1% na prežitie

Učiteľka Staycie Kirkendallová a jej manžel Robbie boli nadšení, že očakávajú svoje prvé dieťa na jeseň v roku 2015. Boli manželmi tri roky a od začiatku tehotenstva utrpela Staycie niekoľko zdravotných komplikácií, vrátane krvácania. Pár netušil, že na obzore je hrozba, ktorá bude viesť lekárov k tomu, aby jej navrhli interrupciu. Manželský pár však rezolútne odmietal potrat a to, čo nasledovalo, nebolo ničím príjemným pre nich a ich predčasne narodené dievčatko.

„Prišla som na prehliadku, keď som bola v 16. týždni a nemala som žiadnu plodovú vodu. Moja lekárka a ja sme hovorili o tom, čo sa mi stalo pred týždňom a uvedomila som si, že som mala niekoľko záchvatov. Nevedela som v tom čase, čo to znamená. Povedala mi, že stav plodovej vody je mimoriadne slabý.“

O dva dni neskôr poslali Staycie k špecialistovi, ktorý potvrdil to, čo rodičia nazývajú „naša najhoršia nočná mora“. Nebolo nájdená žiadna plodová tekutina a špecialista vyslovil svoje tvrdenie na 1% šancu na prežitie. Doktor predpovedal, že ak by dieťa malo prežiť, jej pľúca nebudú správne vyvinuté a jej končatiny nebudú schopné rásť, pretože svaly nebudú mať priestor na rozťahovanie sa v maternici. Pretože jej pľúca sa nevyvíjajú, ich dievčatko sa pravdepodobne nebude môcť ani prvýkrát nadýchnuť.

„Bola to voľba buď prijať ponúkaný potrat, alebo čakať, kým dieťa zomrie samé,“ povedala Staycie. „Špecialista opakoval, že by som mala ukončiť tehotenstvo a skúsiť to znova. Som veľmi vďačná, že moji lekári neboli tak krutí a chladní, ako mnohí iní, ktorých som stretla a ktorí liečia ženy v našej situácii. Cítila som od nich veľký súcit, hoci mi legálne museli povedať, že existuje možnosť interrupcie.“

Pár si vybral život a lekári im povedali, že budú sledovať Staycie a jej dievčatko. Obávali sa tiež, že sa môže objaviť infekcia spôsobujúca rozvinutie sepsy, čo ich donúti vyvolať pôrod oveľa skôr než v prirodzenom termíne.

„Bolo to veľmi desivé rozhodnúť sa pokračovať v tehotenstve, aj keď sme vedeli, že to je jediná skutočná možnosť pre nás,“ vysvetlil Staycie. „Existovalo riziko, že by som mohla upadnúť do septického šoku, ak by sa vyvinula infekcia. Bolo to pre mňa skutočne ťažké, ale nikdy sme s manželom nerozmýšľali nad naším rozhodnutím a pokračovala sme v tehotenstve. Vložila som dôveru do Božích rúk a do starostlivosti svojich lekárov a verila som, že môj manžel bude môcť urobiť správne rozhodnutia, ak ja už nebudem môcť.“

Staycie povedala, že podpora od ich spoločenstva jej pomohla, aby prežila najťažšie obdobie svojho života. Vypočutie príbehov iných žien, ktoré prešli tou istou situáciou, dalo nádej na život aj jej dievčatku.

„Mali sme podporu z našej rodiny, dokonca aj moji študenti a ich rodičia nás veľmi podporovali. Bolo to, akoby naša dcérka bola mimoriadne milovaným členom nášho spoločenstva ešte predtým, než sa narodila. Nemali sme nikoho, kto by preukázal nejakú nevôľu, hoci sme neustále počúvali názory skeptických lekárov. Stále zastávali názor, že nie je normálne, aby sme dúfali, ak dieťa nie je 100% perfektné podľa štandardov.

Nádej od spoločenstva a podporných modlitbových skupín nachádzali v prekvapujúcich situáciách. „Matka nášho priateľa mala sen, v ktorom videla manželský pár, ktorých dieťa malo problémy počas tehotenstva. V jej sne sedel Ježiš na posteli a držal v náručí dieťa s jasne modrými očami. Anjel v sne povedal žene, že dieťa sa narodí úplne v poriadku a zdravé napriek prognózam.

„Bolo veľmi povzbudzujúce počuť ten sen,“ hovorí Staycie. “Prinášal mi veľa nádeje. Pokúšať sa nájsť nádej v týchto časoch bolo ťažké. Snažila som sa jej držať, ako som len vládala. Bolo to najdrsnejšie obdobie v mojom živote. Učila som v kresťanskej škole. Moja riaditeľka bola skvelá a dovolila mi pri učení sedieť, pretože som musela mať oveľa menej fyzickej aktivity. Bolo hrozné chodiť do práce každý deň a neviem, či by som v inej práci mala toľko pochopenia. Cítila som veľa podpory a veľmi veľa ľudí sa za nás skutočne modlilo od samého začiatku.

Počas ôsmich týždňov pokračovala Staycie v návštevách lekárov, ktorí boli šokovaní, keď ju videli, ako sa neustále vracia na prehliadky, pretože neustále predpokladali, že dieťa už potratila. Jej amniotická tekutina sa nahromadila, aj keď len v malej miere. Potom po 24 týždňoch sa jej voda opäť stratila. Stacyi bola odvezená do nemocnice, kde zostala ďalší mesiac a vytvorila sa jej v tele infekcia nazývaná chorioamnionitída. Bola v 28. týždni. Ide o infekciu plodových membrán, ktorá našťastie nezasiahla jej dieťa. Staycie porodila predčasne dievčatko s jasne modrými očami, ktoré pomenovali Petra, čuduj sa svete po samotnom prvom pápežovi sv. Petrovi. Zápisy z biblie o tom, ako Peter vystúpil z lode, aby kráčal k Ježišovi po vodách búrlivého mora, zostali pre rodičov symbolom pre turbulentné tehotenstvo Staycie.

„Počas celej doby tehotenstva, aj keď stále malá, Petra rástla, nevedeli, či jej pľúca budú môcť správne fungovať, pretože ich nemohli otestovať predtým, než sa narodila, takže som nemala žiadnu, ani tú najmenšiu predstavu či bude žiť,“ povedal Staycie.

Maličkú Petru po narodení do štyroch dní odpojili z pľúcneho ventilátora, aby sama dýchala vzduch, čo bolo absolútne pozoruhodné, že v stave, ktorého sa toľko obávali, že sa nedokáže ani sama nadýchnuť, počas štyroch dní, dýchala úplne sama.

Petra zostala v neonatálnej jednotke intenzívnej starostlivosti 71 dní. Bola úplne zdravá, prekonala všetky prekážky, ktoré sa pred ňu postavili, hoci bola predčasne narodeným dieťaťom. Dnes je to šťastné a zdravé batoľa, ktoré miluje, keď jej čítajú rozprávky a hrajú na klavíri.

Jej matka hovorí: „Mám radosť, že zdieľam svoj príbeh, pretože tento syndróm je zodpovedný za 30 až 40 percent predčasných pôrodov a každoročne postihuje 150 000 žien v USA, takže je to niečo, čo sa dotýka mnohých ľudí.“

Keď prešla Stayci touto skúsenosťou, začala skúmať bioetiku v prípadoch chorioamnionitídy, aby sa dozvedela viac o tom, ako dať nádej ženám, ktoré touto infekciu prechádzajú.

Dr. George Delgado, lekár a riaditeľ služby Family of Family Services, hovoril so Stayci o katolíckych odpovediach v takýchto prípadoch. Povedal, že pri prípadoch chorioamnionitídy vo veľmi zriedkavých prípadoch si ženy vyberú antibiotiká na liečbu infekcie, ktoré ale nie sú veľmi účinné. Súčasný stav a praktické vedomosti sú v takom štádiu, že jediným účinným liekom na chorioamnionitídu je „vyprázdnenie maternice.“

Dr. Delgado dodáva: Absces je zdrojom infekcie. Ak sa má úspešne liečiť, musí sa vysušiť. Musí sa vyprázdniť. […] V prípade, že žena zvolí potrat, pri stanovení takejto diagnózy nie je však ani vyprázdnenie maternice priamou liečbou ochorenia. Skôr ako zabiť nenarodené dieťa prostredníctvom potratu, lekári sa môžu pokúsiť zachrániť matku i dieťa. Ak je to pred životaschopnosťou dieťaťa, keď dôjde k infekcii, každý zúčastnený vie, že existuje silná, ak nie jednoznačná šanca, že dieťa nebude žiť. Rozdiel je, že lekári aktívne nezabili dieťa a úmrtie dieťaťa nebolo absolútne žiaduce. Ak je infekcia ponechaná bez liečby, dieťa a matka pravdepodobne zomrú. Ak je predčasne narodené dieťa vo veku životaschopnosti – je známe, že dnes deti prežijú už v 21 a pol týždni tehotenstva – a lekári urobia všetko, čo môžu, aby zachránili matku i predčasne narodené dieťa, teda aj dieťa a matku, nie iba matku. Potrat nie je potrebný na záchranu života matky.

V dôsledku toho, čím všetkým prešla, sa Staycie Kirkendallová rozhodla vrátiť nádej ženám, ktoré práve začínajú podobnú cestu ako ona. Pomáha pripomenúť matkám motto: „Kde je srdcový tep, tam je aj nádej.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.