Život Cirkvi vo svete 11 * 2014
Obsah
Kríza na Kryme: Kritika postoja Moskovského patriarchátu
Dogmatik: Viac zodpovednosti pre biskupov s novým pápežom
Severokórejský tyran sa necháva uctievať ako boh
Tajomstvo pátra Pia a Karola Wojtylu
Švédsko: Svetoznámy pastor, priateľ Cantalamessu, je katolík
Arcibiskup Krymu: Ukrajinci sú v nebezpečenstve
Turčinov: Ukrajina zažila Boží zásah
Ukrajinský katolícky biskup: Putin je nevypočítateľný
Plačúce ikony v Rusku a na Ukrajine
Belgicko: Žiariaca Panna Mária vyvoláva úžas
Futbalista Alaba: „Vzťah k Bohu je to najdôležitejšie“
Venezuela: Nepokoje postihujú už aj kostoly
Medaila ‚Varovania’: Mária s tŕňovou korunou
Nuncius Eterovič napomína nemeckých biskupov k jednote
Pápežova návšteva Južnej Kórey bude trvať štyri dni
Bohorúhanie: Morálny teológ vidí Cirkev v dileme
Texas: Nový zákon núti zatvárať potratové kliniky
Benedikt XVI. o predchodcovi: Vedel som, že bol svätec
Benedikt XVI. vysvetľuje líniu voči teológii oslobodenia
Nemecko: Slávnostná rozlúčka s arcibiskupom Meisnerom
Hovorkyňa islamu: Pápež napomáha srdečný dialóg náboženstiev
Vatikán kritizuje zákon proti homosexuálom v Ugande
Stretnutie patriarchov: „Pravoslávie musí riešiť otázky budúcnosti“
Kríza na Kryme: Kritika postoja Moskovského patriarchátu
Kyjev, 13.3.2014 (KAP) 016 840 – Masívnu kritiku postoja Moskovského patriarchátu ku kríze na Kryme vyslovila Gréckokatolícka cirkev na Ukrajine. Sekretár jej biskupskej synody, pomocný biskup Bogdan Dziurach (46), obvinil v interview pre nemeckú katolícku agentúru KNA ruskú cirkev, že nepriamo schvaľuje vojenský zásah.
„Patriarcha Cyril I., hoci je aj hlavou miliónov Ukrajincov, vo svojom stanovisku neoznačil Ukrajinu ako nezávislú krajinu a ani slovom neodsúdil vojenský zásah Putina. Keď si robí iba ´starosti o obete z radov civilného obyvateľstva´, tak sa pýtame, či sa všeobecnými frázami o bratstve ukrajinského, bieloruského a ruského národa nedalo tiché požehnanie násilnému postupu Putina na Ukrajine,“ povedal biskup Dziurach. Cyrilovo vyhlásenie ho ohromilo.
Doteraz nijaké spoločenstvo veriacich Ruska nekritizovalo povolenie parlamentu vyslať oddiely do susednej krajiny. Medzináboženská rada namiesto toho vyzvala „bratské národy“ k vzájomnému priateľstvu.
Katolícki biskupi obrovskej ríše napomenuli v pastierskom liste k prekonaniu všetkých nepriateľstiev medzi oboma krajinami. Biskup Clemens Pickel, ktorého Saratovská diecéza hraničí s Ukrajinou, sa k tejto kríze vyjadriť nechcel. –zg-
Dogmatik: Viac zodpovednosti pre biskupov s novým pápežom
Viedeň-Linec-Salzburg, 13.3.2014 (KAP) 016 839 – Biskupi budú musieť prevziať v budúcnosti pri vedení miestnej ako aj všeobecnej Cirkvi väčšiu zodpovednosť ako doteraz. Tento názor vyslovil viedenský dogmatik Prof. Jan-Heiner Tück pre noviny „Salzburger Nachrichten“ zo štvrtka pri príležitosti prvého výročia pontifikátu pápeža Františka. Povedal, že pápež v prvom roku už zreteľne uviedol decentralizáciu Cirkvi: „Vytvoril poradné grémium 8 kardinálov, ktoré má posilniť prítomnosť miestnych cirkví v Ríme.“ Vyhlásil, že „pápež vie, že všeobecnú Cirkev nemôže riadiť sám, preto pestuje kolegiálny štýl jej vedenia“. Ústrednou je pritom reforma kúrie. Tück: „Pápeži prichádzajú a odchádzajú – kuriálny aparát zostáva. František chce, aby kúria slúžila Cirkvi a nie naopak. Práca kuriálnych inštancií sa musí lepšie zosúladiť. Ide tu o viac transparentnosti a efektívnosti.“
„Je nezvyčajné,“ hovorí Tück, „že terapia decentralizácie vychádza zo samotnej centrály. Avšak je tu ešte istá váhavosť, čo sa týka prijatia tejto terapie. Niektorí biskupi rozhovor o reformách Cirkvi kategoricky odmietli s poukazom na Rím a tým stratili úzky kontakt s myslením a cítením mnohých veriacich,“ uviedol teológ doslova.
Povedal, že František chce, aby sa problémy neriešili centrálne, ale aby ich na miestnej alebo regionálnej úrovni riešili miestne cirkvi. Iba keď sa problémy nedajú vyriešiť, majú sa zapojiť najvyššie inštancie Cirkvi. „To pre biskupov znamená, že sa im dôraznejšie pripomenie ich zodpovednosť,“ vyhlásil teológ.
Boží ľud by mal mať znova účasť na menovaní biskupov
Podľa Tücka by bolo iste aj v záujme Františka, aby sa vyberali kandidáti na biskupov, ktorí by okrem vernosti náuke Cirkvi mali aj širokú podporu miestnej cirkvi. „Či a ako bude možné v moderných podmienkach znova prijať starú cirkevnú prax, aby Boží ľud, konkrétne laici mohli mať účasť na menovaní biskupov, to by sa muselo konkrétne rozvážiť,“ vyhlásil viedenský dogmatik.
Diferencie medzi náukou a životom
K vatikánskemu dotazníku o rodine teológ povedal, že ten zostruje vnímanie toho, čo si myslí Boží ľud: „To prirodzene neznamená, že teraz bude demoskopická väčšina určovať náuku Cirkvi. Ale diferencie medzi náukou a životom už nemožno ignorovať. O tom musia diskutovať aj biskupi na synode. Má sa náuka iba modernejšie vyjadriť, alebo je niekde potreba revízie ako napríklad pri znovu zosobášených rozvedených? Do budúcnosti očakáva prinajmenšom slobodná diskusia o ich prístupe ku sviatostiam ako aj o kňazskej vysviacke ženatých mužov.“
Ako ďalší dôraz pápeža teológ uviedol posun misiek váh vo všeobecnej Cirkvi. Tück: „Vplyv Európy sa stáva menším, prítomnosť iných kontinentov väčšou. To zodpovedá štatistike: už iba 25 percent katolíkov žije v Európe.“
František je ďalej podľa neho advokátom chudobných a marginalizovaných. Jeho kritika „globalizácie ľahostajnosti“ by mala vyvolať zamyslenie sa ľudí v politike a hospodárstve.
Vzhľadom na emeritného pápeža Benedikta XVI. Tück povedal, že František pestuje nový štýl: „Chápe sa viac ako pastier, ktorý vychádza za stratenými ovečkami. Je menej, ako jeho predchodca Benedikt XVI., učiteľom viery. Teologická zhoda oboch pápežov je však väčšia, ako sa niektorí komentátori domnievajú.“
Veľa pozitívneho nepokoja – nie je jasné, čo z toho vyjde
Tento názor zdieľa aj páter Bernd Hagenkord, vedúci nemeckej redakcie Vatikánskeho rozhlasu. Pre „Oberösterreichische Nachrichten“ zo štvrtka povedal: „František má jednoducho iné témy: Chudobnú cirkev pre chudobných. To nadobúda pre štýl jeho komunikácie, ale aj pre jeho juhoamerický pôvod, zvláštnu silu. To však neznamená, že by tu bol nejaký protiklad medzi oboma pápežmi.“
Reformu kúrie hodnotí Hagenkord veľmi pozitívne. „Dynamika pápeža prináša so sebou veľa nepokoja v pozitívnom zmysle. Vznikla síce rada kardinálov a hospodársky sekretariát, ale iné veci ešte chýbajú. Ešte je v tom nepokoj, pretože prestavba byrokracie, aj keď je skôr malá, nejde len tak jednoducho.“
Šéfredaktor „Rádia Vatikán“ podčiarkol novú klímu v rozhovoroch vo Vatikáne a poukázal na blížiacu sa synodu o rodine. Povedal, že pápež František asi sotva bude robiť rozhodnutia zhora, ale skôr otvorí viac priestoru pre diskusiu. Hagenkord:
„Napríklad medzi kardinálmi to vrie. Pápež dokonca povedal, že by ho znepokojilo, keby nebol nijaký odpor. On nechce nič vopred určovať, o čom sa potom bude diskutovať iba pro forma. Ešte nie je jasné, čo z toho vyjde.“
Esquivel: Transparentnosť a jasnosť
„Cirkev sa musí zmeniť a obnoviť, pretože inak sa stane fosíliou. Ako dodať Cirkvi vierohodnosť – to je obrovská výzva.“ Zdôraznil to argentínsky aktivista ľudských práv a nositeľ Nobelovej ceny mieru Adolfo Perez Esquivel v rozhovore pre „Standard“ vo štvrtok. Ako ústredné body reformy uviedol celibát a prístup k znovu zosobášeným rozvedeným a povedal: „František sa týmito témami zaoberá, ale sám to nezvládne. Najväčšou výzvou je viac transparentnosti a jasnosti v rámci Cirkvi.“
Osobne na neho robí veľký dojem skromný životný štýl pápeža a povedal: „Okrem toho je to srdečný človek, ktorý hľadá blízkosť k blížnemu. To sa mi zdá teraz viac možné, ako keď bol arcibiskupom v Buenos Aires. Pre neho bola situácia v Argentíne ťažká, najmä pre neustále konfrontácie kvôli jeho angažovanosti za chudobných. Presťahovanie do Ríma mu prinieslo novú úlohu, v ktorej sa vidí. To vynieslo na povrch radosť a spontánnosť, ktorá predtým zostávala skrytá.“
Aktivista sa zastal pápeža aj proti kritikom, ktorí hovoria o jeho blízkosti k vojenskej junte v rokoch 1978 bis 1983. Esquivel:
„Bol som jedným z prvých, ktorí verejne vyhlásili, že František nebol kolaborantom argentínskej vojenskej diktatúry. Bergoglio vtedy ešte nebol biskupom, ale provinciálom jezuitov, preto bol jeho vplyv vo vláde obmedzený. Mnohých prenasledovaných dokonca dostal do bezpečia. Realizoval tichú diplomaciu. Kritika prichádza z radov sympatizantov argentínskej vlády premiérky Cristiny Kirchnerovej, ktorá Bergoglia nemala rada.“
„V argentínskej cirkvi bolo svetlo a boli aj tiene. Niektorí biskupi boli úzko spojení s vojenskou juntou. Ale mnohí kňazi a laici sa zasadzovali za chudobných. Diskreditovať Františka bola chyba, pretože on je prvý pápež, ktorý opúšťa euro-centristickú víziu Cirkvi a otvára nové možnosti. To dokazuje už rok stále nanovo a preto táto kritika medzičasom zmĺkla,“ povedal Esquivel. –zg-
Severokórejský tyran sa necháva uctievať ako boh
Až 33 kresťanov popravených za kontakty s misionárom
Pjöngjang, 13.3.2014 (kath.net/idea) 016 838 – Severokórejský diktátor Kim Jong Un (30) si pri zdanlivých voľbách do ľudového zhromaždenia 9. marca zabezpečil údajnú stopercentnú podporu ľudu pre svoju hrôzovládu. V každom zo 687 volebných okresov bol iba jeden kandidát komunistického režimu. Kim Jong Un vládne hrôzovládou od roku 2011 a necháva sa uctievať ako bohorovný vodca ako už jeho otec Kim Jong Il (1941-2011) a jeho starý otec Kim Il Sung (1912-1994). Režim je podľa správy OSN zodpovedný za hrozné zločiny siahajúce od vrážd, mučenia, sexuálneho násilia až po otroctvo. Kresťania sa považujú za nepriateľov štátu, pretože uctievajú Boha a nie vládnucu dynastiu. Podľa aktivistov ľudských práv je v krutých pracovných táboroch najmenej 30 000 kresťanov. No zároveň rastú aj podzemné hnutia, v ktorých sa zhromažďuje odhadom asi 100 000 kresťanov. Podľa oficiálnych údajov je však z 24 miliónov obyvateľov len asi 12 000 protestantov a 800 katolíkov.
Steinbach: „Neúnosná miera prenasledovania kresťanov.“
Za kontakty s juhokórejským misionárom zatknutým v októbri dal teraz režim popraviť 33 Severokórejčanov. Baptista Kim Jung Wook (50) poskytol 27. februára tlači „priznanie“, podľa ktorého z poverenia juhokórejskej tajnej služby budoval na severe domáce spoločenstvá, aby regrutoval špiónov. Podľa pozorovateľov zahraničných väzňov k takýmto priznaniam kruto prinútia a sľúbia im rýchle prepustenie.
Poslankyňa nemeckého parlamentu za CDU, Erika Steinbachová, predsedníčka Výboru pre ľudské práva a humanitárnu pomoc, ostro odsúdila najnovšie popravy. Povedala, že sú dôkazom „neúnosnej miery prenasledovania kresťanov“.
75-ročného misionára denne 4 hodiny vypočúvali
Kim Jung Wook nie je jediným zahraničným kresťanom, ktorého režim uväznil. V Hongkongu žijúci austrálsky misionár John Short teraz informoval, že po svojom zatknutí 16. februára v Pjöngjangu bol denne 4 hodiny vypočúvaný. K vnútornému posilneniu si stále opakoval verše z Biblie. Nakoniec priznal, že porušil zákony Severnej Kórey. Šírenie kresťanského posolstva je mimo štátom kontrolovaných kostolov prísne zakázané. Misionár zanechal v budhistickom chráme kresťanské traktáty. Potom ho 3. marca podľa jeho údajov najmä pre vysoký vek odsunuli do Číny.
V jednom zo severokórejských trestných táboroch, s neľudskými podmienkami, mučením a častými popravami dokonca aj detí za každý čo najmenší „priestupok“, sa naďalej nachádza 46-ročný Američan Kenneth Bae. Zatkli ho 3. novembra 2012 na severovýchode krajiny s obvinením, že plánuje prevrat. Odsúdili ho na 15 rokov trestného tábora. Americký prezident Barack Obama požaduje jeho okamžité prepustenie. –zg-
Tajomstvo pátra Pia a Karola Wojtylu
Illertissen, 12.3.2014 (kath.net/pm) 016 837 – Nová kniha A. Tornielliho „Tajomstvo pátra Pia a Karola Wojtylu“ osvetľuje vzťah medzi dvomi veľkými mužmi viery. Títo dvaja mužovia sa po prvý raz stretli už v roku 1948. Karol Wojtyla, ktorý ako mladý kňaz študoval v Ríme, cestoval do San Giovanni Rotonda, aby spoznal tajomného mnícha so stigmami.
Keď potom v roku 1962 Wanda Poltawska, dlhoročná priateľka Karola Wojtylu, ochorela na črevnú rakovinu – a lekári jej už sotva dávali nejakú šancu – budúci pápež Ján Pavol II., vtedy už pomocný biskup v Krakove, neváhal a napísal pátrovi Piovi, ktorý list komentoval prorockou výpoveďou: „Jemu nemôžem povedať nie.“ Wanda Poltawska sa ešte pred plánovanou operáciou zázračným spôsobom uzdravila a Wojtyla napísal pátrovi Piovi hlboko pohnutý ďakovný list. Medicína vysvetlenie tohto spontánneho uzdravenia nenašla. Od toho času bol medzi stigmatizovaným mníchom a poľským pápežom Jánom Pavlom II. hlboký vzťah.
Autor knihy Andrea Tornielli, žurnalista a vatikanista, študoval duchovné vedy na Padovskej univerzita. Patrí k najznámejším katolíckym spisovateľom Talianska. Tornielli píše aj pre rôzne talianske a medzinárodné noviny a časopisy a je šéfredaktorom známeho vatikánskeho magazínu „Vatican Insider“. –zg-
Švédsko: Svetoznámy pastor, priateľ Cantalamessu, je katolík
Turíčník a priateľ Raniera Cantalamessu objavil hodnotu katolíckej viery: „To bolo pre naše protestantské predsudky skutočne výzvou, a my sme si uvedomili, že v mnohých prípadoch nemáme nijaký dôvod ku kritike.“ Mysliteľné a želateľné je teraz aj silnejšie uvoľnenie v nie vždy ľahkom ekumenizme medzi katolíkmi a turíčnikmi na celom svete.
Uppsala, 12.3.2014 (kath.net/pl) 016 836 – „U katolíkov sme videli veľkú lásku k Ježišovi a zdravú teológiu, ktorá sa zakladá na Svätom písme a na klasickej dogme. Zakúsili sme bohatstvo sviatostného života“ a zmysel „solídnej štruktúry kňazstva“. „Objavili sme etickú a morálnu silu a stálosť, ktorá sa odváži vzdorovať všeobecnej mienke,“ spojenú s „láskavosťou voči chudobným a slabým“. Toto vyhlásil prominentný švédsky pastor slobodnej cirkvi Ulf Ekman (foto), keď minulú nedeľu v kázni oznámil svoje konvertovanie do Katolíckej cirkvi. Jeho manželka Birgitt kráča na ceste do Katolíckej cirkvi spolu s ním, jeden z jeho štyroch synov, Benjamin Ekman, bol prijatý do Cirkvi už pred niekoľkými mesiacmi a v súčasnosti promuje z teológie.
Ulf Ekman (64) v roku 1983 v Uppsale založil spoločenstvo „Slovo života“ a vybudoval ho. Spoločenstvo je členom svetového hnutia „Slovo viery“. Toto hnutie je nie celkom nesporným prúdom v rámci turíčnych hnutí. Spoločenstvo v Uppsale má 3000 stálych členov a 12 pastorov. S pastorom Ekmanom postavilo veľkú cirkevnú budovu, spravuje univerzitu, biblickú školu ako aj školu s 1000 žiakmi.
Ekmanove vynikajúce náučné príhovory sa šírili po celom svete, jeho knihy preložili do 60 jazykov a inicioval aj televízne relácie. V mnohých prúdoch a spoločenstvách svetového turíčneho hnutia pastora Ekmana uznávali ako duchovnú autoritu a ako „pastora pre pastorov“.
Hnutie „Slovo života“ vo Švédsku na webovej stránke uvádza: „Počas našich ostatných nedeľných bohoslužieb pastor Ulf Ekman oznámil, že on a jeho manželka budú prijatí do Katolíckej cirkvi. K tomuto rozhodnutiu ich priviedol dlhoročný proces modlitieb a úvah. Počas ostatných 10 rokov mali Ulf a Birgitt kontakt s katolíkmi a katolíckou vierou.“ To v nich vyvolalo zamýšľanie sa nad katolíckou vierou a nad duchovným životom, ktorý videli u katolíckych bratoch a sestrách.
„Pre Birgitt a mňa to bol pomalý proces,“ vysvetlil Ekmann, ako citovalo hnutie „Slovo života“ ďalej z nedeľnej kázne pastora. V priebehu tohto vývoja prešli manželia od objavovania nových vecí k tomu, že si toto objavené začali hlboko vážiť. „Zbližovali sme sa a dokonca sme sa od svojich spolukresťanov aj učili.“ A prišli do kontaktu s predstaviteľmi mnohých miliónov charizmatických katolíkov „a videli sme ich vieru“. Tak k priateľom manželov Ekmanových patrí napríklad aj kazateľ pápežského domu páter Raniero Cantalamessa.
To všetko manželia objavili ako „príťažlivé“, ale aj ako „veľkú výzvu“. „To bolo pre naše protestantské predsudky skutočne výzvou, a my sme si uvedomili, že v mnohých prípadoch nemáme nijaký dôvod ku kritike.“ Manželia Ekmanoví konštatovali, že je oveľa viac potrebné „lepšie spoznávať katolícku vieru“. To viedlo k tomu, že „sme si uvedomili, že ak sa na to pozrieme dôkladne, tak to bol Ježiš, ktorý nás priviedol k jednote s Katolíckou cirkvou,“ povedal Ulf Ekman.
Manželia Ekmanoví zdôrazňujú, že je to „osobná cesta“. Nechcú tým hnutie „Slovo života“ ako celok viesť týmto smerom. Milujú svoju pôvodnú cirkev a hovoria: „Nikdy nebudeme môcť inak ako byť vďační za dobu, ktorú sme prežili spoločne, no my sme vnímali jasné volanie Pána k tomuto novému kroku. Zatiaľ čo ho robíme, sme presvedčení, že ‚Word-of-Life-Kirche‘ (Cirkev Slova života) je v dobrých rukách a naďalej bude prospievať a prinášať svoje plody“.
Posolstvo Františka turíčnikom: Od srdca k srdcu
Ďalším prominentným členom hnutia „Slovo viery“ v USA je televízny kazateľ a spisovateľ Kenneth Copeland. Pápež František dal Anthonymu Palmerovi v rámci osobného stretnutia 14. januára spontánne cez iPhone zaznamenať posolstvo na video. Pápež v ňom prehovoril „od srdca k srdcu“ a tento príhovor vysielali na konferencii vedúcich turíčnikov „Kenneth-Copeland-Ministries“. František v ňom povedal: „Chceme si navzájom dať duchovné objatie“ a požiadal turíčnikov, aby sa modlili k Pánovi, „aby nás zjednotil“. „To je zázrak: zázrak jednoty sa začal.“ Turíčnici reagovali pri vysielaní posolstva veľmi dojato a intenzívne sa modlili.
V súčasnosti nemožno odhadnúť, aké účinky bude mať konverzia takého prominentného pastora turíčnikov, ako je Ekman. Mysliteľný by bol väčší záujem o miznúcu malú menšinu katolíkov vo Švédsku. Mysliteľné a želateľné by bolo aj silnejšie uvoľnenie v doteraz nie vždy ľahkom ekumenizme medzi katolíkmi a turíčnikmi vo Švédsku, ako aj medzinárodne a to až v USA a v Južnej Amerike. Vcelku hovorí stále viac signálov o zlepšovaní klímy medzi katolíkmi a kresťanmi slobodných cirkví, evangelikálmi a turíčnikmi. Vzájomné vnímanie a cenenie si kresťanskej viery a svedectva života je stále častejšie. -zg-
Arcibiskup Krymu: Ukrajinci sú v nebezpečenstve
Kyjev, 12.3.2014 (KAP) 016 835 – Ukrajinci na polostrove Krym sú podľa pravoslávneho Kyjevského patriarchátu veľmi ohrození. „Ruská propaganda tvrdí, že Ukrajinci sú fašisti a mali by byť pozabíjaní,“ povedal arcibiskup Krymu, Kliment, v utorok večer podľa agentúry Ukrinform: „Ľudia majú strach, že sa začne s ich zabíjaním.“
Kliment kritizoval Európu, že sa nebezpečnému vývoju iba prizerá, ako počas veľkého hladomoru na Ukrajine v roku 1933 a vyvražďovania židov nemeckými okupantami v roku 1941.
V spoločnom vyhlásení medzitým všetci biskupi Kyjevského patriarchátu odsúdili obsadenie Krymu ruskými oddielmi a „revoltu ozbrojených separatistov“ na ukrajinskom polostrove. Vyhlásili, že tvrdenie, že rusky hovoriaci občania Krymu sú ohrození extrémistami a fašistami, je cynická lož, aby sa ospravedlnil zásah ruských jednotiek.
Nová pro-ruská vláda Krymu chce občanom dať hlasovať o odtrhnutí polostrova a pripojení k Rusku. Ukrajinská vláda, EÚ a USA v tom vidia porušenie ukrajinskej ústavy a varujú Moskvu pred anektovaním Krymu. –zg-
Turčinov: Ukrajina zažila Boží zásah
Dočasný prezident Turčinov: „Všade vidím Božiu ruku“
Kyjev, 11.3.2014 (kath.net/idea) 016 834 – Pri nepokojoch na Majdane v Kyjeve zasiahol Boh. Toto presvedčenie vyjadril dočasný prezident Ukrajiny, Alexander Turčinov (foto), v interview pre časopis „Decision“ Spoločnosti Billyho Grahama (Charlotte/štát USA Severná Karolína). Je to baptistický laický kazateľ a člen spoločenstva „Slovo života“ v Kyjeve. Po úteku a zosadení pro-ruského prezidenta Viktora Janukoviča určili 22. februára Turčinova za hlavu štátu na prechodnú dobu.
„Všade vidím dielo Božej ruky, keď napríklad neozbrojení ľudia vyhlasujú ochotu brániť svoju slobodu a nezávislosť proti ozbrojenej profesionálnej armáde,“ povedal viceprezident Spoločnosti Billyho Grahama, evanjelizátorovi Viktorovi Hammovi. Turčinov sa s ľútosťou vyjadril o tom, že pri bojoch prišlo o život takmer 90 ľudí. Povedal, že Boh však demonštrantom daroval slobodu. Politik priznal, že aj sám zažil ochranu Boha, keď po ňom hodili ručný granát. Mal iba ľahké zranenie z črepiny na líci.
V konflikte na Kryme treba nájsť pokojné riešenie
V súvislosti s konfliktom na Kryme Turčinov vyzval k modlitbe. Od 1. marca kontrolujú ruské oddiely na Kryme všetky vládne budovy, letisko a telekomunikačné zariadenia. Parlament na Kryme sa jednohlasne vyslovil za pripojenie k Rusku. Dňa 16. marca majú 2 milióny obyvateľov – väčšinou pro-rusky založených –hlasovať o tom v referende.
Turčinov naďalej dúfa v pokojné vyriešenie konfliktu. Svoj postoj odôvodnil veršom z Nového zákona (Rim 8,21): „Stvorenie bude vyslobodené z otroctva skazy, aby malo účasť na slobode a sláve Božích detí“. Teda ak je Boh za nás, kto môže byť proti nám.
Pri polostrove je umiestnená ruská čiernomorská flotila. Ruské oddiely na hranici Ukrajiny majú stav pohotovosti.
Prominentný baptista kritizuje ruskú vládu
Kritiku postoja Ruska k Ukrajine vyslovil bývalý prezident ruského Zväzu baptistov, Jurij Sipko z Moskvy: „Niet nijakého oprávnenia pre ozbrojený zásah. To je hanba a zakladá sa to na drzých lžiach voči bratskému ukrajinskému národu.“
Naproti tomu jeho nástupca, Alexej Smirov z Moskvy, vyzval členov spoločenstva, aby sa nevyjadrovali k súčasnej politickej situácii: „Cirkev by sa nemala stať miestom politických rozbrojov a nemala by slúžiť na kritiku politického systému. Namiesto toho sa treba za pokoj a blahobyt modliť.“
Zväz baptistov na Ukrajine má 121 000 členov a v Rusku asi 76 000. –zg-
Ukrajinský katolícky biskup: Putin je nevypočítateľný
Münster, 11.3.2014 (kath.net/KNA) 016 833 – Biskup katolíckych Ukrajincov v Nemecku, Petro Kryk, si robí starosti z vývoja v jeho domovine. Apoštolský exarcha pre Ukrajincov byzantského obradu v Nemecku a Škandinávii, Kryk, ktorý má na starosti pastoráciu 140 000 Ukrajincov v Nemecku, je členom Biskupskej konferencie Nemecka a svoj postoj k súčasnej situácii vyjadril na okraj jarného zasadnutia nemeckých biskupov.
Exarcha v utorok vyjadril obavy, že na Kryme dôjde k vojne a povedal:
„Som rád, že doteraz nebol nikto usmrtený. Ruský prezident Vladimír Putin je nevypočítateľný a nedokáže prehrávať. Pre Putina je dôležité, aby opäť vytvoril úniu starých sovietskych republík. Ohrozené sú aj baltické štáty s prístupom k Baltickému moru.“
Biskup sa s ľútosťou vyjadril o tom, že sa Ukrajine nedáva šanca, aby sa vyvíjala sama. „Je potrebné štát nanovo vybudovať, aby bolo možné bojovať proti korupcii a oligarchii. Bývalý prezident sa nestaral o materiálnu situáciu obyvateľstva.“
Exarcha Kryk vyjadril radosť z toho, že stará vláda bola vymenená. Prechodná vláda v Kyjeve robí „veľmi dobrú a rozumnú prácu“. Aj bývalú premiérku Júliu Timošenkovú si veľmi váži. Biskup vyzval Európsku úniu, aby krajine finančne pomohla.
Biskup Kryk spravuje z Mníchova gréckokatolícku exarchiu, do ktorej patrí okrem 140 000 veriacich v Nemecku aj asi po 5000 veriacich v Dánsku, Švédsku, Fínku a Nórsku. –zg-
Plačúce ikony v Rusku a na Ukrajine
Ukrajina, 11.3.2014 (kath.net) 016 832 – Na Ukrajine a v Rusku vyše desiatky ikon údajne prelieva slzy. Informovala o tom americká webová stránka „Spiritdaily“ s odvolaním sa na poľskú spravodajskú stránku „Fonda“. V pravoslávnej tradícii sa to považuje za znamenie zhora, ktoré ľudí volá k obráteniu a varuje pred zlými časmi. Podľa správ médií sa majú tieto prípady vyskytnúť okrem iných v kláštoroch v Rostove na Done, v Odese, Rivne a Novokuznecku. V Rusku sa takéto javy objavili pred vypuknutím Októbrovej revolúcie a pred rozpadom ZSSR. Cirkev sa zatiaľ k týmto javom nevyjadruje. -zg-
Belgicko: Žiariaca Panna Mária vyvoláva úžas
Brusel, 12.3.2014 (kath.net/KNA) 016 831 – V dedine v blízkosti mesta Spa sa postaral o rozruch žiariaca socha Panny Márie. Od 17. januára žiari každý večer socha Madony z Banneux v predsieni Komúny Jalhay, ako informuje belgický internetový portál «info.catho». Tento jav priťahuje od svojho vzniku podľa správ miestnej tlače denne 30 až 50 zvedavcov.
Vlastníci sochy, manželia penzisti, vyhlásili, že sochu vlastnia už 15 rokov a nikdy predtým sa nič podobné neprihodilo. Príslušný biskup z Lüttichu, Jean-Pierre Delville, prikázal jav cirkevne preskúmať.
Panna chudobných
Vo valónskom Banneux sa v roku 1933 podľa tradície zjavila Božia Matka osemkrát 11-ročnému dievčatku z jednoduchých pomerov. Predstavila sa ako «Panna chudobných». Vtedajší biskup Lüttichu zjavenia uznal ako pravé v roku 1949. V roku 1985 navštívil Banneux aj pápež Ján Pavol II. Ročne prichádza do pútnického miesta južne od Lüttichu až 500 000 ľudí. –zg-
Futbalista Alaba: „Vzťah k Bohu je to najdôležitejšie“
Vyšla „Futbalová biblia“ o svedectvách známych futbalistov.
Viedeň, 11.3.2014 (KAP) 016 830 – Známy futbalista David Alaba nanovo zdôraznil veľký význam viery pre jeho život: „Pre mňa znamená veľmi veľa, keď cítim, že Boh ma miluje a stále znova mi dodáva silu. Vzťah k Bohu a jeho nepochopiteľná láska sú to najdôležitejšie v mojom živote,“ povedal Alaba v interview pre knihu nemeckého autora Dávida Kadela „Futbalová biblia“. V nej rozprávajú početné medzinárodné futbalové hviezdy, prečo veria v Boha a aké hodnoty ich formovali. Okrem Alabu sú to o. i.: známy uruguajský útočník Edinson Cavani, brazílsky obhajca David Luiz, ale aj tréner Klubu Borussia-Dortmund Jürgen Klopp.
Hráč mužstva Bayern-München, Alaba, je členom protestantskej Slobodnej cirkvi adventistov siedmeho dňa a stále znova sa verejne vyznáva zo svojej kresťanskej viery. Aj po tohoročnom víťazstve FC Bayern München vo finále Ligy šampiónov proti Borussii Dortmund si dnes 21-ročný futbalista navliekol tričko v nápisom „Moja sila spočíva v Ježišovi“.
Vo „Futbalovej biblii“ Alaba rozpráva, že aj počas hry komunikuje s Bohom. „Pri prerušení hry a počas krátkych prestávok hovorím s Bohom a stále znova si uvedomujem, že On tu pre mňa je a dáva mi silu a intuíciu.“
Biblickým príbehom o Dávidovi a Goliášovi ho jeho rodičia „nadchli pre to, čo všetko môžeme s Bohom v živote dokázať,“ hovorí Alaba. „Z príbehov Biblie ešte aj dnes čerpám svoju silu.“ –zg-
Venezuela: Nepokoje postihujú už aj kostoly
Caracas, 11.3.2014 (kath.net/KNA) 016 829 – Nepokoje vo Venezuele podľa miestnej biskupskej konferencie už stále častejšie postihujú aj kostoly. Na viaceré kostoly, nachádzajúce sa v centre nepokojov, zaútočili ozbrojené skupiny, ako povedal druhý generálny sekretár Biskupskej konferencie Venezuely, Víctor Hugo Basabe, pre televíziu Globovision. V meste Santa Barbara v provincii Merida ozbrojené skupiny dokonca zaútočili na plný kostol počas svätej omše.
Pred dvomi týždňami došlo v prístavnom meste Maracaibo k útoku na kňaza Josého Palmara, ktorého zbili, keďže po celej krajine je známa jeho kritika socialistickej vlády. Podľa údajov príbuzného museli Palmara po útoku bezpečnostné sily odviezť do nemocnice.
V celej Venezuele už tri týždne prebiehajú protesty proti nedostatku potravín, inflácii, kriminalite a nespravodlivej svojvoľnej vláde. Pri nepokojoch došlo doteraz o život už viac ako 20 ľudí. –zg-
Medaila ‚Varovania’: Mária s tŕňovou korunou
Okrem kníh sa má objaviť aj medaila pochybných posolstiev ‚Varovania’ Mary Carberryovej – ‚Márie od Božieho milosrdenstva’.
Dublin, 11.3.2014 (kath.net/jg) 016 828 – Blog „midwaystreet“ uverejnil nové informácie o Mary Carberryovej, ktorá napriek všetkému odhaleniu stále vystupuje ako vizionárka „Mária od Božieho milosrdenstva“.
Martin Roth, ktorý prevádzkuje nemeckú internetovú stránku tzv. „Varovania“ a vydáva jej knihy v nemčine, potvrdil identitu Mary Carberryovej. Vydavateľstvo Miriam-Verlag vydalo o nej leták s informáciami z blogu a článku Michaela Hesemann na kath.nete. Vydal aj 30-stránkovú informáciu. Potvrdzuje, že mala finančné problémy, ale našla vraj legálnu cestu, ako splatiť dlhy. To, že tu ide o podnikateľku, podľa neho iba potvrdzuje autenticitu jej tvrdení. „Podnikateľka by si predsa nevymyslela nebeské posolstvá,“ odvážne tvrdí Roth.
„Medaila vykúpenia“
V posolstve z 18. júla 2013 „Máriu od Božieho milosrdenstva“ údajne Božia Matka vyzvala, aby dala vyhotoviť medailu. Vraj ju majú na celom svete odteraz volať „Matka vykúpenia“. A medaila sa má volať „Medaila vykúpenia“. Na jednej strane má mať obraz Panny Márie so slnkom za hlavou, na hlave má mať tŕňovú korunu s 12 votkanými hviezdami. Zadná strana má zobrazovať Ježišovo Srdce a dva skrížené meče. Posolstvo ich nazýva „mečmi vykúpenia“. Medaily musí posvätiť kňaz a rozdávať ich treba zdarma. Kto ich bude nosiť, môže vraj získať dar obrátenia a spásy, tvrdí posolstvo. Požehnanie sa však nezdá byť až takým dôležitým! Dňa 20. januára 2014 bolo Mary „zjavené“, že aj tí, čo dostanú nepožehnané medaily môžu prijať tieto dary …
V októbri 2013 skupina okolo Mary Carberryovej zaregistrovala stránku Salus Gifts. Cez ňu sa budú predávať medaily v baleniach po 25, 50, 100 alebo 200 ks. Na stránke už bol obrázok medaily, no potom ho zrazu odstránili.
Nuž internetovú stránku čaká veľa práce! Podľa posolstva má každý človek na zemi dostať túto medailu – čo je asi 7 miliárd ľudí! Je to vraj Božia vôľa! A je to údajne „posledná medaila“ a „miliardy duší“ skrze ňu objavia túžbu po večnom živote.
„Zázračné uzdravenie“
V rámci seminárov rozpráva jej ďalší spoločník Breffni Cully / Joseph Gabriel príbeh údajného zázračného uzdravenia ako dôkazu zvláštneho vzťahu Mary k Bohu. Po prijatí prvých posolstiev jej diagnostikovali rakovinu prsníka. Keď išla na mastektómiu Boh jej vraj zjavil, že je uzdravená z rakoviny. Ak si však dá odobrať (zdravé) prsia, môže tak zachrániť státisíce duší!!! „Mary s návrhom vraj súhlasila a s vyhliadkou spásy toľkých duší, odkráčala s úsmevom do operačnej sály,“ vyhlasuje Cully.
Nuž tento príbeh sa nedá nijako overiť. Niet nijakých lekárskych nálezov, ani výpovedí svedkov. Nijaký lekár operáciu nepotvrdil ani to, že bola chorá na rakovinu. Amputácia zdravých častí tela v každom prípade odporuje morálnej náuke Cirkvi. (Katechizmus Katolíckej cirkvi 2297). –zg-
Nuncius Eterovič napomína nemeckých biskupov k jednote
Pred zasadnutím nemeckých biskupov napomenul pápežský nuncius cirkev v Nemecku,
aby kráčala spoločne smerom, ktorý určuje pápež.
Münster, 11.3.2014 (kath.net/KNA) 016 827 – Nový nuncius v Nemecku, chorvátsky arcibiskup Nikola Eterovič, vyzval nemeckých biskupov k jednote. Pred jarným zasadnutím biskupskej konferencie napomenul v pondelok v Münsteri, aby cirkev v Nemecku kráčala smerom, ktorý určuje pápež. «To nech je naším programom v službe milovanej cirkvi v Nemecku», povedal arcibiskup Eterovič na svojom prvom vystúpení na zasadnutí nemeckých biskupov.
„Spoločná cesta predpokladá, že sa navzájom počúvame, ako aj dialóg, trpezlivosť, úctu a predovšetkým lásku,“ povedal vatikánsky diplomat. „To platí zvlášť voči tým, ktorí chcú radi napredovať rýchlo, alebo veľmi pomaly. Obe smerovania by mohli škodiť jednote cirkvi.“
Nuncius chce podľa vlastných slov vykonávať svoj úrad v súlade s určovaním smeru pápežom Františkom «v synodálnom duchu». Pritom chce využiť svoje desaťročné skúsenosti generálneho sekretára Synody biskupov. Za svoju hlavnú úlohu považuje posilniť jednotu medzi cirkvou v Nemecku a Rímom.
Arcibiskup Eterovič potom hovoril o výzve k jednote pre kresťanstvo ako celok: „Napomenutia sv. Pavla apoštola, aby sa prekonali nebezpečenstvá rozkolov, zostávajú aktuálne,“ ako povedal s poukazom na Reformáciu, ktorá sa začala v Nemecku pred 500 rokmi. –zg-
Pápežova návšteva Južnej Kórey bude trvať štyri dni
Vatikán, 10.3.2014 (RV) 016 826 – Svätá stolica zverejnila dátum apoštolskej cesty pápeža Františka do Južnej Kórey: uskutoční sa v dňoch od 14. do 18. augusta 2014. Svätý Otec navštívi krajinu na pozvanie juhokórejského prezidenta a tamojších biskupov pri príležitosti 6. ročníka Dní ázijskej mládeže, ktoré sa budú konať v diecéze Tedžon.
Reakcia arcibiskupa Soulu na pápežovu návštevu
„Som Svätému Otcovi vďačný za to, že si spomenul na ázijských mladých a kórejských veriacich, a že sa rozhodol podniknúť tak dlhú cestu do našej krajiny,“ takto arcibiskup Soulu, kardinál Andrew Yeom Soo-jung zareagoval 10. marca na oficiálne potvrdenie cesty pápeža Františka do Južnej Kórey zo strany Vatikánu. Kardinál ďalej v posolstve, ktoré zaslal Svätému Otcovi, pripomína ich nedávne stretnutie počas kreovania nových kardinálov:
„Svätý Otec sa na mňa obrátil s láskavými slovami, hovoriac, že skutočne miluje Kóreu. Teraz, keď sa jeho návšteva našej krajiny stáva realitou, pociťujem hojnú Božiu milosť. Návšteva pápeža v Kórei je pre našu krajinu veľkou radosťou a veľkým požehnaním,“ píše arcibiskup Soulu a dodáva:
„Modlím sa, aby návšteva pápeža Františka priniesla Kórejskému polostrovu zmierenie a pokoj. Verím, že to bude pre celú Áziu príležitosť pocítiť pokoj nášho Pána. Nech sa táto návšteva zároveň stane časom pre chudobných a marginalizovaných, aby znovuobjavili nádej.“ –mf–
(Foto: Pápež kreoval arcibiskupa Soulu za kardinála 22. februára 2014.)
Bohorúhanie: Morálny teológ vidí Cirkev v dileme
Viedeň, 10.3.2014 (KAP) 016 825 – Keď ide o umelecké diela „s podozrením na bohorúhanie“, nachádza sa Cirkev podľa nemeckého morálneho teológa Eberharda Schockenhoffa vo viacnásobnej dileme: ostrý verejný protest vzbudzuje aj verejný záujem o často priemerné umenie – a to zodpovedá vypočítavosti reklamnej účinnosti. Ak cirkevní predstavitelia mlčia, to sa zasa kritizuje ako chýbajúca rozhodnosť pri bránení vlastnej viery alebo ako výraz vnútornej rezignácie.
Schockenhoff to povedal v prednáške na podujatí na tému „Bohorúhanie – k vzťahu pravdy, slobody a umenia“, v rámci Teologických kurzov vo Viedni.
Zlú východiskovú pozíciu majú cirkevní predstavitelia podľa tohto teológa z Freiburgu aj z právneho hľadiska. Ak zažalujú bohorúhavé prekročenie hraníc v dnešnom právnom systéme zakotveného žalovateľného pojmu „rušenie verejného pokoja“. Tu by totiž štátne inštancie museli zasiahnuť v zmysle zákazu alebo cenzúry, kým pri odvolaní sa na slobodu umenia by vôbec nemuseli konať.
Schockenhoff poukázal na problematiku prípadného „rušenia verejného pokoja“. Je to o to závažnejšie, čím reálnejšia je ochota k násiliu napríklad zo strany fundamentalistov? A nedostalo by sa tejto relatívne malej skupine pred zákonom príliš veľkej váhy oproti umierneným a „tichším“ veriacim, ktorých náboženské cítenie sa zranilo? Niet divu, uviedol Schockenhoff, že v tejto situácii sa už zo strany cirkvi sotva postupuje právnou cestou a stále zriedkavejšie dochádza k odsúdeniu v zmysle „paragrafu o bohorúhaní“.
Reagovať „sebavedome a pokojne“
Ako sa teda majú cirkevní predstavitelia stavať k pochybnému umeniu? Schockenhoff sa vyslovuje za to, aby reagovali „sebavedome a pokojne“ – a múdro zvažovali, kde je mlčanie primeranejšie ako verejný protest. A ak protest, tak potom fundovaný v odhade umeleckej kvality a jasný v postoji tolerancie ako základu plodného spoločenského spolunažívania, ktoré možno vyžadovať aj od umelcov voči inak zmýšľajúcim.
Ako príklad účinnej sympatie vzbudzujúcej formy kritiky škandalóznej divadelnej hry v Nemecku uviedol Schockenhoff, že istá farnosť „so žmurknutím oka“ oznámila, že nedeľná zbierka sa venuje na „divadlo, ktoré má vyššiu úroveň“.
Renomovaný teológ a etik sa v prednáške venoval aj otázke, či je Boh ľudskými slovami alebo skutkami vôbec „uraziteľný“. Už veľký cirkevný učiteľ sv. Tomáš Akvinský si položil otázku, ako môže konečný človek uraziť nekonečného Boha. Jeho téza: Božia česť sa zraňuje zlovoľným ľudským konaním proti integrite stvorenia príp. dôstojnosti ľudských stvorení.
Ježiša považovali „bohorúhača“
Schockenhoff pripomenul, že samotné kresťanstvo sa v jeho počiatkoch považovalo za bohorúhavé: Pre Židov bolo pohoršením Ježišovo „osobovanie si“, že môže odpúšťať hriechy, Rímskej ríši zasa odmietanie kresťanov klaňať sa bohorovnému Cézarovi. Schockenhoff súčasne pripomenul, že podľa Biblie svätosť Boha sa zraňuje vtedy, keď sa z nej – aj zo strany Cirkvi – stáva nástroj. Chcieť disponovať Bohom je preto jediným dôvodom hovoriť o bohorúhaní. „Tam kde nie je viera, niet ani bohorúhania“, citoval Schockenhoff Salmana Rushdieho prenasledovaného za bohorúhanie.
Podľa židovského filozofa Martina Bubera je Boh „najšpinenejším zo všetkých ľudských slov“, to sa nezameriava proti ateistom, ale myslí sa to „v rámci náboženstiev“. Tomu zodpovedajú – ako Schockenhoff zdôraznil – aj tri prvé prikázania v Desatore, ktoré sú predsa adresované veriacim. A na veriacich sa mieri, aj keď sa v Biblii odsudzuje čisto vonkajšia zbožnosť. –zg-
Biskup Algermissen: Cirkev v Nemecku je v ťažkej kríze
Pastiersky list biskupa k Pôstnemu obdobiu
Fulda, 10.3.2014 (kath.net/pbf/pl) 016 824 – „Katolícka cirkev v Nemecku v súčasnosti prežíva jednu zo svojich najťažších kríz. Vnútrocirkevné boje o smerovanie sa množia a ukazujú sa nedostatky v štruktúrach a komunikácii. Škandál zneužívania ešte nie je spracovaný. Novou je diskusia o transparentnosti cirkevných financií. No cirkev nemá iba problém vierohodnosti, táto kríza zasahuje oveľa hlbšie: Cirkev je konfrontovaná s dramatickou krízou viery.“ Na toto poukázal nemecký diecézny biskup z Fuldy Heinz Josef Algermissen (foto) v pôstnom pastierskom liste.
kath.net dokumentuje pôstny pastiersky list 2014, „Cirkev v pokore a sebazápore – 50 rokov konštitúcie o liturgii Druhého vatikánskeho koncilu“ biskupa Fuldy Heinza Josefa Algermissena:
Milé sestry a bratia vo viere!
Pôstne obdobie je doba, v ktorej sa zvlášť zverujeme Božiemu milosrdenstvu. Štyridsať dní sa pripravujeme na Veľkú noc. Počínajúc krížikom popolca robíme rôzne znamenia obrátenia medzi nimi pôst a almužny. My všetci potrebujeme obrátenie a odpustenie od Boha.
Na Bielu nedeľu, nedeľu Božieho milosrdenstva, pápež František bude svätorečiť dvoch svojich predchodcov: Jána XXIII. (1958-1963) a Jána Pavla II. II. (1978-2005). Boli to veľkí pápeži, ktorí zmenili obraz Cirkvi. Jánovi XXIII. vďačíme za Druhý vatikánsky koncil a Ján Pavol II. uviedol Cirkev do tretieho tisícročia.
V tohoročnom pôstnom pastierskom liste by som chcel hovoriť o tajomstve a poslaní Cirkvi, pretože tento rok slávime 50. výročie koncilovej konštitúcie „Lumen gentium“ o Cirkvi, ktorá bola veľkou väčšinou schválená 21. novembra 1964 a pápež Pavol VI. (1963-1978) s ňou oboznámil verejnosť.
„Cirkev, čo hovoríš ty o sebe samej?“ To bola podľa názoru viacerých koncilových otcov ústredná otázka na koncile. Koncilová konštitúcia o Cirkvi sa začína slovami Lumen gentium, Svetlo národov. Tým sa myslí Ježiša Krista, ktorého sláva žiari na tvári Cirkvi. Cirkev podlieha Božiemu slovu, ktorému má slúžiť. Pánom Cirkvi je Ježiš Kristus a nikto iný.
Keďže sa Kristovo svetlo na tvári Cirkvi hriechom stále znova zatemňuje, potrebuje Cirkev neustále obnovu. Iba tak môže plniť svoje misionárske poslanie. Reformy nie sú samoúčelné, slúžia hlásaniu Evanjelia. Obnova Cirkvi sa začína u nás samých, u nášho obrátenia k Evanjeliu. Matky Terézie z Kalkaty († 1997) sa raz opýtali: „Čo sa musí v Cirkvi zmeniť?“ Matka chudobných odpovedala: „Vy a ja!“ Popri tradičnej formulke pri udeľovaní popolca „Pamätaj človeče, že si prach a v prach sa obrátiš“, preto nastupuje aj nová formulka: „Obráťte sa a verte Evanjeliu“. Volanie po obrátení patrí každému z nás, biskupom, kňazom, laikom.
V apoštolskom liste „Evangelii gaudium“, „Radosť Evanjelia“, ukázal pápež František koncom r. 2013 cesty pre Cirkev v budúcich rokoch. List je zapálenou obhajobou „novej etapy evanjelizácie“, novej misionárskej výpravy Cirkvi. Takáto nová výprava môže vychádzať jedine z Kristovho Evanjelia. Iba ten, kto sa stretol s Kristom, ho môže priblížiť ľuďom. Súhlasne cituje Svätý Otec svojho predchodcu Benedikta XVI. (2005-2013). V encyklike „Deus caritas est“ (2005) emeritný pápež píše: „Na začiatku toho, že niekto je kresťanom, nestojí etické rozhodnutie alebo veľkolepá myšlienka, ale skôr stretnutie sa s udalosťou, s Osobou, ktorá ponúka celkom nový horizont a tým aj zásadné smerovanie.“
Zo stretnutia s Kristom môžeme získať nový pohľad na Cirkev, ktorá sa často vníma iba ako inštitúcia. Zásadným pre koncilové chápanie Cirkvi je určenie Cirkvi ako sviatosti, ako mystéria a znamenia. Cirkev je „v Kristovi súčasne sviatosť, to znamená znamenie a nástroj najvnútornejšieho spojenia s Bohom ako aj jednoty celého ľudstva.“ Cirkev je tajomstvo a ako tajomstvo musí byť žitou a zakúšanou skutočnosťou. Len na rovine toho sociologicky opísateľného podstatu a poslanie Cirkvi pochopiť nemôžeme. Je to „spoločenstvo viery, nádeje a lásky“, ktoré existuje ako „viditeľné zhromaždenie“ a „duchovné spoločenstvo“.
To platí aj pre Cirkev ako putujúci Boží ľud. Koncil nazýva Cirkev „ľudom zjednoteným jednotou Otca a Syna a Ducha Svätého“. Veď Cirkev nie je len nejaký ľud, ale „mesiášsky ľud“, ku ktorému sú povolaní všetci. Je Božím ľudom nie skrze dohodu alebo zmluvu, ale skrze povolanie a tvorí, ako hovorí sv. Pavol apoštol, „jedno telo v Kristovi“ (1 Kor 10,17). Cirkev je Božím ľudom z Kristovho Tela. Hlavou Cirkvi je Kristus, ktorý je medzi nami prítomný skrze svojho Ducha: vo svojom slove, vo svojich sviatostiach a v blížnom, ktorý potrebuje našu pomoc.
Konštitutívne pre Cirkev sú jej tri zásadné úkony: hlásanie Evanjelia, bohoslužby a diakonia. Všetky tri sú dôležité a pre jej identitu nevyhnutné. Kresťanské spoločenstvo sa tak nesmie chápať iba ako spoločenstvo liturgie, musí byť aj diakonickým a misionárskym spoločenstvom. Prameň a vrchol všetkého konania Cirkvi je však liturgia, bohoslužby Cirkvi a tu zvlášť slávenie Eucharistie, pretože vo svojej podstate je Cirkev bohoslužobné zhromaždenie. Konkrétne sa to zviditeľní v nedeľu, keď sa zídeme, aby sme slávili pamiatku smrti a vzkriesenia Krista. V slávení Eucharistie sa „predstavuje a uskutočňuje jednota veriacich, ktorí tvoria jedno telo v Kristovi“.
Skrze krst v mene trojjediného Boha, Otca, Syna a Ducha Svätého sa začleňujeme do jednej Cirkvi Ježiša Krista. Krst je základom „pravej rovnosti, v ktorej všetci veriaci spoločne nadobúdajú dôstojnosť a aktivitu na budovanie Kristovho Tela“. Spoločná dôstojnosť všetkých veriacich je založená na ich krstnom kňazstve, „všeobecnom kňazstve“. V rámci spoločenstva veriacich dostávajú duchovní nositelia úradov zvláštne úlohy, ako vedenie a slávenie sviatostí. Tie sa im prepožičiavajú skrze sviatostnú vysviacku na „kňazstvo – úrad služby“. Vo vyznaní viery vyznávame jednu, katolícku a apoštolskú Cirkev. Celá Cirkev nie je federáciou čiastkových cirkví, ale spoločenstvom miestnych cirkví, z ktorých každé vedie biskup v jednote s rímskym biskupom. Aby Cirkev mohla plniť svoje poslanie, potrebuje spoľahlivé štruktúry. Tie sa musia naplniť životom tak, aby slúžili Kristovmu Duchu.
Katolícka cirkev v Nemecku prežíva v súčasnosti jednu zo svojich najťažších kríz. Vnútrocirkevné boje o smerovanie sa množia a ukazujú sa nedostatky v štruktúrach a komunikácii. Škandál zneužívania ešte nie je spracovaný. Vierohodnosť cirkvi preto v ostatných rokoch veľmi utrpela. No neklamme sa! Cirkev nemá iba problém vierohodnosti. Kríza je oveľa hlbšia.
Cirkev je konfrontovaná s dramatickou krízou viery. Účasť na bohoslužbách už desaťročia silne klesá. Sviatky cirkevného roka sú mnohým ľuďom do veľkej miery neznáme. Už iba málo ľudí pozná kresťanskú náuku viery. Namiesto pastorácie zachovávania stavu potrebujeme, ako hovorí pápež František, misionársku pastoráciu. Ak chce cirkev v našej krajine mať živú budúcnosť, musí byť intenzívnejšie evanjelizačné aktívna. Nesmie sa uspokojiť s tým, čo ešte v našej spoločnosti z toho kresťanského a cirkevného nájdeme.
Finančné prostriedky, ktorými cirkev disponuje, sa musia nasadiť na jej kľúčové úlohy – od hlásania Evanjelia, cez pastoráciu, bohoslužby až po pomoc chudobným, ktorým musí patriť naša zvláštna pozornosť a solidarita. Kristov Duch a zmysel musia určovať život cirkví. Koncilová konštitúcia o Cirkvi k tomu uvádza: „Tak ako Kristus dokonal dielo spásy v chudobe a prenasledovaní, tak je aj Cirkev povolaná kráčať tou istou cestou, aby ľuďom hlásala plody spásy. Ježiš Kristus ‘hoci mal ľudskú prirodzenosť, … zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu ‘ (Flp 2,6); aby ‘hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným‘ (2 Kor 8,9).
Aj keď Cirkev potrebuje k plneniu svojho poslania ľudské prostriedky, nebola založená na to, aby hľadala pozemskú slávu, ale aby šírila pokoru a sebazápor aj svojím príkladom. Kristus nám bol poslaný Otcom [….]. A Cirkev v chudobných a trpiacich spoznáva obraz toho, ktorý ju založil a sám bol chudobný a trpiaci“.
Na túto výpoveď nadväzuje pápež František. Jeho pontifikát je výzvou pre našu zbyrokratizovanú blahobytnú cirkev v Nemecku. Právom varuje Svätý Otec pred zosvetštením Cirkvi. Kto nie je mocne zakorenený vo viere, ten sa ľahko vystavuje aj nebezpečenstvu, že sa rýchlo prispôsobí sekulárnym životným štýlom. Jánom XXIII. zavedeným aggiornamentom sa nemyslelo bezhraničné prispôsobenie sa Cirkvi svetu, ale mienila sa úprava zodpovedajúca dnešnému svetu. Tá ju mala dostať do polohy, aby dokázala správne vysvetľovať znamenia doby, „všetko skúmať a čo je dobré, toho sa držať“ (porovn. 1 Sol 5,21).
Zo sily Evanjelia a jeho odovzdávania žije Cirkev dodnes. Na prvé miesto treba preto postaviť hlásanie Evanjelia, ku ktorému je povolaný celý Boží ľud. Nesmieme sa točiť okolo seba samých, ani sa navzájom odzrkadľovať. Ale sme povolaní vychádzať von, aby sme získavali ľudí pre Krista a pre jeho Cirkev. Cirkev, ktorá sa zaoberá iba sama sebou, už nevyvíja nijakú silu vyžarovania. Iba ak sa vydáme von z našich štruktúr, v ktorých sme sa zariadili, môžeme byť misionárskou, evanjelizujúcou Cirkvou. Kristus prvý a v centre: to musí byť hlavná línia nášho konania.
Želám nám všetkým, aby sme si v týchto 40 dňoch našli čas na obrátenie sa ku Kristovmu Evanjeliu. K tomu nech pomáha vám aj mne a nech vás požehnáva na príhovor sv. Bonifáca dobrotivý Boh + Otec a + Syn a + Duch Svätý. Váš Heinz Josef Algermissen -zg-
Texas: Nový zákon núti zatvárať potratové kliniky
Austin, 10.3.2014 (kath.net/jg) 016 823 – V americkom štáte Texas v týchto dňoch zatvoria dve potratové kliniky. Tým bude v celom štáte už len 20 takýchto kliník. A ešte tento rok sa očakáva aj ďalšie zatváranie kliník. Zákon schválený v roku 2013 povoľuje prevádzku takýchto kliník iba v prípade, ak je k dispozícii chirurgická ambulancia. Tú má v súčasnosti iba 6 týchto zariadení. Tie ostatné musia splniť túto požiadavku do 1. septembra 2014 alebo zastaviť svoju prevádzku. Informoval o tom NationalJournal.
Zákon zaväzuje potratové kliniky, aby pri prvom termíne vyhotovili ultrazvukový obraz. Lekári potom musia mať možnosť poslať pacientku do nemocnice, ktorá nie je vzdialená viac ako 30 míľ od potratovej kliniky a má gynekologické či pôrodnícke oddelenie. Toto kritérium možno ťažko splniť. Mnohé nemocnice v Texase nechcú mať s potratmi nič do činenia a preto nie sú ochotné poskytnúť potratovým klinikám právo posielať im ich pacientky.
Kritici zákona tvrdia, že zatváranie kliník postihne najmä chudobné ženy vo vidieckych oblastiach. Tie to potom budú riešiť ilegálnymi potratmi.
Prívrženci zákona vyzdvihujú vysoký štandard pre zdravie pacientiek.
„Toto je významný deň pre všetkých, ktorí chránia život a chcú zlepšiť zdravie texaských žien,“ povedal guvernér Rick Perry pri podpisovaní zákona. –zg-
Benedikt XVI. o predchodcovi: Vedel som, že bol svätec
Rím, 7.3.2014 (kath.net/KNA) 016 822 – Emeritný pápež Benedikt XVI. bol už za života svojho predchodcu Jána Pavla II. (1920-2005) presvedčený o jeho svätosti. V priebehu dlhej spolupráce stále zreteľnejšie obdivoval jeho úzke spojenie s Bohom a jeho odvahu aj v najťažších momentoch, ako zdôraznil Jozef Ratzinger v prvom interview po ukončení pontifikátu koncom februára 2013.
Zasadenie a program poľského pápeža boli neúnavné, povedal Benedikt XVI. Pritom sa nenechal viesť potleskom či súhlasným prikyvovaním, zdôraznil v knihe poľského žurnalistu Wlodzimierza Redziocha k nadchádzajúcemu svätorečeniu Jána Pavla II. Výňatky z interview emeritného pápeža uverejnil milánsky denník «Corriere della Sera» 7. marca.
Ako hlavné kritérium svätosti Jána Pavla II. označil Ratzinger jeho «odvahu k pravde». Iba z hľadiska jeho úzkej spätosti s Bohom bolo chápať jeho neúnavné pastoračné pôsobenie: «On sa odovzdával s radikálnosťou, ktorú si nemožno inak vysvetliť».
Úzky vzťah s Bohom bol pre poľského pápeža aj dôvodom jeho radostnej mysle uprostred veľkých problémov, zdôrazňuje Benedikt XVI. v knihe. «Ján Pavol II. Nehľadal potlesk, nikdy ustarostene nehľadel na to, ako budú jeho rozhodnutia prijaté. Konal zo svojej viery a na základe svojich presvedčení a bol ochotný za to prijímať údery.»
Benedikt XVI. ďalej opisuje, ako sa po prvý raz stretol s poľským kardinálom Karolom Wojtylom pred zvolením Jána Pavla II. v lete 1978. Bol fascinovaný jeho analýzou komunizmu, predovšetkým však jeho osobným vyžarovaním. Počas koncilu pôsobili obaja v rôznych oblastiach. No Wojtylu poznal z jeho spisov a tiež čítal jeho «Úvod do kresťanstva» a aj ho citoval, ako uviedol emeritný pápež.
Benedikt XVI. v interview potvrdil, že pápež ho už v r. 1979 povolal do Vatikánu a chcel ho poveriť vedením Kongregácie pre katolícke vzdelávanie. On ho však poprosil, aby to odložil vzhľadom na jeho ešte len krátke pôsobenie ako arcibiskupa Mníchova a Freisingu. Keď ho Ján Pavol II. potom o dva roky neskôr chcel povolať do Kongregácie pre náuku viery, pociťoval to ako povinnosť. Jeho jedinou prosbou bolo, aby mohol naďalej teologicky pracovať a publikovať. –zg-
Benedikt XVI. vysvetľuje líniu voči teológii oslobodenia
Rím, 10.3.2013 (kath.net/KNA) 016 821 – Emeritný pápež Benedikt XVI. (2005-2013) v interview vysvetlil aj líniu svojho predchodcu Jána Pavla II. (1978-2005) voči teológii oslobodenia. Výťahy z interview uverejnil 7. marca milánsky denník «Corriere della Sera». Dlhoročný spolupracovník Jána Pavla II. a jeho nástupca Benedikt XVI. v ňom poľskému žurnalistovi Wlodzimierzovi Redziochovi povedal:
„Pápež z Poľska chcel pôsobiť proti marxisticky inšpirovanému pojmu teológie oslobodenia, ale súčasne chcel napomáhať zasadzovanie sa za slobodu vychádzajúcu z kresťanskej viery. Na základe jeho osobných skúseností s komunizmom v Poľsku bolo pre Jána Pavla II. naliehavou záležitosťou zaoberať sa teológiu oslobodenia. Teológia, ktorá vznikla v Južnej Amerike, sa do Európy a Severnej Ameriky prevzala, pretože ju chápali ako podporu chudobných, teda vec, s ktorou možno bez problémov súhlasiť. Ale to bola chyba,“ uviedol emeritný pápež a pokračoval:
„Tejto teológii síce išlo o chudobu a chudobných, avšak nie o pomoc pre nich, ale o veľkú premenu, z ktorej mal vyjsť nový svet. Kresťanská viera sa tým premenila na hybnú silu pre revolučné hnutia a tým na istý druh politickej moci.
Takémuto sfalšovaniu kresťanskej viery sa bolo treba z lásky k chudobným postaviť na odpor, o tom bol Ján Pavol II. podľa Benedikta XVI. presvedčený.
„Poľský pápež zotročenie marxistickou ideológiou, ktorá ovplyvnila aj teológiu oslobodenia, zažil vo svojej vlasti. Na základe týchto bolestných skúseností bol rozhodnutý postaviť sa proti tomuto druhu údajného oslobodenia. Na druhej strane mu práve situácia v jeho domovine ukázala, že Cirkev sa skutočne musí aktívne zasadzovať za slobodu a oslobodenie. Avšak nie politicky, ale tým, že v človeku skrze vieru vzbudí sily pravého oslobodenia,“ uviedol Benedikt XVI.
Riešenie postoja k teológii oslobodenia bolo prvou veľkou témou, ktorou ho Ján Pavol II po menovaní za prefekta Kongregácie pre náuku viery v r. 1982 poveril. Na túto tému uverejnila kongregácia v roku 1984 a 1986 dva dokumenty. –zg-
Nemecko: Slávnostná rozlúčka s arcibiskupom Meisnerom
50 biskupov na slávnosti „muža Cirkvi s veľkou silou ducha a slova“.
Kolín, 9.3.2014 (KAP/pek/pl) 016 820 – Veľkým slávnostným aktom sa v nedeľu 7. marca v Kolíne rozlúčili s kardinálom Joachimom Meisnerom ako kolínskym arcibiskupom. Na akte sa zúčastnilo 900 hostí z cirkvi a politiky. Popoludní sa konala slávnostná svätá omša v kolínskom dóme. Pápež František prijal odstúpenie kardinála Meisnera koncom februára z dôvodu veku. Jeho 80. narodeniny oslávili na Vianoce a jeho 25-ročné pôsobenie v Kolíne 12. februára.
Oslava v Gürzenichu sa konala formou svedectiev jeho sprievodcov na ceste a videí z cesty z Wroclawi cez Erfurt do Berlína a Kolína. Zúčastnilo sa na nej 50 biskupov, medzi nimi prefekt Pápežského domu arcibiskup Georg Gänswein, ktorého privítali veľkým potleskom, nový apoštolský nuncius v Nemecku arcibiskup Nikola Eterovič, predseda Biskupskej konferencie Nemecka, arcibiskup Robert Zollitsch, aj kardinál Karl Lehmann z Mainzu a kardinál Stanisław Dziwisz z Krakova.
Prítomná bola podpredsedníčka nordrhein-vestfálskej vlády Sylvia Löhrmannová (Zelení) a prišiel aj predseda Rady Evanjelickej cirkvi v Nemecku (EKD), Nikolaus Schneider. Löhrmannová označila kardinála Meisnera ako „muža cirkvi s veľkou silou ducha a slova“ a dodala: „Ako vzdorný duch ukázal radosť z plodnej diskusie a nebál sa vyvolať ani odpor.“
Pražský kardinál Dominik Duka sa Meisnerovi poďakoval za cirkev v Česku pred aj po prevrate. V dobe komunizmu vysvätil v podzemí 50 mužov za kňazov.
Kardinál Meisner sa narodil vo Wroclawi a v r. 1945 prišiel do Durínska. V r. 1975 sa stal pomocným biskupom v Erfurte, o 5 rokov neskôr biskupom v Berlíne. V r. 1983 ho Ján Pavol II. menoval za kardinála. V r. 1989 prešiel ako nástupca kardinála Josepha Höffnera do Kolína.
„Pred krížom sa človek nachádza na križovatke“
„Pred krížom sa človek nachádza na križovatke. Alebo prijme Boha a tajomstvo jeho lásky, ale ho odmietne.“ To povedal kardinál Joachim Meisner v homílii svätej omše v kolínskom dóme pri príležitosti jeho rozlúčky s úradom arcibiskupa v Kolíne.
„Ak u človeka zmizne vedomie prítomnosti Boha, tak stráca tým to najlepšie v živote. Človek na kolenách pred Bohom je niečím celkom veľkým. Kto sa klania Bohu, je na správnom mieste, má zmysel pre proporcie a mieru v realite.“
„Možno by ste mohli vy, milí priatelia, prijať v Kaplnke domu Maternushaus zriadenú 24-hodinovú Eucharistickú poklonu ako môj odkaz milovanému Kolínskemu arcibiskupstvu?“ opýtal sa kardinál Meisner a na záver dodal, že aj sám plánuje „v budúcnosti aj bez jurisdikcie a úradu byť tu s vami naďalej ako modliaci sa a ako váš brat“.
Pozdrav od pápeža
Na konci pontifikálnej svätej omše prečítal nuncius Eterović pozdravný príhovor pápeža Františka. Pápež František sa poďakoval za biskupské pôsobenie kardinála Meisnera, z toho štvrťstoročie na Rýne. Pripomenul, že kardinál bol povolaný z Berlína na „ďaleký západ“ ešte v časoch rozdeleného Nemecka. „Ty si sa poslušne vydal na cestu ako predbežný posol prevratu v tvojej vlasti,“ napísal pápež. –zg-
Hovorkyňa islamu: Pápež napomáha srdečný dialóg náboženstiev
Viedeň, 9.3.2014 (KAP) 016 819 – Pápež František z hľadiska islamu splnil očakávania, čo sa týka srdečného dialógu medzi náboženstvami. Vyhlásila to hovorkyňa Islamského náboženského spoločenstva v Rakúsku, Carla Amina Baghajati, pre noviny „Kleine Zeitung“ z 9. marca na záver prvého roku pontifikátu pápeža.
„V dobe agresívnej rétoriky križiackych vojen, hovoril s plným rešpektom o islame ako napríklad o spiritualite piatich denných modlitieb moslimov“, povedala Baghajati o Františkovi. Ocenila jeho návštevu utečencov na Lampeduse, ktorou pápež urobil „znamenie o sociálnej spravodlivosti“. Františka „priaznivo ocenili“ aj moslimovia, keď ich na konci Ramadánu oslovil ako „naši bratia“ a vyzval k pokoju.
Evanjelický biskup Michael Bünker ocenil apoštolský list „Evangelii gaudium“ ako pozitívny prínos k ekumenizmu. Na základe nového tónu a vyzdvihovanej spoločnej radosti z Evanjelia je tento dokument pre evanjelickú cirkev „signálom otvorenosti a ochoty k dialógu, čo môže viesť k novým výsledkom“. „Vo všeobecnosti možno tiež pozorovať aj otvorenosť voči iným cirkvám,“ povedal biskup. –zg-
Vatikán kritizuje zákon proti homosexuálom v Ugande
Londýn, 7.3.2014 (kath.net/KNA) 016 818 – Vatikán kritizoval zákon proti homosexuálom v Ugande. Predseda Pápežskej rady pre ľudské práva kardinál Peter Turkson, vyzval prezidenta Ugandy Yoweriho Museveniho, aby zrušil tvrdé tresty. «Homosexuáli nie sú nijakí zločinci», povedal ghanský kardinál podľa britských novín «Catholic Herald» (online utorok). „Homosexuáli a lesby sa nesmú odsudzovať na život vo väzení.“
Súčasne zdôraznil, že Vatikán nalieha na pokračovanie medzinárodnej pomoci pre Ugandu. Okrem iných aj Svetová banka ako reakciu na tento zákon zmrazila program pomoci zdravotníctvu vo výške 90 miliónov dolárov. Kardinál Turkson sa v tomto zmysle vyjadril na konferencii o ľudských právach v Bratislave.
Ugandská biskupská konferencia pred podpísaním zákona prezidentom minulý týždeň vyhlásila, že nepodporuje homosexualitu, ale je proti tvrdým trestom. „Namiesto toho by sme mali mať súcit s homosexuálmi,“ vyhlásil generálny sekretár biskupskej konferencie, John Baptist Kauta, podľa americkej tlačovej služby Catholic News Service (CNS). A dodal, že tiež veria, že sa môžu «zmeniť».
Bližšie komentovanie zákona sekretár odmietol s poukazom na pôstne exercície biskupov. «Normálne nezvykneme prenáhlene reagovať», citovala CNS generálneho sekretára.
Prezident Museveni napriek medzinárodnej kritike podpísal 24. februára zákon, ktorý «závažné homosexuálne úkony» trestá doživotným väzením. Dokonca aj podpora či neoznámenie homosexuálov sú trestné. –zg-
Stretnutie patriarchov: „Pravoslávie musí riešiť otázky budúcnosti“
Istanbul, 7.3.2014 (KAP) 016 817 – Rodina Pravoslávnej cirkvi sa musí v budúcnosti oveľa intenzívnejšie ako doteraz venovať otázkam budúcnosti. Zdôraznila to čestná hlava svetového pravoslávia, patriarcha Bartolomej I., 6. marca v príhovore na summite 15 najvyšších pravoslávnych hodnostárov („Synaxise“) v Istanbule.
Bartolomej I. patriarchom a biskupom zhromaždeným pred sídlom patriarchátu (Phanar) uviedol tri oblasti, v ktorých musí Pravoslávna cirkev jasne pozdvihnúť svoj hlas: biotechnika, pričom sa s ľútosťou vyjadril, že na ostatnom „Synaxise“ v r. 2008 založená „Celopravoslávna bioetická komisia“ znova zaspala. Ako druhú oblasť menoval patriarcha ochranu životného prostredia, v ktorej sa Ekumenický patriarchát od r. 1989 smerodajne angažuje a ako tretiu uviedol finančnú krízu. Vzhľadom na finančnú krízu povedal:
„Nezamestnanosť mládeže, rast chudoby, obavy z budúcnosti, to všetko ukazuje, ako sa súčasné ľudstvo vzdialilo od aplikácie princípov Evanjelia. Aj my biskupi sme za to zodpovední, pretože pastoráciu často obmedzujeme na ‚duchovné‘ veci a zanedbávame skutočnosť, že sú potrebné aj materiálne zdroje, aby sme mohli žiť dôstojným životom ako ľudia stvorení na Boží obraz.“
Patriarchovia a biskupi mali do 9. marca v sídle patriarchu Bartolomeja vo Phanare pripraviť zvolanie veľkého pravoslávneho koncilu. Ruská pravoslávna cirkev zastúpená patriarchom Cyrilom I. a vedúcim Úradu Moskovského patriarchátu pre zahraničie, metropolitom Hilarionom, podľa Rádia Vatikán zreteľne prejavila ochotu prípravy na koncil výrazne urýchliť. Taký koncil, ktorý sa už pol storočia pripravuje alebo napomáha, by bol ôsmy v histórii pravoslávnych cirkví.
„Mnohí z nás sa pýtajú, ako dlho majú tieto prípravy ešte trvať,“ povedal Hilarion v príhovore v Istanbule. „Možno musíme prípravnú fázu urýchliť a nasadiť mechanizmus, ktorý vyrieši všetky problémy.“ Tým by mohol byť novozriadený celopravoslávny sekretariát.
Patriarcha Bartolomej I. povedal, že vnútorná jednota Pravoslávnej cirkvi je zásadným predpokladom toho, aby sme svetu dnes mohli hlásať Evanjelium. S ľútosťou sa vyjadril o „znameniach rozptylu“. Pravoslávna cirkev nemá na zachovanie jednoty nijaký iný nástroj ako synodalitu. Preto je každé ďalšie odkladanie zvolania VIII. panpravoslávneho koncilu „vážnym zranením“ jednoty.
Pravoslávna cirkev musí plniť svoj záväzok šírenia princípov Evanjelia v dnešnom svete, „aj keď sú tieto princípy v protiklade s prevládajúcimi ideami“, povedal Bartolomej I. Pravoslávna cirkev si váži tradície minulosti, ale to neznamená, že je „skostnatenou cirkvou“, ktorá sa nestará o súčasné výzvy.
Ekumenický patriarcha potom zaujal podrobný postoj k cirkevným štruktúram. Svetové pravoslávie je „spoločenstvom autokefálnych (samosprávnych) pravoslávnych cirkví, ktoré sa bez každého vonkajšieho zásahu spravujú samy,“ ako zdôraznil. Tento od otcov prevzatý systém je „požehnaním, ktoré si musíme chrániť ako oko v hlave“. Pretože skrze tento systém sa možno vyhnúť tomu, aby došlo k „výkonu univerzálnej autority nejakej miestnej cirkvi a jej najvyššej hierarchie“.
Synodálny systém sa síce v rámci autokefálnych pravoslávnych cirkví „viac či menej“ verne zachoval. Vo vzťahoch medzi týmito cirkvami však „úplne chýba“. To viedlo k tomu, že neexistuje obraz „jednej pravoslávnej cirkvi“, ale je tu prezentácia „mnohých cirkví“.
Spoločné panpravoslávne rozhodnutia, ako sa robili od r. 1964, dnes žiaľ „segmenty v rámci pravoslávnych cirkví spochybňujú“. To toleruje aj hierarchia jednotlivých cirkví, „s nedozernými následkami pre jednotu ich spoločenstiev“.
Synodálne rozhodnutia však musia rešpektovať všetci, pretože to je „jediná cesta, ako zachovať jednotu cirkvi“, žiadal ekumenický patriarcha. Pripustil, že v ostatných desaťročiach vypracované návrhy koncilových dokumentov potrebujú čiastočnú revíziu.
Mimoriadne zreteľne sa vyjadril vzhľadom na jednu z najdelikátnejších otázok prípravy 8. ekumenického koncilu: každá autokefálna cirkev by mala byť na koncile (zrejme v roku 2015) zastúpená určitým počtom delegátov, ktorých má podľa možnosti určiť táto „Synaxis“. Nezávisle od počtu delegátov má každá cirkev pri záverečnom hlasovaní mať jeden hlas, ktorý odovzdá najvyšší predstaviteľ. Pritom bude dôležité, či posledné rozhodnutia koncilu sa majú odhlasovať „jednohlasne“, alebo „väčšinou“, ako zdôraznil Bartolomej I. Ak to má byť podľa starej kánonickej tradície, tak to bude väčšina, čo nevylučuje možnosť „vždy žiadúcej“ jednohlasnosti. …
Metropolita Hilarion povedal, že jednota pravoslávia zostala „bez administratívnych nástrojov“ zachovaná 2000 rokov. To je vzácne dedičstvo, ktoré sa musí „ponajprv a predovšetkým zachovať a posilniť“. –zg-
* * * * * * * * * *
Sedembolestná Matka, plná milosti, všetkým, čo sa k tebe utiekajú, ochotne otváraš svoju materinskú náruč. Prosíme ťa, pre rany a krv Ježiša Krista, tvojho milovaného Syna a nášho Vykupiteľa a tiež pre bolesti tvojho materinského Srdca, aby si nám biednym hriešnikom vyprosila skutočnú kajúcnosť a odpustenie našich hriechov.
Ukáž, že si dobrou Matkou a ujmi sa celého ľudstva. Vyhľaď neveru a bludy, vypros nám milosť vytrvalosti a pravej lásky k Bohu a k blížnym. Zjednoť kresťanských predstaviteľov krajín a vypros nám skutočný pokoj. Zachovaj pod svojou materinskou ochranou nášho Svätého Otca, biskupov a kňazov. Odvráť od našej vlasti všetky nepokoje, nenávisť a každé zlo. Dovoľ, aby sme spočívali v živote i vo smrti v tvojom materinskom Srdci, kým nedosiahneme večnú radosť a slávu v nebi. Amen.
Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …
Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom. Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen. Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)
Modlitba za Svätého Otca
Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.