19. nedeľa cez rok A

A Ježiš hneď rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh,
kým on rozpustí zástupy.
Mt 14,22-33

Mám v srdci veľký žiaľ a neprestajnú bolesť. Radšej by som bol ja zavrhnutý od Krista namiesto svojich bratov…
Rim 9,1-5

 

Chlieb, ktorým Ježiš nasýtil zástupy (viď Mt 14,13-21, evanjelium minulej nedele), nie je ťažkým jedlom, po ktorom sa môžeme ospalo uložiť na odpočinok, ale pokrmom na cestu. „Ježiš hneď rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli“. Kto teda prijal tento pokrm, nutne cíti to isté, čo apoštol Pavol. Má v srdci veľký žiaľ a neprestajnú bolesť kvôli svojim bratom, ktorí Krista ešte nepoznajú (viď Rim 3,2-3) a ženie ho Kristova láska (viď 2 Kor 5,14). Kto sa však podujme na túto cestu, hneď pochopí, že z čisto ľudského pohľadu je nad jeho sily, podobne ako kráčať po vode. Je to niečo, čo je nemožné ľuďom, je to však možné Bohu (viď Mt 19,26). Práve preto potrebujeme milosť krstu, a každý, kto sa stal Ježišovým učeníkom musí každodenne znovu prežívať a obnovovať sviatostné tajomstvo svojho krstu:
1. Počuje Ježišovu výzvu: „Poď!“
2. Na toto slovo vykročí a ide.
3. Naľaká sa, lebo vníma čosi, čo ho presahuje.
4. Keď sa topí, chápe, že iba v Kristovi a v nikom inom niet spásy (porov. Sk 4,12).
5. Vzýva Ježišovo meno (viď Sk 2,21; Sk 22,16): „Pane, zachráň ma!“
6. Zakusuje, že „každý, kto vzýva Pánovo meno, bude spasený“ (viď Rim 10,13).

 

 

© E-nedeľa
BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna
FSP

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.