Otázka, ktorú ľudia často kladú vizionárom
Pútnici často chcú od Presvätej Bohorodičky dostať priamu odpoveď ohľadom smerovania svojho života, svetla na tú či onú situáciu, ktorá sa ich týka. No odpoveď je vždy tá istá: „Modlite sa a v modlitbe ťa Pán osvieti.“ Toto je najlepšia odpoveď od matky, dobrej vychovávateľky, ktorá chce povzbudiť svoje deti, aby sa modlili a počúvali v srdci šepot Ducha Svätého. Ježiš povedal sestre Faustíne: „Hovorím ku všetkým dušiam, ale… málo je duší, ktoré počujú šepot môjho hlasu….“ Existujú však výnimky a opäť sa chcem podeliť o toto svedectvo s cieľom umožniť nám rásť.
Počuje všetko, čo hovoríme!
Bol jeden pútnik, ktorý zostal dlho v Medžugorí a ktorý si vytvoril krásne priateľstvo s vizionármi. Vtedy bolo ľahšie sa s nimi stretnúť. Celým srdcom prežíval Máriine posolstvá a spočívalo na ňom Božie požehnanie. Nezabránilo mu to však zažiť aj skúšky, ktoré sú vlastné bežnému kresťanskému životu. Jedného dňa v modlitbe dostal inšpiráciu, že čas jeho púte sa chýli ku koncu, že musí opustiť Medžugorie, vrátiť sa do rodného mesta a pokračovať vo svojej profesii. Bola to pre neho veľmi veľká zmena. Vnútorné presvedčenie však bolo jasné a nevyhnutné.
Rozhodol sa podeliť s Vickou o toto rozhodnutie, no ona to nečakala a zvolala: „Nie! Nemôžeš odísť… Zostaň v Medžugorí, si súčasťou Medžugoria! Dnes večer sa o tom porozprávam s Pannou Máriou! Tak príď zajtra a uvidíme…“
Na druhý deň ho Vicka čakala… Mala odpoveď od Panny Márie ohľadom jeho plánov odísť. Potom mu pokorne povedala: „Áno, odchodom z Medžugoria plníš Božiu vôľu.“
Aby tento muž odovzdal Máriine posolstvá spoločnosti, ktorá je tak vzdialená od Boha, vo svojej krajine, začal organizovať púte pre talianske skupiny a táto činnosť trvala niekoľko rokov. Zabralo mu to veľa času, keďže musel myslieť na milión vecí. Jedného dňa začal pochybovať: má pokračovať v týchto púťach? Vicka si túto pochybnosť neuvedomovala, ale počas rozhovoru mu nečakane povedala: „Vieš, Panna Mária sa teší, že privádzaš pútnikov!“ Ak je šťastná Panna Mária, povedal si, to znamená, že musím pokračovať! Mária mu jasne nepovedala, aby pokračoval, ale vyjadrením svojej radosti mu ukázala cestu požehnania, pričom ho nechala úplne slobodného. To je to, čo robí vo svojich mesačných posolstvách s každým z nás; pozýva nás materinským spôsobom, ale nerozkazuje nám.
Iný deň, keď tento pútnik šoféroval svoje auto, začal sa nahlas rozprávať s Najsvätejšou Matkou; ako dieťa sa rozprával so svojou milovanou Matkou. A medzi dvoma ružencovými desiatkami jej položil tri veľmi konkrétne otázky o situáciách, ktoré prežíval. O niekoľko dní neskôr, keď sa rozprával s Vickou, mu veľmi prirodzene povedala: „Pokiaľ ide o 3 otázky, ktoré si položil Panne Márii, tu sú odpovede…“ a dala mu presné odpovede na 3 otázky, ktoré položil, hoci nevedela nič o modlitbe, ktorú povedal v aute. Tieto materinské slová ho tak dojali, že tri dni plakal! Aká neuveriteľná láska! Sú chvíle, keď sa materská prítomnosť Blahoslavenej Matky a jej Syna Ježiša po našom boku stane tak hmatateľnou, že sa naše srdce môže len roztopiť…
A predsa… Toto svedectvo je len malým hmatateľným príkladom, jednoduchým malým znakom hlbokej reality, ktorá nám príliš často uniká, Boh je po našom boku každý deň, každú hodinu, každú chvíľu a pre každého z nás! Mária nielenže počuje všetko, čo hovoríme, ale zachytáva aj tie najmenšie vibrácie nášho srdca, dokonca aj tie najintímnejšie, a cíti ich vo svojom srdci. To isté platí pre Ježiša, ktorý je nám dôvernejší ako my sami sebe. Ako o tom môžeme pochybovať, keď si predstavíme, akú nesmiernu lásku potreboval, aby zomrel na neslávne známom kríži, aby nám otvoril dvere večného života? Kiežby sme si boli vedomí dávky lásky, ktorú nám Nebo slobodne ponúka v každom okamihu! Bolo by menej úzkosti, menej agresivity, menej zmätku, menej sĺz. Osamelosť aj zúfalstvo by boli porazené!
Mária nám hovorí: „Keby len vaše srdcia cítili túto nesmiernu lásku, ktorú k vám Boh má, vaše srdcia by Ho uctievali a ďakovali Mu v každom okamihu vášho života. (Ivanovi, 25.12. 21)
Nevyhnutná ostražitosť jazyka
Ak Panna Mária dokázala povedať Vicke presné slová, ktoré tento pútnik vyjadril v modlitbe, keď šoféroval, nie je to pre nás jasná výzva, aby sme boli veľmi pozorní ku všetkému, čo vychádza z našich úst? Pamätám si na deň, keď som bola malá, po mojom „obrátení“, keď som si uvedomila a povedala som si, že Panna Mária bola so mnou v miestnosti a že ma počula hovoriť. Od toho dňa som bola vyliečená zo zlozvyku, z toho, že som hovorila zlé slová zakaždým, keď som bola nahnevaná. Neskôr som videla, že sám Ježiš nás varuje pred naším spôsobom reči: „Hovorím vám, že každý sa bude musieť v deň súdu zodpovedať za každé prázdne slovo, ktoré povedal. Lebo podľa svojich slov budeš oslobodený a podľa svojich slov budeš odsúdený.“ (Mat 12, 36 – 37)
Veľká židovská modlitba, ktorú každý zbožný Žid opakuje aspoň 3-krát denne: Shema Israel, (Počuj, Izrael), má trojitý význam. „Buď ticho, počúvaj, poslúchaj!“ Ľudia sú pozvaní, aby boli ticho, aby mohli počúvať a potom žiť, čo im Boh hovorí. Bez tohto ticha nie je možné pozorné počúvanie. Rizikom je potom konať podľa našich vlastných ľudských myšlienok a pocitov, pričom nedokážeme pochopiť Božiu vôľu, nieto ju uskutočniť. Potom prídeme o božské poklady, ktoré môžu uhasiť náš smäd po šťastí. Príliš veľa hluku hlboko raní dušu! Neprítomnosť modlitby vedie dušu k pomalému umieraniu, pretože modlitba je náš kyslík! „V modlitbe,“ hovorí nám Mária, „zažijete najväčšiu radosť!“ „Modlitba je túžbou ľudskej duše“
Tu je pozoruhodný citát od otca Andrea Gasparina (Taliansko): „V modlitbe nie je dôležité ani tak veľa sa modliť, ale dobre sa modliť. Dobre sa však naučia modliť len tí, ktorí sa veľa modlia!“
Zdroj: sremmanuel.org, Modlitba.sk, Obrázok: Tamtiež