Dvaja mnísi

Dvaja mnísi prišli k rieke, kde stála bezradná mladá žena, ktorá sa nevedela dostať na druhú stranu. Mladší z nich sklopil zrak a tváril sa, že ju nevidí. Starší mních zobral ženu do náručia a preniesol ju cez rieku. Potom dlho pokračovali bez slov, až sa mladší ozval:
„Ako si ty, mních, mohol zobrať do náručia ženu? Ja by som to nikdy neurobil!“
„Nie? Skutočne nie? Rozdiel medzi nami je v tom, že kým ja som ju už dávno položil, ty ju ešte stále nesieš“, odpovedal mu starší.

 

Milujem tento príbeh. A ako rád by som sa podľa neho v živote správal!  Nemyslím tým nosenie krásnej ženy v náručí, hoci to tiež nie je od veci; ale nosenie iných ťažkých bremien. Čo všetko si nesieme so sebou, hoci sme to už dávno mohli a mali odložiť?! Minulé krivdy, staré neúspechy, či nevysporiadané zloby. Minulosť môžeme premeniť, uzdraviť ak ju prijmeme a pochopíme. Ak sa Ti niečo nepríjemné v pamäti vynorí, spomeň si na dvoch mníchov a odlož to. Pôjde sa Ti ďalej oveľa ľahšie.

dvaja mnisi

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *