Adorácia ma uzdravila

Len pred 2,5 rokmi som bola ateistka, ktorá sa s radosťou rúhala Bohu.Vášnivá podporovateľka potratov a eutanázie. Najbežnejším stavom v mojom vnútri bola agresia, depresie a neopodstatnená nenávisť.

Často ma zmáhali myšlienky na samovraždu, závislosť na alkohole, drogách a s tým súvisiace abstinenčné príznaky. Zaujímala som sa o okultizmus, čarodejníctvo a satanskú hudbu.

Môj posledný kontakt s Cirkvou – 1. sväté prijímanie. Vieru nepraktizujúci domov zaujatý proti klerikom.

V skupine mojich pár blízkych ľudí, ktorí to so mnou ešte nevzdali som počula o svätej omši uzdravenia a oslobodenia a o skutočnej prítomnosti Božej lásky. Reagujem najskôr sebe vlastným spôsobom a to s iróniou zmiešanou s podráždením. Po niekoľkých podobných rozhovoroch sa nemôžem už tváriť nečinne a chcem zachrániť týchto biednych ľudí otvorením ich očí náboženskej fotomontáži. Idem s nimi na spomínanú omšu, aby som im to priamo na mieste vytmavila a dokázala. Keby moje oči mohli zabíjať, kňaz by nikdy nedošiel až k oltáru. Ani nevstávam, ani nekľačím ako ostatní.

Zrazu príde čas adorácie. Horúca vlna zaplavuje moju hladnú dušu nejakým vodopádom. Výbuch nekontrolovaného plaču. Cítim Jeho milosrdnú lásku, večnú starostlivosť a prítomnosť. Tento pocit, hoci je neopísateľný, je skutočnejší ako čokoľvek iné. Milosť – obrovská – nezaslúžená.

Čo teraz? Čo mám robiť?

Toľko rokov môjho života pod zástavou temnoty neostáva nepovšimnutých. Bojujem skutočný boj, duchovný i fyzický. Kňaz mi podáva kartičku. Sú na nej vypísané vstupné brány pre zlého. Označujem s čím som prišla do kontaktu, čo je v mojom prípade takmer všetko. Modlíme sa.

– Myslím, že sa niekto za Vás veľmi horlivo modlil. Ste chránená.

– Za mňa? Modlil sa niekto?

V hlave si premietam hromady spomienok. Vybavila som si maličký kúsok spomienky z môjho detstva. Mám 4 alebo 5 rokov. Vidím babičku Máriu na konci jej života ležať v posteli. Vždy s ružencom.

pros za nás hriešnych, pros za nás hriešnych..“

Prichádzaš Pane, napriek tomu, že moje dvere boli pred tebou zamknuté toľko rokov. Hanbím sa, ako ti ukazujem zničené miestnosti môjho srdca. Áno, takto bývam, Ježišu.

Závesy neladia s farbou koberca a vo váze nie sú čerstvé kvety. Moje srdce veru nie je obrázok z katalógu Ikea. Celé roky vo mne existoval iba chaos, špina a množstvo hriechov. Vykonávam si generálnu spoveď po 23 rokoch. Robíš všetko nové Pane. Pred rokom som prijala sviatosť birmovania a denne prijímam Eucharistiu. Ako som mohla žiť bez Ježiša? Je to ako žiť bez vzduchu

Marta Maria Faustyna.

Zdroj: PrzyjacieleJezusa, Obrázok: Pixabay

3 thoughts on “Adorácia ma uzdravila

  • 4. septembra 2019 at 22:16
    Permalink

    Moj pribeh bol velmi podobny. Ako keby som citala niektore casti o sebe… Len ja by som to nedokazala tak trefne a jasne opisat…

    Reply
  • 4. septembra 2019 at 21:26
    Permalink

    Chválim Ťa Pane, že už tu na zemi nám dávaš zažiť predchuť neba a že nás miluješ nekonečnou láskou.

    Reply
  • 4. septembra 2019 at 19:57
    Permalink

    Môzem len potvrdit toto svedectvo, na mna mala adoracia tiez takyto vplyv a som stale hladna po nej a ked môzem, ponahlam sa do kostola na nu. Chvala Otcu, Synu i Duchu svätemu. Naveky Amen.

    P.s. som tiez byvala okultistka.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *