Duchovné cvičenia ma zachránili

Mám 25 rokov, som slobodná,  nedávno som ukončila vysokú školu. Nebudem  písať ani zďaleka všetko o mojej minulosti, bolo by toho veľa. Snáď len toľko, že som bola pokrstená ako malé, bezbranné dieťatko, prijala som birmovku ako dievčatko, poznala som Boha a mala som záujem poznávať Ho v mojom živote…          ………..
No to, ako som sa správala k Nemu posledné roky, ako som Ho zanedbávala, bola vypočítavá a nebola za nič vďačná vie iba On… Nebolo to zo dňa na deň…bolo to pomalé a postupné vzdaľovanie od Neho, od Jeho lásky…trvalo to necelé 3 roky… Už dlhšiu dobu som nebola spokojná s veľa vecami, ktoré som nemohla zmeniť…Či už to boli ľudia, a to tí najbližší hlavne alebo udalosti… Jednoducho boli a sú takí, alebo isté veci sa v rodine udiali, mne sa udiali, nedajú sa vrátiť, veľmi ťažko som sa s tým zmierovala, veľmi som sa nechala pohltiť svetskými starosťami, bolo veľa zranení, sklamaní, nenaplnených túžob, pádov, nepochopenia… Bludne som sa začala domnievať, že už ani On mi vôbec nerozumie, žiadny zmysel mi nedávalo to, čo sa stalo, prečo to dopustil a nedoprial…stále som sa myšlienkami vracala do minulosti… Zlý mi často vsugerovával, že z modlitby a z čítania Sv. Písma či ďalšej podobnej literatúry, ale taktiež aj z akéhokoľvek počúvania a pozerania nábožných vecí nič mať nebudem, načo mi to bude, načo som to kedysi vôbec aj robila. No šepkal mi aj ďalšie veľmi zlé veci… Boli výkyvy s vierou, dôverou, niekedy som bola bližšie ale len krátko (nevedela som  zotrvať a byť verná), inokedy ďaleko a moje zmýšľanie bolo prevrátené. Prázdnotu, vyprahnutosť a úzkosť som sa stále snažila niečím vyplniť, zakryť to pred ostatnými, prehlušiť Jeho volanie, no všetko bolo len na chvíľku, chvíľkové. Už som nežila vôbec duchovne. Veľký boj vo vnútri, nepokoj, stroj…Vedela som, že som akoby na dve strany, rozpoltená, no nevedela som si pomôcť… už som nevedela ako, ako sa Mu odovzdať, vrátiť… ako byť s Ním a milovať Ho za všetko čo mi dal. A všetko s pokojom prijať. Nestrachovať sa o to, čo bude. Odpustiť a milovať ostatných. A sama sebe odpustiť a milovať samu seba.    …………
Pred pár týždňami sa mi naskytla možnosť ísť cez jedno milé spoločenstvo (menšou skupinou ľudí)  na Duchovnú obnovu. Nebránila som sa. Akoby ma tam  niečo volalo- poď, pozývam Ťa…V danom čase som nič neplánovala, tak som si povedala, že nič mi nebráni v tom, aby som sa jej zúčastnila…Už samotná spoveď, na ktorej som bola pár dní pred obnovou mala zvláštny ráz, asi najsilnejšia v mojom živote, pretože hneď na začiatku ako ma kňaz pozdravil, povedal mi zároveň aj úplne elementárne slová. Už vtedy vo mne začal pôsobiť Duch Svätý, pretože som sa tomu úžasne (až som nechápala) potešila a následne som sa úprimne vyspovedala. Tie slová boli: „DCÉRA MOJA, PÁN BOH ŤA MÁ VEĽMI RÁD…a ďalej… môžeš vyznať svoje hriechy…“ Po spovedi bola moja tvár úplne rozžiarená, veľmi som sa usmievala, prežívala som obrovskú radosť v mojom srdci, stále som myslela na to, že Pán Boh ma má veľmi rad…Už to bol náznak začiatku môjho obrátenia… Mimochodom, na spoveď  som šla len preto, aby som nevyzerala divne pred ostatnými, že nepôjdem na obnove jediná na prvé prijímanie… (S takým podobným prístupom som sa aj posledné roky často spovedala…).        …………..
Adorácii (bola jedna adorácia počas obnovy) predchádzali prednášky a rozjímania, ktoré ma zasiahli…., moje najhlbšie vnútro…(najťažšie pre mňa bolo predovšetkým rozjímanie po prednáškach, zotrvanie v pokoji a tichu celú jednu dlhú hodinu…všetko vo mne vrelo, veľký duchovný boj…chcela som odtiaľ najprv ujsť, zutekať, Zlý ma chcel zobrať. …). No Pán mi pomohol, dal mi, čo moja duša potrebovala…“Pán ma vyslobodil zo všetkej hrôzy.“ Akoby mi vravel „Zostaň a už sa mu konečne vzopri (diablovi).“ Vrúcna vďaka a chvála Jemu!
Adorácia bola celonočná (posledná noc, ktorú sme tam boli), no ja som mala náhodou umožnené byť na nej hneď  ako prvá, kľačať na kolenách jednu hodinu v úplnej blízkosti pred Oltárnou sviatosťou… Mala som veľkú potrebu a túžbu byť s Ním ako nikdy predtým.  Pán mi dal veľa milostí počas nej,  ja som Mu nič nevravela,  len som sa nechala naozaj prežiarovať, opaľovať Jeho láskou a počúvala som čo mi hovoril… Po tvári mi stekali obrovské slzy jedna za druhou a usmievala som sa ako nikdy predtým v takejto kombinácii… sem tam som si to uvedomila, no sústredila som sa hlavne na Jeho slová a vychutnávala som si Jeho prítomnosť…         ……….
Chcem napísať, že Pán je skutočne iba samá LÁSKA a MILOSRDENSTVO. Už to nie sú len také obyčajné, stále znejúce slová pre mňa. Zľutoval sa nado mnou, veľkou hriešnicou a egoistkou, prišiel do môjho života! V plnej nádhere a svetle! Nečakala som to, veď som Mu nič nedala… veľmi dlhé obdobie…Veľmi málo som Ho hľadala, ale to, čo som zakúsila si chcem vždy pamätať, Jeho veľkosť a dobrotu… rozprávať o tom  malom-veľkom zázraku a o mojom obrátení…o úplnej zmene zmýšľania a o závislosti na Ňom…O pokoji, ktorý mi daroval a o tom, ako sa mám nechať uzdravovať… byť trpezlivá v tom…, byť trpezlivá vo všetkom… Áno, obrátenie je proces, väčšinou dlhodobý, dlhoročný… Každý, každučký deň vziať svoj kríž a nasledovať Ho, obrátiť sa k Nemu…Už tomu rozumiem…už tomu chcem rozumieť…srdcom… Už si Ho nechcem nikým a ničím dať vziať. Prosím o to. Možno už nikdy v tomto živote nebudem počuť Ježiša tak dobre ako na duchovnej obnove počas hodinovej adorácie, ktorá tak veľa pre mňa znamenala ( no iba On vie, čo má pre mňa pripravené…).     …………

Pán mi dal teda veľký dar  pred,  počas a po duchovnej obnove, som Mu nesmierne vďačná za to, veľmi si to cením, taký dar, že som sa k Nemu vrátila a chcem s Ním zostať. Jedine On dokonale pozná koreň mojich bolestí, komplexov a problémov… Nebojovať až tak proti Zlu, ale bojovať za dobro a dokonalosť žitia v pravde. Ja som nespravila nič, to Duch Svätý. Nevládala som prísť, ale On mal so mnou súcit a zavolal ma…To Jeho veľká láska ku mne. Jediné, čo teraz viem je, že som rozhodnutá a odhodlaná  kráčať s Ním a vždy, za každých okolností si pripomínať to, čo všetko som od Neho dostala, veď všetko čo mám, mám od Neho, je veľký a mocný… „Len v Bohu je moja sila a len v Ňom nájde pokoj moja duša. V ňom je nádej moja.“ Každého človeka veľmi miluje a potrebuje… Veď On mu dal život. „Môže matka zabudnúť na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom svojho lona? A keby aj ona zabudla, ja na Teba nezabudnem.“ Aleluja!!!
Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *