Zamyslenie kňaza
Zdroj: Zamyslenie kňaza Richarda Heilmana, diecéza Madison, Wisconsin, 2 .mája 2022
Návrat Arianizmu?
Dnes si pripomíname svätého Atanáza, ktorý bol veľkým bojovníkom za vieru proti rozšírenej heréze arianizmu v 4. storočí, Ariovmu učeniu, že Ježiš nebol skutočne Boh. Atanáz prešiel mnohými skúškami, keď bol biskupom v Alexandrii. Atanáz bol päťkrát vyhnaný za svoju obranu náuky o Kristovom božstve. Dostal milosť zostať silný proti tomu, čo sa niekedy zdalo byť neprekonateľnou opozíciou. Atanáz žil naplno svoj úrad biskupa. Bránil pravú vieru svojho stáda, bez ohľadu na to, čo ho to stálo.
Arianizmus bol vo svojej dobe všadeprítomný. Zostalo len veľmi málo tých, ktorí boli ochotní riskovať prenasledovanie a vyhnanstvo na obranu Kristovho božstva. Už nejaký čas tvrdím, že teraz čelíme takmer identickému historickému obdobiu ako bolo obdobie ariánskej herézy zo 4. storočia, ale oveľa tajnejším spôsobom. Čo tým myslím?
Keďže mi chýba oficiálny názov, volám túto súčasnú krízu v Cirkvi „tajný arianizmus“. Zatiaľ čo ariánska heréza – najhoršia kríza v Cirkvi pred naším súčasným vekom – mala korene vo viere, že Ježiš Kristus bol len stvorená bytosť, ktorá sa nerovná Bohu Otcovi, „tajný arianizmus“ nasleduje rovnakú fatálnu chybu, ale pridáva zlovestný prvok temnoty. Zatiaľ čo ariáni zo štvrtého storočia otvorene popierali Kristovo božstvo, dnešní ariáni budú vyznávať Ježiša ako Boha, no svojimi činmi budú v rozpore s tým, čo vyznávajú. V skutočnosti si možno ani neuvedomujú, že sú Ariáni… ale sú.
Vidíte, keď raz zmenšíme identitu Krista ako Syna Božieho, budeme Ho považovať iba za historickú postavu, ktorá bola milým chlapom, váženým učiteľom a dobrým príkladom toho, ako máme žiť. Náboženstvo sa potom zredukuje na peknú organizáciu, ktorá robí pre ľudí pekné veci, kde hľadáme druh psychoterapie na sebarealizáciu.
Za posledných 50 rokov tajní ariáni z väčšej časti získali kontrolu nad Cirkvou a urobili všetko, čo bolo v ich silách, aby odstránili z našej žitej skúsenosti katolicizmu čokoľvek, čo by poukazovalo na Kristovo božstvo a nadprirodzenú kvalitu našej viery. Z našich kostolov bolo odňatého veľa – sakrálne umenie, sakrálna architektúra, sakrálna hudba a posvätné prvky svätej omše – a my sme zostali v pustej púšti banalít.
Navyše tajní ariáni, ktorí získali kontrolu, sa zámerne rozhodli udržať svoje učenie zamotané, nejednoznačné a nepolapiteľné v snahe „vyhnúť sa rozdeleniu“ ako najvyššej zo všetkých hodnôt, vďaka čomu sa ľudia cítia dobre takí, akí sú – hoci nikdy nebol vyzvaní usilovať sa o svätosť! Preto, či už sú verní zmätení alebo neistí, sú náchylní na to, aby sa prispôsobili svetu.
Tak ako to bolo v 4. storočí, aj dnes sú niektorí duchovní, ktorí, ako kedysi Atanáz, skutočne veria v Kristovo božstvo. Svedčí o tom ich presvedčivá oddanosť povstať na obranu pravej viery. Počas toho sa zo všetkých síl snažia obetovať čo najúctivejšiu sv. omšu, čo patrí Bohu. A tak ako to bolo v 4. storočí, mnohí z týchto skutočne oddaných duchovných sú vyhnaní alebo, aby sme použili moderný výraz, sú „zrušovaní.“
Minulú sobotu večer som mal tú česť sedieť s kardinálom Burkom na bankete v Chicagu, keďže Jeho Eminencia bola tohtoročným držiteľom ceny Fultona Sheena. Vo svojom hlavnom prejave Jeho Eminencia povedala dve veci, ktoré vyvolali výbuch potlesku prítomných. Prvým bolo, že politici podporujúci potraty by nemali byť pripustení k sv. prijímaniu. Druhým bolo, že manželstvo je pre jedného muža a jednu ženu.
V inom čase by sa všetci čudovali, prečo sa Jeho Eminencia vôbec obťažovala uvádzať tieto „zrejmé pravdy“. Ale v našich časoch to veľmi ocenil tlieskajúci dav, v ktorom všetci vedeli, že dnešné duchovenstvo len zriedka hovorí nahlas tieto pravdy. V skutočnosti bol kardinál Burke rešpektovaný ako dostatočne odvážny na to, aby podobne ako svätý Atanáz zo 4. storočia riskoval vyhnanie (zrušenie) za to, že sa odvážil otvorene hovoriť o týchto základných učeniach našej Cirkvi. Niet pochýb o tom, že dnes bojujeme s „tajným arianizmom.“
Na záver chcem verejne vyhlásiť, že som sa osobne rozhodol otvorene podporiť „zrušených duchovných“ našich čias, ktorí podobne ako sv. Atanáz robia všetko dobré pre Cirkev a jej ľud, lebo veria v Božstvo Kristovo a majú hlbokú „lásku Agapé“ k svojim farským rodinám, čo je láska, ktorá sa nezaujíma o seba a zaujíma sa o najväčšie dobro druhého. Viem, že keby nebolo veľkých biskupov v mojej diecéze, akými sú Robert Morlino a Donald Hying, už dávno by som bol vyhostený spolu s týmito kňazmi, ktorí slúžia, lebo Kristus je skutočne Boh.
