Krížová cesta postáv
Úvod
Pane, v tejto dnešnej krížovej ceste chceme kráčať za tebou spolu so všetkými, ktorí ťa vtedy odsúdili, sprevádzali a nakoniec ťa ukrižovali. Daj, nech sme skutočnými pomocníkmi tým, ktorých krížová cesta bude mať pokračovanie po skončení tejto tvojej.
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.
1. zastavenie – OKOLOIDÚCI
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
Muži aj ženy, zdraví aj chorí, kupujúci i predávajúci, domáci i cudzinci,… Každý z nich si niesol so sebou svoje plány, starosti, túžby i spomienky. Každý z nich myslel na svoje veci. A tak mnohí iba prechádzali… Videli a svoje si mysleli. Možno matky svojim deťom zakryli oči, aby ich ušetrili od pohľadu na tento strašný výjav. Pre iných to už nebolo nič nové – iba ďalší muži, ktorí tú smolu, že ich chytili. Možno keby si boli dávali lepší pozor… alebo keby boli žili tak, ako oni žijú, tak ešte dnes mohli stáť na svojich vlastných a tak stoja iba na jednej nohe kríža. Chudáci okoloidúci,… nič nechceli vidieť ani počuť. Svoj život nechceli zastaviť pri skutočnom Živote. Ale čo dnešní okoloidúci? Aj tí dnešní sa rovnako ponáhľajú, ako tí vtedy… Aj tí dnešní sú závislí od toľkých ľudí a toľkých vecí, len nie od Neho. Aj tí dnešní stále niečo hľadajú a nenachádzajú. Aj tí dnešní sa snažia byť spoločenskí a predsa sú osamotení.
Medzi nimi som ja aj ty. Dokážeme zastaviť nielen svoje kroky, ale aj myšlienky pred Jeho krížom a vypočuť si jeho otázky z kríža? Pozri sa, či tá tvoja bolesť ja taká, ako tá jeho? Či tá tvoja obeta pre druhých je taká ako jeho? A či tá tvoja vytrvalosť na kríži je aspoň v niečom podobná tej jeho?
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.
2. zastavenie- ŠIMON Z CYRÉNY
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
Aj on chcel prejsť len tak okolo a čo najrýchlejšie. Neposmieval sa však. Nemal to vo zvyku. Išiel z roboty. Z poctivo vykonanej roboty a chcel byť už čo najskôr doma – pri svojich. Ale nestalo sa… Zrazu ho oslovil veliteľ popravnej čaty: „Pomôž mu s tým krížom!“ Nepatrí sa veliteľa neposlúchnuť. A tak chtiac – nechtiac musí sa aj on zapojiť do toho sprievodu smrti a to dokonca v jeho strede. Berie kríž na svoje plecia a zároveň aj jeho krv na seba. „Jeho krv na nás a na naše deti!“ – to čo iní zakričali, to on pocítil. Tradícia vraví, že od tej chvíle už to nebol ten Šimon, čo predtým. Jeho život sa stal úplne iným životom. Nemohol zostať nestranný, nemohol zostať taký, aký bol dovtedy. Buď bude pomocníkom tým, ktorí sú proti Nemu, alebo pomocníkom Krista. Nikto nemôže pri pohľade na Ježiša zostať nestranný po celý život. Skôr či neskôr príde hodina, keď budeme musieť vyjsť s farbou von. Komu chceme pomáhať v tomto živote? Tým, čo chcú Krista ukrižovať alebo tým, čo mu chcú pomôcť niesť kríž?
Ktovie, koľkí nám zasa povedia: „Pomôž mu s tým krížom…!“ A možno Kristus sám nás v druhom bratovi či sestre poprosí: „Pomôž mi, už nevládzem, neviem, nedokážem…!“
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.
3. zastavenie – ZÁSTUPY
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
Na tejto poslednej Ježišovej ceste s krížom vládol virvar a tlačenica. Nebol to žiadny zbožný zástup, ktorý by sa v tichosti, príp. s modlitbou k Bohu uberal na horu smrti. Bol to zástup, z ktorého vychádzali hanlivé výkriky, oplzlé slová, rúhania, posmech a neustále skandovanie jedného slova: Ukrižovať! Kto mohol uštedril mu pľuvanec, úder rukou či kopanec… Možno nejeden človek v tomto zástupe ešte pred pár dňami mu nadšene mával a volal na slávu: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!“ Teraz ani jeden z nich sa neodváži takto vykríknuť. Čo také mohol za ten týždeň spraviť Ježiš, že si ich tak znepriatelil? Reči. Nepriateľské, vymyslené reči, ktoré sa o ňom trúsili už od včasného rána, poburovali ľudí a v srdciach budili presvedčenie: „Je to zločinec! Musí zomrieť! A my sme mu tak naleteli…“ Nakoniec, keď to toľkí hovoria a tak často, tak to predsa musí byť pravda… Koľkí takto zmýšľame aj dnes? Pridávame sa k tým, ktorí majú silnejšie hlasivky, obratnejší a ostrejší jazyk, ktorí rýchlejšie hovoria, ako premýšľajú…
Prosím ťa Pane, daj nám silu i odvahu stáť na strane pravdy, aj keď je pošliapaná a bitá zo všetkých strán.
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.
4. zastavenie – VEĽKŇAZI A FARIZEJI
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
V tomto rozhorčenom zástupe boli aj tí, ktorých tak často nebolo vídať pri takýchto záležitostiach, poväčšine boli zdržanliví, mali odstup, iné správanie i oblečenie. V ten deň aj oni zabudli na zdržanlivosť. Naopak, boli radi, že sa konečne dočkali toho dňa, kedy bude odstránený ten, ktorý ani ich nenechal na pokoji, ktorý si dovolí vojsť do chrámu a urobiť tam poriadok s váženými i menej váženými kupcami mesta i okolia. Od začiatku upozorňovali ľudí: „Čo dobrého môže vzísť z Nazareta! A ešte z rodiny tesára…!“ Ten človek všetko postavil na hlavu…, aj ich zbožnosť vyhlásil za pokrytectvo, ich posty a almužny za vystatovanie… a ten obyčajný ľud ho ešte oslavoval… Z čoho však zostali veľmi pobúrení bolo to, keď im povedal, že colníci, ale aj prostitútky, žobráci, jednoducho tá spodina ich predíde do Božieho kráľovstva. Toto ich veľmi urazilo. Títo „duchovní“ sa cítili byť Ježišom ohrození na „duchu.“ Premáhala ich závisť, zlosť až nenávisť. Konečne sa im ho podarili chytiť. Aj keď všetko sa mohlo odohrať vo väčšej tichosti, ale teraz to už nevadilo. Hlavná vec, že dnes večer bude konečne mŕtvy! Konečne bude pokoj a oni v pokoji budú môcť sláviť veľkonočné sviatky… Koľkým aj dnes prekážajú Ježišove slová a skutky?! Koľkí aj dnes by najradšej vyškrtli celé vety či kapitoly z evanjelia, aby nič nemuseli vo svojom živote meniť?! Kristus aj dnes je pre mnohých nepríjemný kazateľ. Pane, nauč nás všetkých počúvať tvoje slovo, prijímať ho a správne pochopiť.
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.
5. zastavenie – KRÁĽ HERODES
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
Aj on patril k vyvolenej elite národa. Aj keď od Rimanov bol skôr trpený, ako chránený. Bol iba akousi bábkou v rukách vyšších a mocnejších. Jeho bezvýznamnosť mu však nebránila urobiť si zo života zábavu. Peniaze a morálka nepoznali uňho žiadne hranice. Jeho heslo bolo: Dovolené všetko, čo sa mi páči! Ani len na um mu neprišlo brať Krista vážne. Preto na rozdiel od farizejov a veľkňazov, Kristus bol preňho ľahostajný. Všetky tie ich hádky mu boli smiešne. Ale keď už Ho mal pred sebou, chcel si s ním aspoň spestriť svoj unudený denný program. Áno, už dávno nevidel žiadny zázrak. Počul, že vraj urobil veľa vína z obyčajnej vody. Nech to spraví… Alebo nech uzdraví niekoho z jeho príbuzných… Alebo nech niekoho vzkriesi,… to radšej nie,…to by mu iba pribudli jeho nepriatelia… Lenže Ježiš s ním nehovorí, ba ani mu len neodpovedá… Mlčí! Pochytil ho preto smiech zlosti. S ním sa musia smiať aj ostatní. Je to však iba prázdny bezmocný smiech ľudí, ktorí sú na ceste do zahynutia. Aj dnes sa ľudia smejú z Krista a z jeho Cirkvi. a čo robí Kristus? Mlčí. Ale nie navždy. Z Boha sa nikto nevysmieva naveky. Raz prehovorí… A tak tí, čo sa teraz smejú budú raz plakať a tí, čo teraz plačú, budú sa raz radovať. Pane, pri tomto uvažovaní nad Herodesom ťa prosíme o silu i odvahu vydržať každý posmech, pohŕdanie i odsudzovanie.
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.
6. zastavenie – PILÁT
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
Byť pod nadvládou Ríma znamenalo pýtať si právo od Ríma. Poncius Pilát bol jeho predĺženou rukou. On, ktorý vôbec nebol z ich krvi mal odsúdiť ich krv a k tomu ešte nevinnú. Pilát však nebol teológ, ale politik. Viac mu boli blízke veci pozemské, ako nebeské. Keď teda Ježiš v ten deň stál pred ním a hovoril mu o „pravde“ zmohol sa iba na bezmocnú otázku: „A čo je pravda?“ Život ďaleko od Ríma ho pripravil o všetky ilúzie a každú pravdu. Videl iba intrigy, taktiky plné krvi a špekulácii, sľuby a nič. Ale predsa bol natoľko skúsený, že aj teraz videl, komu o čo ide. Vedel, že ten úbohý človek pred ním je nevinný, ale ako túto svorku vlkov presvedčiť? Všetci boli okolo neho ako zmyslov zbavení a neuveriteľne hladní po jeho krvi. Skúsil iný ťah, aby im tento hlad utíšil, ponúkol im skutočného zločinca Barabáša. No oni sa mu začali ešte viac vyhrážať, že ho obžalujú u samotného rímskeho cisára a to by bolo to posledné, čo ho v tomto nenávidenom Jeruzaleme mohlo postihnúť. Pokúsi sa preto ešte o ďalší ťah. Pýta sa ich: „Vášho kráľa mám dať ukrižovať?“ A dočkal sa takej odpovede, akú chcel: „My nemáme kráľa, iba cisára!“ Konečne sami si uznali Rímsku nadvládu, to čo im dovtedy iba násilím tĺkol neustále do hlavy, to teraz sami vykríkli. Pekne si umyl ruky a vyhlásil: „Nech sa páči. Je váš! Zoberte si ho a ukrižujte si ho sami!“ Na poprave sa nezúčastnil. Bolo by to pod jeho úroveň. Vec bola preňho uzavretá. Ale naozaj? Dá sa vôbec spraviť bodka za Kristom? Aj Pilát si musel ešte raz vypočuť Ježišovo meno. Bola to prosba o stráž k jeho hrobu. Určite sa divil, čo to bolo za človeka, že po smrti z neho majú Židia väčší strach, ako za života. A čo moje kauzy s Kristom? Sú vyriešené alebo odložené? A čo moje ruky? Sú naozaj čisté? A ak s čisté, sú len preto také, lebo s tým druhým radšej nič nechcú mať? Od koľkých som si už umyl svoje ruky?
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.
7. zastavenie – PILÁTOVA ŽENA
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
Uprostred Pilátovho pojednávania či skôr vyjednávanie, doniesli mu odkaz od jeho manželky: „Nemaj nič s tým spravodlivým. Lebo vo sne som si veľa vytrpela pre neho.“ Čo to všetci majú s tým Ježišom? Ešte aj vlastná žena ho upozorňuje na to, že má dočinenia so spravodlivým mužom. Keby len vedela, ako je tlačený k múru. Ako ho len prepustiť? Ako to zariadiť? Pilátova žena už niečo počula o Ježišovi, aj keď iba z druhej či tretej ruky. To, čo sa dopočula od ľudí, boli iba dobré veci, ba boli to pozoruhodné veci – zázraky. Mala z toho strach. Preto radšej nič s ním nemať. Tušila, že v Ježišovi je niečo zvláštne, ale bol príliš zamotaná do poverčitovsti, aby pochopila, že strach nemá mať z Ježiša, ale skôr z človeka. Možno sme aj my zažili tiež niečo podobné – neublížili nám, ale ani nechceli mať s nami nič spoločné. Takýto je dosť častý postoj aj ku Kristovi. Aj keď vedia, že nie je mu čo vyčítať, ale lepšie je ani nič s ním nemať. A čo mňa spája s Kristom? Iba meno – kresťan alebo aj život podľa neho?!
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.
8. zastavenie – BARABÁŠ
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
Kandidát smrti, ktorého Pilát by najradšej videl odvisnutého na kríži namiesto Krista. Ale ľudia sú len ľudia. Nepochopiteľní a nevyspytateľní. Radšej nech žije ten, ktorý zabíja, ako ten ktorý kriesi. O čom asi premýšľal Barabáš v tú poslednú noc pred popravou? Alebo na čo myslel, keď ho v to ráno vyvádzali von zo žalára? Čo sa v ňom odohrávalo, keď stál vedľa toho neznámeho Ježiša a ľud mal rozhodnúť? Žeby ten Kristus bol horší zločinec, ako on, keď s toľkým hnevom si žiadajú jeho, namiesto neho?! Pomaly mu začalo svitať na krajšie časy. Prežije! Je to na neuverenie, ale on prežije a ten neznámy Kristus zomrie. Je to tak. Ten nenávidený rímsky vojak mu už rozviazal putá. Konečne má v rukách slobodu. Ale čo s ňou? Ako a kde začať? Tak ako doteraz alebo inak? Aj tebe Kristus rozviazal putá hriechu. Aj v tvojich rukách je sloboda. Si znova človekom – Božím človekom. Čo s tým spravíš? Nestaneš sa aj ty znovu kandidátom smrti – tej večnej smrti? Aj keď Barabáš – nebolo skutočné meno, lebo takto volali každého odsúdenca – čo v preklade znamená – syn zločinca, predsa to bol človek, ktorý mal za sebou pobabraný život a pred sebou veľkú šancu. A čo tvoje meno, tvoj život a tvoja dnešná šanca…? Bude využitá alebo zneužitá?
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.
9. zastavenie – VOJACI
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
Konečne po tých nechutných súdnych opletačkách prišli si na svoje aj vojaci. Ich úlohou bolo bezpečne odviesť troch odsúdených na miesto popravy. Život v armáde urobil z týchto vojakov tvrdých a surových mužov. Aj ich humor bol drsný,…. veď nebolo až tak veľa príležitosti na pobavenie sa. Rukami im už prešlo veľa odsúdených. Chceli sa preto aspoň trochu s nimi zabaviť. Ježiš bol pre nich veľmi vhodná obeť. Veď sa ani nevzpieral, dokonca im ani nenadával, ako to robili mnohí pred či po ňom. A keď sa dopočuli, že tentoraz vedú aj akéhosi židovského kráľa, ich zábava nepoznala hraníc. Ale predsa nadišiel čas všetkých troch ukrižovať. Spravili to, čo bolo treba spraviť a podľa dobrého zvyku ponúkli odsúdeným opojný nápoj, aby im aspoň trochu zmiernili bolesti, ale ten v strede to neprijal. Potom čosi z kríža zavolal a tak niekoho z nich napadlo podať mu ocot, ale inak ich veľmi nezaujímal. Viac ich zaujímali jeho osobné veci. Síce veľa toho nemal, preto si čas krátili losovaním a čakali na koho z nich sa usmeje šťastie. Netušili, že skutočné šťastie je nad ich hlavami a nie v kockách na zemi. Zdá sa, že niečo z týchto vojakov je aj v našej krvi. Aj my si chladno plníme iba svoje povinnosti, z času na čas sa zabavíme, ale pritom všetkom zabúdame hľadať to pravé šťastie a ten skutočný poklad, ktorý ani moľ či hrdza nezničí, ba ani zlodeji neukradnú. Pane, daj, aby sme na to mysleli viac, ako doteraz!
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.
10. zastavenie – STOTNÍK
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
Bol tej istej krvi ako vojaci, ale jeho dôstojnícka hodnosť ho predsa len zaväzovala k väčšej zdržanlivosti. Okrem toho on o nič nelosoval. Takže si nevšímal kocky pod krížom, ale pozoroval tých troch na kríži. Ten uprostred však v ňom vyvolával akýsi zvláštny pocit. Už toľkých videl umierať, ale tento bol nejaký zvláštny. Videl jeho skrvavený pot a k tomu divý smiech na jeho adresu. Už pri Pilátovi videl, že s týmto človekom nie je niečo v poriadku, že je iný – nevinný! Dokonca, aj keď bol nevinný – nikoho nepreklínal, ani na nikoho nezvolával tresty. Naopak. Robil to, čo predtým nikdy nevidel nikoho robiť – modlil sa…! Modlil sa za tých, čo mu to spravili, teda modlil sa aj za neho.Ešte nikdy nevidel takto človeka zomierať na kríži… A keď dodýchal, nemohol sa zdržať a ani nevedel ako, pred všetkými vykríkol: „Tento človek bol skutočne Boží Syn!“ Čo to vlastne povedal? – Boží Syn? Prejde veľa času, kým sám pochopí, čo to vlastne povedal a čoho bol svedkom. Ale na Krista už nikdy nezabudol. Aj my sme každodennými svedkami, ale aj účastníkmi Kalvárie Ježiša i sveta. Na všeličo sme si už zvykli. Človek dnešnej doby je schopný pokojne až nezainteresovane žuť žuvačku a pritom pozerať, ako iný pred jeho očami zomiera. Akoby sa nič nestalo… Čo robím je pod Kristovým krížom či krížom druhého človeka? Dotýka sa ma prítomnosť Božieho Syna tak osobne, ako sa dotkla stotníka pod krížom? Pane, daj nech sme tvojimi svedkami o tebe a o tvojom kríži!
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.
11. zastavenie – DVAJA LOTRI
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
Neprosíkali o milosť. Vedeli veľmi dobre, že aj tak je to zbytočné. Pokiaľ boli na slobode vedeli, čo ich čaká, ak ich raz chytia. Ale čo spravil ten tretí? Veď toho nikdy nevideli medzi sebou? Aj tie jeho slová na kríži sa im zdali veľmi divné, akoby pomätené… Aké – „…odpusť im, lebo nevedia čo robia…“ – až veľmi dobre vedia, čo robia… Jeden z nich to už nezniesol a surovo mu povedal: „Tak ak si ten Boží Syn zachráň seba i nás! Sprav to…! Na čo ešte čakáš…?“ Druhý bol tichší. Zdalo sa mu to od kamaráta veľmi tvrdé. Nie dosť, že sa mu všetci smejú spod kríža, ešte aj on z kríža. A tak neočakávane zahriakol svojho kumpána. Jasne mu povedal, že oni dvaja si to právom zaslúžili, ale on je medzi nimi nevinný… Zadíval sa naňho a všeličo mu hlavou prechádzalo. A nielen ňou, ale je aj srdcom. Zrazu začal v ňom vidieť toho, ktorého tí dolu n zemi nevideli – Kráľa a Pána. Skúsil ho preto poprosiť. Posledný raz v živote prosil: „Ježiš, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva!“ Ježiš sa k nemu obrátil, k nemu – zločincovi a prijal jeho prosbu: „Hovorím ti, ešte dnes budeš som mnou v raji!“ Ktosi povedal, že všetci sme lotri, záleží iba na tom, z ktorej strany kríža čakáme na smrť – či z tej rúhajúcej alebo kajúcej. Ak by teraz táto chvíľa mala byť poslednou v tvojom živote, aká by bola tvoja posledná prosba v živote? Skús mu to povedať už dnes!
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.
12. zastavenie – OKOLOSTOJACI
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
Boli tam takí, čo si nenechali ujsť toto divadlo. Stáli, pozerali sa a sem – tam povedali niečo posmešného či varujúceho. Ako ľahko sa vtipkuje, keď sa nás to nedotýka… Budú mať aspoň o čom rozprávať doma, v hostinci či v robote. Niektoré veci preženú, z iných uberú, ale aspoň budú môcť povedať, že boli pritom osobne,… a celkom blízko. Odvážni zasa až tak neboli. Radiť vojakom na diaľku – to si ešte trúfali, ale špiniť si s ním ruky, tak to teda nie. Oni až takí suroví nie sú… Zaujímavé… Títo ľudia boli pri tom a predsa sa ich to nedotýkalo. Pozerali a predsa nič nevideli. A tak všetko, na čo sa zmohli bolo iba pár prázdnych, neľudských vtipov na Ježišovu adresu. Divadlo sa skončilo. Pomaly sa rozchádzajú domov. Ale ide sa im akosi zvláštne. Dokonca sa aj nebo akosi zvláštne zatmelo a pritom je iba poludnie. Nič to, veď domov nejako prídu – hlavná vec, že je už po všetkom… Ak sa niekto díva na Ježiša, ako títo ľudia, nikdy nepochopí, kto bol Ježiš v skutočnosti. Pane, daj, nech nie sme iba divákmi, ale aj vytrvalými pokračovateľmi tvojej krížovej cesty!
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.
13. zastavenie – OPLAKÁVAJÚCE ŽENY
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
A predsa je tu niekto, kto neprišiel upokojiť iba svoju zvedavosť, ale prejaviť aj svoj súcit. V tých časoch to bola tradícia, ale v tomto prípade to bola odvaha. Ľutovať zločinca, ktorého neľutovali ani jeho najbližší druhovia a radšej sa rozutekali – to chcelo riadnu odvahu. Iba oni plačú… Ježiš sa na chvíľku zastavuje, iba na chvíľku, aby im povedal, že on si ich plač nezaslúži, skôr sú to oni samé a ich synovia… Akoby chcel povedať, že skôr než budú plakať nad ním, najprv nech začnú plakať nad svojou vinou, pre ktorú zomiera. Kto toto pochopí, jeho život sa zmení a nezostane iba pri plači. Niekoľko žien Ježiša z diaľky nasledovalo a išlo s ním až na Kalváriu. Niektoré aj videli, kde ho pochovali. Ale vtedy ešte netušili, že budú vidieť oveľa viac. Ich vernosť sa im vyplatila. Daj, Pane, aby sme ťa raz aj my uvideli pravého a živého!
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.
14. zastavenie – JÁN A MÁRIA
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
Iba dvaja z jeho najbližších zostali pri ňom. Jeho matka a učeník, ktorého mal rád. Zostali s ním aj v týchto najťažších hodinách jeho pozemského života. Nevyriekli ani jedno slovko útechy. Boli úplne bezmocní. Sotva sami vládali niesť to, čomu sa museli prizerať. A tu zrazu slová z kríža. Od Ježiša a iba pre nich dvoch. – „Ján, hľa tvoja matka!“- „Matka, hľa tvoj syn!“ On na kríži dával útechu tým, ktorí boli pod krížom. Náhle celú krajinu zahalila tma. Tri hodiny tmy. A z tejto tmy bolo počuť volať zdrvujúce slová: – „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? A k tomu ešte pridáva: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha!“ Zomiera. Dokonal… Toto ťažko chápu nielen nábožní, ale aj múdri… To bol Ježišov testament a jeho posledné slová. Keby sme my mali poslednú šancu v živote prehovoriť, čo by sme povedali tým ktorých poznáme a ktorí poznajú nás? Aký by bol náš testament? Boli by to slová povzbudenia, starostlivosti či slová plné výčitiek?
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.
ZÁVER – JOZEF A NIKODÉM
Je mŕtvy. Všetci sa rozchádzajú, avšak dvaja ešte len prichádzajú Jozef z Arimatey a Nikodém. Verejne sa odhodlali na to, za čo sa všetci hanbili. Kvôli Kristovi riskovali svoju česť, postavenie i majetok. Jozef, člen židovskej rady a Nikodém – jeden z najznámejších učiteľov Zákona tej doby. Vnútorne už dávno patrili Ježišovi, len navonok sa akosi neodvážili k nemu priznať. A predsa po jeho smrti boli oni prví, ktorí sa k nemu verejne priznali. Jozef a Nikodém pochovali Ježiša, lebo si ho vysoko vážili. Z ich strany to bol posledný skutok lásky. Nevedeli, ako to bude ďalej pokračovať. To, čo pochopil jeden z lotrov, že smrť nemá posledné slovo, to oni ešte nechápali. Ale už o pár dní budú všetci v Jeruzaleme stáť pred neuveriteľnou skutočnosťou, že Ježišov hrob, ich hrob je znovu prázdny. Kedy sa my všetci dokážeme verejne postaviť pred všetkými na Ježišovu stranu? Kiežby sme mali v sebe aspoň takú odvahu, akú mali títo dvaja muži.
Za Sv. Otca a na jeho úmysly:
Otče náš…, Zdravas Mária…, Sláva Otcu…
Bože, pastier a vodca všetkých veriacich,
zhliadni na svojho služobníka M., ktorého si postavil na
čelo svojej Cirkvi, chráň ho svojou láskou,
aby slovom a príkladom zveľaďoval ľud,
ktorý si mu zveril, a spolu s ním dosiahol večný život.
Skrze Krista, nášho Pána.
Amen.
