Pán je so mnou… aj v rakovine

Chcela by som sa s Vami podeliť o svedectvo z môjho života. Som novoobrátený kresťan a odkedy som sa znova obrátila k Pánovi, dal mi poznať mnohými znameniami, že je stále so mnou a miluje ma. Ak ma trápil nejaký problém a v modlitbe som prosila o odpoveď, vždy som tú odpoveď dostala i keď nie hneď alebo spôsobom, ktorý by som si ja vymyslela. Tak sa mi stalo napríklad, že som dostala vnuknutie držať pôst, ale nebola som si istá a zrazu mi zavolal brat a začal mi rozprávať, že počul v rádiu aký je dôležitý pôst.  Alebo som sa cítila osamelo a pri prepínaní TV programov mi padol zrak na titulku “Nikdy ťa neopustím”. V ťažkej kríze ohľadne jedného rozhodnutia z minulosti som sedela v aute a zbadala som plagát “Nič neľutuj.”Na vlastnej koži teda prežívam to, ako sa Pán Ježiš o mňa nesmierne stará v každej maličkosti.

Jeden problém sa však akoby stále nevyriešil a nepočula som k nemu ani žiadnu odpoveď ani žiadne vnuknutie. Nič, čo by ma naviedlo k tomu, ako si mám s tým poradiť som nevnímala. Približne päť rokov dozadu mi postupne začali rednúť vlasy. Najprv som tomu nevenovala pozornosť, lebo moje vlasy boli skutočne husté, pomaly som však sledovala ako rednutie postupuje ďalej a ďalej. Asi nie je ťažké si predstaviť najmä ženám, aký je to frustrujúci pocit. Vyskúšala som všetky štandardné riešenia – jedla som vitamíny, zmenila stravu, cvičila, stres som mala minimálny. Zaplatila som najdrahšie vyšetrenia u všetkých možných špecialistov a lekárov ale jednoducho nič – nikto mi nevedel dať žiadnu odpoveď. Z lekárskeho hľadiska som bola zdravá. Takmer každý večer som prosila Pána Ježiša aby mi pomohol a plakala som do vankúša, lebo stav sa stále zhoršoval. Po jednej takejto preplakanej noci som ráno išla na internet na stránku kde je možné si náhodne vygenerovať verš z Biblie. Krátko som sa pomodlila a vygenerovalo mi túto vetu zo Žalmu 37:

Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce.

No to je určite omyl a Boh moju modlitbu asi nevypočul – to bola prvá myšlienka, ktorá mi napadla. Keď som sa však obliekala do práce vŕtalo mi to v hlave. A čo ak je to skutočne to jediné riešenie? Prišlo mi to však absurdné. V tom mojom úplnom zmätku som v duchu vyslovila:

“Dobre – ak je toto riešenie – nech mi niekto dnes povie aká som pekná!”

Môžete mi veriť, že nie som žiadna krásavica a v tom dni to platilo o to viac. Riedke vlasy, opuchnutá po plači – no proste des. Okamžite som si uvedomila, že sa rúham Bohu a krátko som to v duchu oľutovala. Pamätala som si, že aj Biblia jasne hovorí “Nepokúšajte Pána, svojho Boha…”.

Počas dňa však prišla jedna kolegyňa dvakrát k môjmu pracovnému stolu a začala mi hovoriť aká som dnes pekná! Zostala som v absolútnom šoku. Vedela som veľmi dobre, že takéto komplimenty ona nezvykla dávať a vedela som tiež, že som nebola v tom dni nijak oslnivá. Božia dobrota ma tak premohla, že som sa skoro rozplakala. Ďakovala som Pánovi Ježišovi za jeho lásku, ktorou sa tak znížil, aby nasmeroval moje srdce. V poslednej dobe som skutočne už takmer zabudla čo je to obyčajná radosť, nieto ešte radosť v Pánovi. Prosila som Pána Ježiša o nasmerovanie a pomoc.

To som však ešte netušila, že ma čaká aj kríž. Približne 3 mesiace na to, som si nahmatala nádor na prsníku. Hneď som išla na vyšetrenie a spustil sa kolotoč – mamografia, biopsia, onko pozitívny nález, operácia…

Samozrejme to neboli dobré správy pre mňa, ani moju rodinu, celý čas som však jasne cítila, že Pán Ježiš je so mnou. Pomáhal mi prekonávať strach z vyšetrení, dával mi do cesty veľmi milých ľudí, mnohí sa za mňa modlili a to som aj cítila. Keď ma hospitalizovali, na izbe som mala veľmi veselé mladé žienky. Navzájom sme sa podporovali a snažili sme sa aj smiať, keď to bolo možné. Keď som sa prebrala z operácie, bola som šťastná, že som sa prebrala v poriadku. Veľmi som sa bála celkovej anestézy. Cítila som sa však sviežo. Zobrala som telefón a vygenerovala som si po krátkej modlitbe biblický verš:

Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce.

Pane Ježišu – to myslíš vážne? Veď som onkologický pacient! To sa mám teraz radovať?

Na druhej strane ma však napadlo: áno je pravda, že to nie je veselá situácia, ale nemala by som byť aj vďačná? Operoval ma výborný chirurg, prsník sa zachránil,  všade boli ku mne všetci milí, dostala som tú najlepšiu starostlivosť, netrpela som žiadnymi bolesťami ani komplikáciami. Jediný strašiak zostal – rozhodnutie o chemoterapii. Veľmi som sa modlila, aby ma to obišlo, ale žiaľ nakoniec rozhodli, že musím prejsť ako “prevenciu rizika” štandardný cyklus šiestich dávok.

Keď mi to lekárka oznámila, jedným dychom, bez toho, aby som sa niečo pýtala mi zároveň dodala: “tie vaše vlásky pôjdu dolu…”.

V ten deň som sa rozplakala a znova som sa začala ľutovať. Na druhej strane mi to začalo byť všetko aj také tragikomické – celé roky sa tu trápim s vlasmi a nakoniec budem aj tak úplne bez nich.

Hneď pri prvej dávke som povedala manželovi aby mi vlasy ostrihal úplne na krátko a odrazu som mala pocit, že ma to už netrápi. V porovnaní s myšlienkami na celkový boj o zdravie mi dočasná strata vlasov prišla ako úplná malichernosť. Išla som si kúpiť parochňu, samozrejme aj tu mi BOH pomohol. Našla som veľmi peknú parochňu, ktorá vyzerala ako keby to boli moje skutočné vlasy, pritom aby nebola z pravých vlasov. Veľa ľudí sa divilo, ako dobre som si vybrala. Keď som potom jeden deň sedela v kostole napadla mi zaujímavá vec.

Áno – určite by nikto netúžil byť onko pacient a prejsť chemoterapiou ale týmto krížom sňal zo mňa BOH natrvalo môj strach zo straty vlasov. Zrazu som pocítila úplne jasne, že paradoxne práve preto že som prežila ich stratu – sa už tejto veci nikdy nebudem báť. Tým že sa splnila moja najhoršia predstava ktorej som sa 5 rokov desila – totiž že nemám žiadne vlasy – ma BOH previedol cez túto “bránu strachu” tak, že ma od tohto strachu vlastne úplne oslobodil. Tiež som pochopila, že v živote veriaceho človeka sú omnoho dôležitejšie veci, ako hustota vlasov.

Z pohľadu večnosti je to nepodstatný detail. Pán Ježiš mi tiež ukázal, že nikdy sa nemožno mylne domnievať, že “mám ešte dosť času.“

Nikto nevie aký čas mu je v skutočnosti vymeraný a teda je nutné hľadať Boha hneď teraz, vysporiadať všetky veci tak, aby si bol človek istý, že v prípade náhlej smrti by išiel “domov” do neba. Boh však nie je žiadna povinnosť ani neustály trest, práve naopak aj v tej naj-absurdnejšej situácii v akej som sa napríklad ocitla ja – vie dať človeku pokoj a ak človek Bohu dôveruje – dostane aj radosť. Radosť ktorú svet nepozná – “RADOSŤ Z PÁNA.“

Zdroj: osobné svedectvo, Obrázok: Pixabay

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *