Ako farnosť pomohla oslobodiť ženu od diabla

Exorcista zo Sicílie rozpráva prípad Marie, ktorá trpela 5 rokov posadnutím Satanom.Diabol existuje; Fr. Benigno ho často stretáva, bojuje proti nemu a v mene Krista a s pomocou Cirkvi vyhráva. Maria, manželka a matka troch detí, zamestnaná v miestnom podniku sa tiež stretla s diablom: päť rokov trpela jej duša i jej telo.Fr. Benigno, františkánsky mních, exorcista a formátor exorcistov na Sicílii s poverením sicilskej biskupskej konferencie, porozprával Mariin príbeh.“Medzi všetkými prípadmi oslobodenia, ktoré som videl v mojich 18 rokoch praxe exorcistu, je ona jedna z tých, ktoré sa ma najviac dotkli. Predstavil som jej prípad tento rok počas stretnutí sicílskych exorcistov,“ vysvetľuje.“Hoci bola posadnutá, Maria bola neustále v našom malom kostole v mestečku Sant’Isidoro v Palerme. Bolo to strašné počuť diabla, ktorý v nej hovoril počas liturgií. Preklínala prítomných aj kňaza, ktorý predsedal omši, zasahovala počas homílie a počas premenenia Ježiša v Eucharistii, kričala, že by to malo byť držané veľmi ďaleko od nej. “Vo väčšine nepríjemných chvíľ,“ spomína rehoľník, „bola presunutá do miestnosti na bok, ale jej prekliatia sa dostali do uší všetkých, ktorí sa modlili a boli na sv. omši. Jej srdce bolo plné aj hlbokej a neoprávnenej nenávisti voči manželovi a ich deťom.“K tomuto utrpeniu jej ducha bola pridaná aj bieda jej tela. „Bolesť, ktorú trpela – aj fyzicky – bola neuveriteľná. Predovšetkým počas exorcizmu cítila strašné bolesti, akokeby bola bodaná na celom tele. Kričala, trpela veľkým utrpením. Často sa jej brucho samé veľmi rozšírilo, nafúklo.“Maria, ktorá si uvedomovala, čo sa deje s jej telom proti jej vôli, sa nevzdala. Opakovane sa vždy vrátila do kostola a požiadala Fr. Benigna o pomoc. Urobila to aj počas Veľkého týždňa, minulý rok. „Počas liturgie na zelený štvrtok,“ hovorí exorcista, „náš otec Guardian (termín, ktorý slúži na označenie nadriadeného františkánskej komunity) vyzval veriacich, ktorí boli na sv. omši, aby sa ďalší deň úpenlivo modlili len na jediný úmysel: Mariino oslobodenie. Bola tam prítomná a jej reakcie boli rovnaké ako vždy. V skutočnosti to nebolo prvýkrát, čo otec Guardian zapojil celé spoločenstvo – povzbudzoval ich, aby sa modlili a pozval ich, aby sa modlili najmä ruženec, aby trávili čas v eucharistickej adorácii a aby praktizovali pokánie.  Už zohrali ako spoločenstvo dôležitú úlohu pri oslobodení asi 50 ľudí.“Žiadny z veriacich Sant’Isidoro sa na tento záväzok nesťažoval. „Jej utrpenie a jej rodina boli pre všetkých známe.“ Fr. Benigno hovorí: „Ale ľudia boli vzdelaní: poznali, pochopili a videli ju očami milosrdenstva.“Odpoveď komunity bola taká rozhodujúca a taká silná, že diabol nemohol odolávať.„Na Veľký piatok, keď sme boli na obradoch, bola Maria na oddelenom mieste, znovu pod vplyvom diabla. Potom v určitom čase počas liturgie uctievania kríža sme to odrazu počuli. Z miestnosti, kde bola: po prvýkrát za päť rokov chválila Pána veľkým hlasom. Pochopili sme. Všetci sme pochopili! Dostal som sa k nej, požiadal som ju, aby prišla a pobozkala kríž. Sprevádzal som ju pozdĺž celej lode kostola. Išli sme spoločne uličkami okolo všetkých prítomných ľudí. Keď prišla pred kríž, pozval som ju, aby ho pobozkala, ako to predpisuje liturgia toho dňa. Ona sa naklonila, objala kríž a okamžite sa jej po tvári rozlialo množstvo sĺz – a s ňou, celému zhromaždeniu.„Znovu, neskôr v ten deň, sa vrátila k tejto ceste, aby sa stretla s Kristom. „Prijala Eucharistiu,“ Fr. Benigno hovorí: „A pokojne sa vrátila na svoje miesto. Bol to verejne známy zázrak, mimoriadny okamih spoločenstva, pretože oslobodenie sa uskutočnilo vďaka všetkým prosbám – pred celým spoločenstvom. Bola slobodná a odvtedy sa diabol do nej nikdy nevrátil.“Nebolo to teda oslobodenie, ktoré sa uskutočnilo priamo pri obrade exorcizmu, ale v kontexte, keď sa veriaci modlili, počas obradov v kostole.“Proti silnému nepriateľovi, akým je diabol, sú tu tri zbrane, ktoré nám samotný Ježiš ukazuje: viera, modlitba a pôst. Týmto spôsobom mňa i ju spoločenstvo sprevádzalo. Takto by to malo byť vždy a všade, pre každého trpiaceho brata alebo sestru a pre každého exorcistu. Koľko lásky nám dali! Koľko ľudí sa zastavilo, aby ju objali v deň jej oslobodenia! Koľko sĺz v očiach všetkých! Jeden z našich farníkov jej povedal že sa za ňu postil na Veľký piatok napriek svojej vysokej cukrovke. A tiež 7-ročná dievčina. Hoci je dieťaťom, prijala to a povedala: „keď boli všetci požiadaní, chcela som sa zúčastniť.“ „Maria veľa trpí, veľmi veľa,“ povedala matke, ktorá chcela malú dcéru odradiť, „a ja jej chcem tiež pomôcť.“ „Každý problém, ktorý mala a všetka jej nenávisť boli preč a vrátila sa do Sant’Isidoro spoločne so svojím manželom a deťmi na Veľkonočnú vigíliu, sediac v prednom rade. „Pýtam sa tých, ktorí neveria v existenciu diabla: možno si myslíte, že ide o psychiatrickú chorobu, ale ako to bolo teda liečené a vyliečené bez liečby ? Ak by to bola choroba, nebolo by to bez liečby uzdravené. Choroba bola diabol a liek bol služba, ktorú Ježiš zveril Cirkvi, ktorá sa nazýva exorcizmus. „Maria, podobne ako iní, ktorí boli oslobodení, dostali následnú pomoc vďaka Fr. Benignovi s komunitnou podpornou terapiou. Svoje svedectvo uverejnila sama, sama povedala: „Musím poďakovať tým, ktorí navštevujú Sant’Isidoro, pretože som sa nikdy necítila odmietnutá, ale vždy som bol prijatá, uvítaná a skutočne milovaná. V noci Veľkonočnej vigílie som oslávila zmŕtvychvstanie Pána, ktoré bolo tiež mojím „zmŕtvychvstaním – oslobodením.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.