Beatifikačný proces Stefanie Łącky, ktorá krstila deti v koncentračnom tábore
Začal sa beatifikačný proces mladej Poľky, ktorá v Auschwitz Birkenau krstila deti odsúdené na smrť.
Beatifikačný proces mladej Poľky, ktorá riskovala svoj život, aby zachránila ostatných v jednom z koncentračných táborov započal v roku 2021. Príbeh nie je len príbehom o hrdinstve, ale predovšetkým je príbehom o nádeji v ľudských bytostiach.
Stefania Łącka, narodená 6. januára 1914, bola jednoduchá žena a odmalička si pestovala hlbokú vieru. Patrila k roľníckej rodine, počas dlhých dní na poli si vždy našla útočisko v kostole a k modlitbe. Stefania mala tiež veľkú vášeň pre čítanie a využila príležitosť, ktorú jej ponúkala farská knižnica.
Dievča vynaložilo veľa úsilia na štúdium a začalo spolupracovať ako redaktorka náboženského časopisu.
Po nemeckej invázii do Poľska 1. septembra 1939 redakcia ponúkla svoje schopnosti poľskému podzemnému hnutiu. Gestapo, nacistická tajná polícia, 16. apríla 1941 zatkla Stefaniu a ďalších členov tímu.
Bola držaná v sídle gestapa v Tarnowe a neskôr v miestnej väznici. Bola vypočúvaná a mučená, no mená žiadneho zo svojich spolupracovníkov neprezradila. S. Łącku transportovali 27. apríla 1942 s ďalšími 60 väzenkyňami do Osvienčimu, kde jej pridelili číslo 6886.
Tu odmietla stratiť svoju ľudskosť a nenechala ju stratiť ani zvyšok väzňov. Dobrá znalosť nemčiny jej umožnila vstúpiť do táborovej ošetrovne a získať tak prístup k niektorým dokumentom.
Stefania upravila niektoré údaje vyškrtnutím niektorých ľudí zo zoznamu odsúdených do plynových komôr alebo na prijatie smrtiacej injekcie. Potom napísala listy rodinám väzňov a so všetkými sa podelila o silu modlitby. Keď sa jej nepodarilo zachrániť deti odsúdené do plynových komôr spolu s ich matkami, Stefania ich neváhala v tajnosti pokrstiť. Mladá žena sa stala referenčným bodom pre vieru a nádej.
Dala si za cieľ zachrániť čo najviac ľudí, a keď sa jej to nepodarilo, tak ich aspoň sprevádzala k ich tragickému osudu tým, že im poskytla útechu a povzbudenie modlitbou. Jej sila a odvaha jej vyslúžili prezývku: „Anjel strážny“.
Prežila jeden z najstrašnejších koncentračných táborov v histórii. Na konci vojny bola plná nádeje a začala študovať poľskú filológiu na Jagellonskej univerzite v Krakove. Jej telo však bolo po rokoch fyzického násilia a podvýživy natoľko oslabené, že ju 7. novembra 1946 zabila tuberkulóza.
V kostole v Gręboszówe, neďaleko miesta, kde sa narodila, je na jej pamiatku pamätná tabuľa, ktorá na ňu spomína ako na hlboko veriacu osobu. Priniesla úsmev a nádej, veľa ľudí vďačí za svoje prežitie strašných udalostí z tábora práve jej.
Jej dobrota bola v tomto pekelnom svete utrpenia zoslaná samotnou prozreteľnosťou.
Biskup Andrzej Jeż vo svojom edikte povedal, že spiritualita tejto ženy je príkladom pre dnešných kresťanov.
„Stefania Lacka sa vyznamenala vysokým stupňom cností viery, nádeje, lásky a morálnych cností,“ napísal. „Odo dňa jej pohrebu až doteraz jej súkromný kult rastie.“
Zdroj: Modlitba.sk, Obrázok: Tamtiež