Odpusti si
Kňaz v Kalifornii sa chystal ísť v nedeľu večer po náročnom dni do postele, keď zazvonil telefón. Bola to zdravotná sestra z nemocnice, ktorá bola vzdialená pár hodín jazdy. V nemocnici umieral muž. Bol katolíkom a volal, aby prišiel “Otec”. Kňaz sa zdráhal, pretože vonku zúrila búrka. Ale rozhodol sa ísť. Po príchode vstúpil do miestnosti umierajúceho muža. Predstavil sa a bolo mu drsne povedané, aby „šiel do pekla.“ Podmienky vonku sa zhoršili a búrka zosilnela, takže kňaz sa rozhodol, že na chvíľu počká. O hodinu neskôr sa znovu priblížil k mužovi. “Som katolícky kňaz. Umierate. Ste si istý, že vám nemôžem nijako pomôcť?” Muž ho znova pokáral a požadoval, aby zostal sám. Z nejakého dôvodu sa kňaz rozhodol, že sa pokúsi ešte raz. Čakal ďalšiu hodinu. Potom naposledy vstúpil do miestnosti. Na jeho prekvapenie muž odpovedal: „Chcem Vám to povedať.“ Potom začal rozprávať príbeh svojho života. Pred štyridsiatimi rokmi pracoval na železnici pri signalizačnej skrini. V tých dňoch sa všetko robilo manuálne. Boli to vianočné dni a ja som pil. Keď sa vlak blížil, vytiahol som nesprávnu páku. Vlak išiel zlou trasou a narazil do auta, ktoré prechádzalo cez trať. Žena a jej dve deti boli okamžite mŕtvi. Povedal kňazovi, že od toho dňa žil vinou tejto nehody. Držal všetko v sebe, nikdy sa oženil a vzdal sa života. Žil v tichom zúfalstve.
Kňaz, ktorý veľmi pozorne počúval, mu položil niekoľko otázok o dátume a čase nehody. Potom povedal umierajúcemu mužovi: „Chcem, aby ste ma pozorne počúvali. To čo ste nevedeli je, že v tom aute bol ešte malý chlapec. On prežil. A keď vyrástol, stal sa kňazom. A práve teraz s vami hovorí! A chcem, aby ste vedeli aj to, že Vám odpúšťam“.
Ten muž, ktorý celý život strávil v takom strašnom väzení sebanenávisti, viny a zúfalstva vypočul od kňaza slová odpustenia, ktoré ho oslobodzovali. Konečne mu bolo odpustené a mohol odpustiť aj sebe samému, keď počul slová rozhrešenia od kňaza, ale aj slová odpustenia od malého chlapca, ktorý pri nehode stratil svoju matku a súrodencov pred 40 rokmi. Muž zomrel v mieri duše.
Tí z nás, ktorí sú prenasledovaní pocitmi úzkosti a viny za minulé hriechy, sa musia naučiť milovať sami seba. Toto prichádza vo svetle veľkej Božej lásky k nám. Najprv musíme veriť, že nám Pán odpustil naše hriechy, keď sme skutočne činili pokánie. Nedrží obviňujúci prst namierený proti nám, ani nepočíta naše chyby s úmyslom odplatiť nám späť budúcim trestom. Akonáhle sme činili pokánie, dostali sme bezplatný dar Jeho odpustenia. Po istom poznaní Jeho bezpodmienečnej lásky k nám sa môžeme vzdať odsúdeniahodného postoja, ktorý sme voči sebe mali. Pri pohľade do milosrdných Ježišových očí sa znovu nachádzame.“
Zdroj: Z knihy „Jeho meno je milosrdenstvo“, Fr.Ken Barker, zakladateľ Misionárov božej lásky, Obrázok: z konferencie-Why we need to forgive
