Vdova, matka, rehoľníčka, zakladateľka
Blahoslavená Mária Dominika Barbantini – zakladateľka kongregácie Sestier služobníc chorých od svätého Kamila alebo jednoducho Barbantínok.
„Ó, môj Bože… Bože môjho srdca… zranil si ma až do krvi… Iba Ty, môj Ukrižovaný Milovaný, budeš odteraz najsladším manželom mojej duše… mojou jedinou láskou,“ povedala Mária Dominika Barbantini po náhlej smrti svojho manžela. Tvárou v tvár tragédie sa zverila Bohu, a to aj vtedy, keď prišla ďalšia skúška – jej 8-ročný syn Lorenzino vážne ochorel a zomrel. Ona vzbudila túžbu po svätosti v jednej z najväčších mystičiek 20. storočia – svätej Gemme Galgani, ktorej život bol živou účasťou na utrpení Ježiša Krista.
Blahoslavená Mária Dominika Barbantini – manželka a matka
Blahoslavená Mária Dominika Brun Barbantini sa narodila 17. januára 1789 v Lucce. Mala šťastné detstvo. Obdobie jej dospievania však poznačili štyri tragické udalosti – smrť otca a úmrtie troch mladších súrodencov. Vďaka starostlivosti matky a jej trpezlivým radám Mária neopustila svoje sny, pokračovala v štúdiu a rozvíjala svoje záujmy. 22. apríla 1811 v katedrále sv. Martina v Lucce sa vydala za Salvatora Barbantiniho. Bolo to manželstvo plné vzájomnej lásky, pochopenia a plánov do budúcnosti. Len päť mesiacov po svadbe jej milovaný manžel zomrel. Žena zostala sama, navyše v tehotenstve. V tú noc tej obrovskej tragédie pokľakla pred krížom a vyslovila tieto slová:
„Ó, môj Bože… Bože môjho srdca… zranil si ma až do krvi… Iba Ty, môj Ukrižovaný Milovaný, budeš odteraz najsladším manželom mojej duše… mojou jedinou láskou.“ V tom momente sa v nej zrodila túžba slúžiť chudobným, chorým a osamoteným obyvateľom Luccy.
Mária venovala niekoľko hodín denne starostlivosti o núdznych v ich súkromných domovoch. Ešte netušila, že ju čaká ďalšia životná skúška. Syn Lorenzino, ktorý bol pre ňu útechou, zomrel náhle vo veku len osem rokov. Úbohá matka nedokázala skryť svoju bolesť. „Neviem, ako sa stalo, že som neprišla o rozum,“ napísala vo svojom denníku.
Služba chorým a trpiacim
Po strate dieťaťa sa ešte viac zapojila do služby najpotrebnejším. Deň i noc prechádzala s rozsvietenou lampou úzkymi a tmavými uličkami rodného mesta, aby sa dostala k osamoteným a tým, ktorí bojovali s najťažšími chorobami. Občas ju v noci prenasledovali neznámi ľudia so zlými úmyslami. Silná a odvážna žena sa nedala nikým zastrašiť. Ako vravela, mala v srdci plameň, ktorý nedokázala uhasiť – bola to služba a starostlivosť o samotného Ježiša, ukrytého v tvárach chorých a trpiacich. V lete 1854 pomáhala Márii v každodennej službe potrebným svätá Elena Guerra, učiteľka a vychovávateľka svätej Gemmy Galgani. Elena ako mladé dievča sa zapojila do pomoci obetiam epidémie cholery. V Márii videla veľkú lásku a nežnosť k ľuďom. Nazývala ju dokonca „svätou dámou“.
Ženy sa spriatelili. Barbantini vzbudila v Guerre túžbu po svätosti, obetách a prežívaní každodennosti v spojení s Ukrižovaným Ježišom. Časom sa k Márii začali pridávať ďalšie ženy, ktoré inšpirované jej príkladom chceli zasvätiť svoj život službe núdznym. V roku 1819 založila spolu so skupinou žien, ktoré sa tiež zapájali do práce pre chorých – Pobožnú úniu sestier milosrdenstva pod duchovnou opaterou miestneho biskupa. Táto apoštolská skúsenosť však netrvala príliš dlho. 23. januára 1829 zoskupila Mária Dominika prvú komunitu Sestier ošetrovateliek oblátok. Chudobná a slabého zdravia, ale bohatá na horlivosť a lásku ku Kristovi, Mária a jej sestry konali v Lucce zázraky milosrdenstva, boli pri posteliach chorých a umierajúcich, osamotených a opustených blízkymi.
Sestry barbantínky (ako sa im hovorilo podľa priezviska zakladateľky) sa starali tiež o svätú Gemmu Galgani, keď už bola ťažko chorá. Boli prítomné aj pri jej smrti 11. apríla 1903. Ich horlivosť na slávu Božiu im umožňovala čeliť všetkým ťažkostiam. Po asi šiestich rokoch intenzívnej práce a utrpenia sa im podarilo vytvoriť kláštor, ktorý existuje dodnes v Lucce.
Blahoslavená Katolíckej cirkvi
Barbantini zomrela 22. mája 1868. 17. mája 1995 ju pápež Ján Pavol II. slávnostne vyhlásil za blahoslavenú a povýšil ju k úcte na oltár. Svätý otec poukázal na jej autentické svedectvo viery, na príklad „konkrétnej evanjeliovej lásky k najmenším, odsunutým na okraj, zraneným“.
Zdroje: zakony-na-swiecie.blogspot.com; Via Sanctorum/Facebook; santiebeati.it, Obrázok: Tamtiež
