5 dôvodov, prečo padáme v modlitbe

Keď som bol malý, mama mi neustále pripomínala …

Uprac si topánky.

Vezmi si dáždnik.

Nezabudni si zabaliť obed.

V mojej „mladistvej múdrosti“ som sa vždy zasmial a hovoril: „Ok, mami“ a postupoval som podľa vyššie uvedených krokov. Ale bol som si dosť istý, že nič z toho nebudem potrebovať a snehová búrka sa neobjaví; nebude žiadny dážď; alebo určite ostane „voľný obed“, ktorý mi poslúži.

Keď však má múdrosť naplniť vaše uši, tak jedine pri počúvaní!

Nedávno som si stiahol aplikáciu s rozhovormi s ctihodným Fultonom Sheenom. Kategórie sú početné a zahŕňajú: znaky evanjelia; ľudské problémy; lásku; manželstvo; Ježiša Krista; Cirkev; katolícke učenie. Zaujalo ma však najmä päť spôsobov, ktorými padáme v modlitbe. Tu biskup Sheen načrtáva pád Šimona Petra (a zároveň ten náš).

1. Zanedbanie modlitby

Ct. Fulton Sheen poznamenáva, že keď nám Pán prikazuje, aby sme bdeli a modlili sa, tak my spíme. Naše zanedbávanie modlitby niekedy začína doslova naraz. Po prvé, prestávame si plniť alebo neustále odkladáme túto povinnosť (povedzme si rovno, možno aj nutnú povinnosť, ak som členom kléru). Ďalej náš čas strávený v modlitbe prirodzene výrazne klesá. A nakoniec, akoby bol stlačený obyčajný vypínač, náš život v modlitbe zmizne úplne.

2. Nahradenie modlitby

Pripomínajúc si, ako sv. Peter odťal ucho sluhu najvyššieho kňaza, ct. Fulton Sheen nám pripomína Ježišov zázrak, keď mu uzdravil toto ucho a obnovil mu dar sluchu. Použitím tohto príkladu nás varuje, aby sme si uvedomili, že sme sa dostali do „extra-aktívneho“ spôsobu, ako žiť náš život – zvlášť ten, ktorý bráni modlitbe. Preto sa naše činy niekedy končia násilným bojom o lepšiu budúcnosť a vyberaním si trávenia času s nepriateľmi našej duše a modlitby.

3. Nasledovanie Pána zďaleka 

Keď Peter zapiera Ježiša, je doslovne „vtiahnutý a pozvaný k nohám Jeho kríža“. Ale vzhľadom na znamenia časov, ktoré sa odohrávali v jeho strede, bolo jasne nebezpečné nasledovať Pána príliš blízko. Použitím tejto chybnej múdrosti, premýšľam nad tým, ako často ideme čo najďalej za Ježišovými stopami, aby sme neboli od iných uznaní za Jeho príliš blízkeho nasledovníka.

4. Zameranie sa na pohodlie

Namiesto toho, aby sme išli do Pánovej vinice a robili to, čo treba urobiť, namiesto toho trváme na odpočinku a „ohrievaní“ sa pri ohníčku pohodlia. Pri krokoch po tejto ceste ct. Fulton Sheen poznamenáva, že ide o číre pohodlie aj v modlitbe. Neopakujem si príliš často, že dnes som príliš unavený a Pán to musí pochopiť?

5. Zameranie sa na priateľov, ktorí potvrdzujú náš názor

Tu arcibiskup Sheen hovorí, že súhlasíme s vykonávaním duchovných úkonov, kým sa nerieši Ježiš Kristus. Zdôvodnenie? Náš Pán kladie na nás príliš veľa požiadaviek, najmä pokiaľ ide o spôsob, akým by sme mali žiť svoj život. Vzhľadom na to je pre nás lepšie ho nechať na pozadí nášho života. Avšak, keď Ho opúšťame, zapierame Jeho Svätú cestu a namiesto toho si vyberáme čoraz častejšie stvorenia s podobnými, voľnými názormi. Preto spĺňame slová svätého Petra: „Veru, nepoznám toho človeka.“ Spozná nás, ale potom Pán?

Ale aj pri páde nás Ježiš povzbudzuje, aby sme znova povstali …

„Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili. Ježiš povedal Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“ Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý. Ján 6, 66-69

 

Zdroj: www.catholicjournal.us, Obrázok: Archbishop Fulton. J. Sheen – The Catholic University of America

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *