Preťažká vina prenasledovateľov Cirkvi, sv. Katarína Sienská

Keby si sa ma spýtala, z akého dôvodu považujem vinu tých, ktorí pre nasledujú svätú Cirkev, za najťažšiu vinu, ktorej sa kto môže dopustiť, a prečo chcem, aby ani prípadné nedostatky mojich správcov neumenšovali úctu, ktorú k nim máte prechovávať, odpovedal by som ti: pretože žiadny úkon úcty voči nim nepatrí im, ale mne, mocou krvi, ktorú som im dal do správy. Keby tomu tak nebolo, neboli by hodní väčšej úcty než akýkoľvek iný človek tohto sveta. Takto ste však povinní vzdávať im úctu kvôli ich službe, a ak chcete prijať sviatosti Cirkvi, musíte sa utiekať do ich rúk – nie kvôli nim samým, ale pre moc, ktorú som im daroval. Keby ste totiž sviatosti nechceli – hoci by ste ich mohli obdržať, žili by ste a zomreli v stave zatratenia.
Preto je jasné, že úcta sa nevzťahuje k nim, ale ku mne a ku slávnej Kristovej krvi; sme totiž jedno vďaka spojeniu božskej prirodzenosti s ľudskou, ako som hovoril. Rovnako tak ku mne smeruje aj neúcta; hovoril som ti predsa, že sa k nim nemáte správať s úctou kvôli nim samým, ale pre moc, ktorú som im udelil. Preto nesmú byť urážaní, lebo tým, že urážate ich, urážate mňa, nie ich. A už som to zakázal a znova to hovorím, že nechcem, aby sa mojich „Kristov“ dotkla ruka tých, ktorí ich urážajú.

Preto sa nikto nemôže vyhovárať: ja neurážam svätú Cirkev a nijako sa proti nej nebúrim, ja len postihujem chyby zlých pastierov. Taký človek klame sám sebe a ako zaslepený sebaláskou nedokáže vidieť jasne. Avšak v skutočnosti vidí veľmi dobre, hoci predstiera, že nie, aby umlčal osteň svojho svedomia. Keby svojmu svedomiu načúval, videl by – ako aj v skutočnosti vidí -, že prenasleduje krv a nie jej správcu. Urážka je v skutočnosti namierená na mňa, tak ako úcta a každá ujma voči nim – posmešky, hrubosti, tupenie a prenasledovanie. To čo ľudia urobia im, považujem za urobené mne, lebo som povedal, že nechcem, aby sa niekto dotkol mojich pomazaných. Len ja mám moc ich potrestať, nikto iný.
Ale títo bezbožníci prejavujú nedostatok úcty ku krvi a málo si vážia pokladu, ktorý som im dal k spáse a k životu ich duší. Nemohli ste totiž obdržať nič väčšieho než to, že som sa vám dal za pokrm, celý Boh a celý človek, ako som ti hovoril.

Avšak preto, že v mojich kňazoch nectili mňa, zbavili ich ľudia všetkej úcty a prenasledovali ich pod zámienkou, že v nich vidia veľa hriechov a chýb, o nich sa ti zmienim neskôr. Keby naozaj z lásky ku mne v sebe prechovávali úctu k mojim duchovným, neupreli by im úctu kvôli žiadnej vine, pretože moc sviatosti sa žiadnou chybou neumenšuje, ako som ti už hovoril. Nesmie sa teda zmenšiť ani úcta, ktorá im patrí; pokiaľ im nie je vzdaná, som tým urážaný ja.

Preto je pre mňa táto vina ťažšia ako všetky ostatné, a to z mnohých dôvodov. Vysvetlím ti hlavné tri dôvody.
Prvý spočíva v tom, že to, čo sa činí mojím správcom, činí sa mne. Druhý je tento: kto prenasleduje kňaza, prestupuje prikázania. Zakázal som totiž, aby sa ich niekto dotýkal, a kto môj zákaz prestúpi, pohŕda cnosťou krvi, ktorá vzišla zo svätého krstu, lebo mi vypovedá poslušnosť tým, že robí, čo som zakázal. Takí ľudia sa vzpierajú tejto krvi, pretože stratili úctu a povýšili sa na prenasledovateľa, čím sa ponížili na zapáchajúce údy vyrezané z mystického tela svätej Cirkvi. Preto ak ich v tomto tvrdošijnom vzdore a neúcte zastihne smrť, upadnú do večnej záhuby. Je pravda, že keď sa pokoria a priznajú svoju vinu, až nastane ich posledná chvíľa a zatúžia po zmierení so svojou Hlavou, a aj keď to nemôžu dokázať skutkom, môže sa im dostať milosrdenstvo. Ale je lepšie, aby nečakali na svoj posledný deň, pretože nevedia, či potom budú mať túto príležitosť.

Tretí dôvod spočíva v skutočnosti, že ich vina je závažnejšia než všetky ostatné, lebo je spáchaná so zlým úmyslom a s presvedčením: vedia totiž, že sa tohto hriechu nemôžu dopustiť s čistým svedomím, a preto  ma tým, že ho spáchajú, urážajú. Táto urážka je okrem toho doprevádzaná zvrátenou pýchou bez akéhokoľvek skorého potešenie, v ktorej sa stravuje ich duša i telo: duša je zbavená milosti a často ju hryzie červ svedomia. A stravovaná je aj každá časná vec, lebo je daná do služieb zlého ducha. Pobijú telá ako zvieratá.
Tento hriech je spáchaný s jasným presvedčením namiereným proti mne a neprináša sebemenší úžitok alebo potešenie, sprevádza ho len zlý úmysel a dym pýchy; tej pýchy, ktorá sa rodí zo zmyslovej sebalásky a zvrátenej bázne, ktorú zakúsil Pilát, keď zabil Krista, môjho jednorodeného Syna, zo strachu, že stratí moc. Rovnako tak sa správali a správajú aj oni.

Všetkých ostatných hriechov sa človek dopúšťa z prostoty alebo nevedomosti plynúcej z nedostatočného poznania alebo zlej  mysle; to znamená, že človek, ktorý ho vykoná, vie, že to, čo robí, je zlé, a napriek tomu sa toho dopúšťa kvôli neusporiadanému zaľúbeniu alebo potešeniu, ktoré v ňom nachádza, alebo preto, že ním získava nejakú výhodu. Tak ma človek ťažko uráža: uráža svoju vlastnú dušu a spolu s ňou aj mňa a blížneho. Mňa uráža preto, že nepreukazuje slávu a chválu môjmu menu, blížneho preto, že mu nepreukazuje cit lásky. Tieto hriechy ma však neurážajú priamo, lebo padajú na toho, kto sa ich dopustí, urážajú hriešnika; a táto urážka ma mrzí kvôli ujme, ktorú tvor pôsobí sám sebe.
Naproti tomu urážka mojich správcov uráža priamo a bezprostredne mňa. Ostatných hriechov sa človek dopúšťa s nejakou motiváciou a nepriamo, prostredníctvom niekoho iného, ​​ako som ti hovoril, keď som ti vysvetľoval, že každý hriech tak isto ako každá cnosť je vykonaný prostredníctvom blížneho. Hriechu sa človek zakaždým dopúšťa z nedostatku lásky k Bohu a blížnemu; v cnosti sa cvičí z lásky k milosrdnej láske: preto keď je urazený blížny, som jeho prostredníctvom urazený ja.
Avšak ja som si z tvorov obdarených rozumom vyvolil týchto svojich správcov a pomazal ich, ako som ti povedal, a urobil ich správcami tela a krvi svojho jednorodeného Syna, lebo vaše ľudské telo som spojil so svojou božskou podstatou; pri premenení sa moji správcovi obliekajú do osoby Krista, môjho Syna.

Tak vidíš, že táto urážka dopadá na Slovo, a pretože je namierená naň, je obrátená aj proti mne, lebo sme jedno. Preto sa títo úbožiaci pri prenasledovaní krvi pripravujú o poklad krvi a o jej ovocie. Z toho dôvodu je pre mňa táto urážka najzávažnejšia; som ňou urážaný ja a nie moji správcovia, či už je  im vzdávaná úcta alebo sú prenasledovaní, nič z toho nepovažujem za namierené na nich, ale na seba – to znamená na krv svojho slávneho Syna, ktorý je so mnou jedno, ako som ti hovoril. Preto tí vravím, že keby sa všetky hriechy týchto ľudí zhromaždili na jednu misku váh a na druhú by sme položili len tento jediný, všetky by ich prevážil, a to z dôvodov, ktoré som ti vysvetlil. Toto som ti zjavil, aby si mala väčší dôvod k ľútosti nad urážkou, ktorej sa ľudia voči mne dopustili, a nad záhubou týchto úbožiakov. A aby sa bolesťou a horkosťou, ktorú zakúsiš spolu s ostatnými mojimi služobníkmi, vďaka mojej dobrotivosti a milosrdenstvu rozpustila všetky temnota, ktorá v týchto zapáchajúcich údoch vyťatých z mystického tela svätej Cirkvi stále viac hustne. Takmer však nenachádzam človeka, ktorý by sa trápil prenasledovaním tejto slávnej a drahocennej krvi; naopak s ľútosťou nachádzam veľký počet tých, ktorí ma ustavične zraňujú šípmi neusporiadanej lásky a otrockej bázne a ako zaslepení vo svojej sebaláske považujú za česť to, čo je zahanbujúce, a za hanbu, čo je im ku cti: hanbia sa totiž pokoriť pred Hlavou, ktorej sú údmi.

Zdroj: Svätá Katarína Sienská, Dialog, Preťažká vina prenasledovateľov Cirkvi, Obrázok: ascention present

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *