Po nevydarenej samovražde
V jeden deň, medzi 11. až 16. júnom 2008, som po poslednej z viacerých operácií ležal na nemocničnej posteli vo veľkých bolestiach a chcel som ukončiť svoj pozemský život. Poodopínal som sa od prístrojov, ľahol som si tak, ako si líhajú ľudia, lepšie povedané, ako ich ukladajú do truhly.
Po nejakom čase moje duchovné telo stratilo akýkoľvek styk so zemskou príťažlivosťou. Začal som sa vznášať. Dole ostalo moje fyzické telo. To som videl pomerne z veľkej výšky. Bol som úplne mimo telesného, v tom bežnom ponímaní. Mal som telo, ale to nemalo takú hmotnosť ako na zemi. Vznášalo sa. Nevedel som či žijem, alebo už som po smrti, alebo či je to niečo medzi tým. Po čase som si na ten stav zvykol. Všade naokolo boli rôzne svetlá a celé to postupne vytváralo kopuly a tunely, alebo chodby, až ostala len jedna chodba vysvetlená svetlami. Potom som opäť na čas zneistel a nevedel, či som ešte v živote, alebo je už celkom koniec. To všetko sa udialo za pomaly sa zosilnejúceho hukotu. Takého podobného ako keď idete za vetra po lese. Vtedy sa na veľkých tabuliach ako zrkadlá, alebo niečo podobné, začal premietať môj život v polkruhu predo mnou. Všetky obrázky išli pomerne rýchlo, vo veľkom tempe. Boli tam obrázky z detstva a z dospievania. Vyjavovali sa mi známe aj neznáme bytosti, ktoré som stretal. Najviac sa mi ukazovali udalosti z môjho prvého manželstva. Zaujímavé bolo, že obrázky, ktoré išli pomerne vo veľkej rýchlosti sa zastavovali na obraze mojej prvej manželky. Videl som ju v najrozličnejších situáciách ktoré sme spolu zažili, príhody v prírode, v budovách, vo vlaku a všade. Obrázky išli, ak sa dobre pamätám od prítomnosti do minulosti.
Nastalo ticho a tma. Všetky obrázky s mojou bývalou manželkou z prvého manželstva zmizli. Vtedy som ju poprosil o odpustenie za všetko, čím som jej ublížil. Potom som jej aj ja odpustil všetko, čo som pociťoval ako „krivdu“ a začal som sa modliť Otče náš… Keď som sa domodlil až k Amen, opäť sa objavovali svetlá a potom bola zase úplná tma a ticho. Cítil som, ako sa premiestňujem v tom stave bez zemskej príťažlivosti.
Zastal som na mieste a po chvíli sa na pravej strane pri mne začala hromadiť sila. Také ako magnetizmus a elektrina, obe zmiešané v sebe, neodolateľná, príťažlivá sila , ktorá ma silno priťahovala a ja som čakal, že ma úplne pohltí.. Po čase to nadobudlo aj viditeľnú podobu, ako zmes tmavo a svetlosivých hviezdičiek, zábleskov. Všetko to sa dialo za zosilnejúceho sa hukotu
Po chvíli sa v tom stĺpe alebo mraku vyjavila Božia tvár v obrovskom svetle, ktoré bolo pred tou tvárou. Bolo to svetlo, ktoré vychádzalo akoby z miliardy briliantov, bolo nepredstaviteľne krásne, ale neoslepovalo oči, a za tým svetlom, žiarou, bola Tvár prekrásna. Súmerná tvár. Ja som pozeral do toho svetla, lebo postupne sa moje duchovné telo obrátilo tak, že som sa pozeral priamo do tej žiary a cítil som, ako sa na mňa spoza toho svetla pozerá. Celé moje telo od nôh až k hlave postupne prešlo také neopísateľné blaho, blažený pocit, ktorý som ešte na zemi nezažil. Slasť ako najťažšia zamilovanosť, láska, milota, pocit, ktorý sa vôbec nedá opísať. Potom som sa ešte viac začal približovať k Božej tvári. V jednom okamihu sa približovanie zastavilo. Pozeral som sa do tej neopísateľnej krásnej žiary pred tvárou Boha. Všetko stíchlo a v tom zaznel nádherný hlas, ťažko povedať či mužský, alebo ženský, ale mne sa zdal skôr mužský, ktorý povedal:
„Budeš žiť“
Potom čo zaznelo „Budeš žiť“, postupne sa hukot , ako silný vietor začal utišovať, premenil sa na slabý vánok, až zostalo čoraz väčšie ticho, nakoniec všetko úplne stíchlo.
Božia tvár a všetky svetlá sa začali čoraz viac vzďaľovať, až nastala úplná tma. Ja som v tom tichu a úplnej tme cítil, ako sa premiestňujem nad miesto, kde ležalo na posteli moje fyzické telo.
Keď som sa dostal nad svoje telo, začal som klesať až k nemu a postupne som sa vracal do fyzického tela. Nakoniec som do neho vošiel celkom. Keď som bol v mojom tele už dlhší čas, zistil som, že bolestivý bod v chrbtici, ktorý bol bolestivý od čias jednej veľkej hádky s prvou manželkou a ktorý sa stal pred 27 rokmi, ma už nebolí. Tiež sa mi uvoľnilo zovretie srdca, ktoré som mal od rozvodu prvého manželstva. Od toho dňa sa môj stav začal zlepšovať a na samovraždu som už nepomyslel. Od júna 2008 som zažil neuveriteľné zážitky.
Bože, ďakujem….. mnohoraké sú Tvoje diela Pane, všetko si múdro urobil.
Boh sa nehnevá. Boh čaká. Milosrdenstvo Božie je bezhraničné…
***
Bol som vychovávaný ako ateista, no mal som v živote niekoľko stretnutí s vierou, ale moje srdce bolo zavreté, nevnímavé. Po tomto zážitku mi Pán umožnil stretnúť ľudí, ktorí mi pomohli pochopiť aj mysľou obsah zjavenia a tajomstvá viery. Sestrička z radu Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul, Augustína, ma pripravovala na prijatie sviatosti krstu a to bola moja najväčšia túžba.
A tak s veľkou radosťou v srdci oznamujem, že som dňa 27.11.2009 prijal sviatosť krstu, birmovania a eucharistie. Nie je možné slovami vyjadriť vďaku Pánu Bohu za tieto dary…
Tibor Železník
Košice 08.12.2009
