Zázraky sv. Hyacinta
Ešte za života Hyacinta, pravdepodobne v roku 1239, prišla k nemu pani Felícia z Gruszówa, ktorá bola opísaná ako jeho kajúcnica. Už dvadsať rokov bola vydatá, ale stále nemohla otehotnieť. Sťažovala sa spovedníkovi na svoj ťažký osud a k bolesti bezdetnosti sa pridávalo aj pohŕdanie manžela a jeho príbuzných, pretože nemohla dať rodu dediča. Hyacint ju poslal domov so slovami, aby prestala plakať, pretože porodí syna, ktorý sa stane predkom mnohých biskupov a veľmožov. V týchto slovách možno nájsť vzdialenú podobnosť s výrokom veľkňaza Héliho, ktorým prepúšťa Annu, matku Samuela. Aj ona prosila s plačom o syna, unavená z ponižovania (porov. 1 Sam 1,10–20). V oboch prípadoch kňazi vyslovili proroctvo. O rok neskôr sa pani Felícia vrátila do Krakova, nesúc na rukách sľubne plačúci uzlíček. O niekoľko desaťročí neskôr potvrdila zázrak vzkriesenia, ktorý sa stal za Hyacintovho príhovoru v dedine Skrzynka.
Predtým sa však stali aspoň tri ďalšie zázraky. Rytier Prędota požiadal o príhovor Hyacinta, a to nie pre seba, ale pre svoju matku. Postihla ju paralýza jazyka, a napriek lekárskym liečbam, na ktoré jej syn vynaložil veľa peňazí, stále nevedela hovoriť. Rytier ju teda priviedol k svätému a požiadal o modlitbu. Hyacint vzýval meno Pána a žena získala ihneď schopnosť rozprávať.
V tom istom roku svätý vyprosil aj uzdravenie pre umierajúcu ženu. Stanisław neuvádza jej meno, zaznamenáva len to, že prosila, aby prišiel Hyacint za ňou, pomodlil sa za ňu a položil na ňu ruku. Keď to učinil, zdravie sa jej úplne obnovilo, alebo ako je to doslovne v origináli, bola odvrátená od brán smrti (est reducta a portis mortis).
O dva roky neskôr Hyacint vykonal zázrak, ktorý jasne ukazuje, že dominikán sa stáva čoraz viac podobným Kristovi. Jedného dňa, keď šiel na Wawel, aby tam kázal, mu cestu zastala žena menom Witoslava. Viedla vozík, na ktorom sedeli dvojčatá, jej synovia. Sprevádzala ju sestra Agneška. Prosili Hyacinta, aby vyprosil pre chlapcov zrak, lebo boli slepí od narodenia a mali už sedem rokov. Hyacint, hlboko dojatý, vzýval meno Krista a urobil znamenie kríža. V tej chvíli chlapci začali vidieť. Tento zázrak odkazuje na opis uzdravenia, ktorý nájdeme v Evanjeliu podľa sv. Jána (porov. J 9). Ježiš, uzdravujúc mladíka slepého od narodenia, ukazuje, že je vteleným Bohom, lebo len On mohol akoby nanovo vytvoriť slepcovi oči. Príbeh o Hyacintovom zázraku je napísaný tak jednoducho a prirodzene, že až po chvíli zamyslenia čitateľ objaví jeho druhý rozmer; také hlboké zjednotenie svätého s Kristom, že Boh mohol cez neho úplne slobodne konať. V tomto zázraku sa naplnilo Ježišovo prisľúbenie, že kto pôjde za Ním, bude robiť jeho skutky.
Jeden z najznámejších zaznamenaných zázrakov lektora Stanisława sa mal stať v roku smrti svätého, niekoľko dní pred jeho poslednou chorobou. Opäť ide o kajúcnicu, a to „zvlášť milovanú“. Ide o vdovu Pribyslavu z dediny Skrzynka. Poslala k Hyacintovi na sviatok sv. Jakuba (25. júla) svojho jediného syna Wisława. Ten na ceste bol strhnutý z koňa prúdom rieky Raby. Správu o jeho smrti priniesol domov panoš, ktorý sa utopeniu vyhol. Pribyslava utekala k rieke a keď plakala s davom známych a sluhov, prišli k brehu Hyacint s bratom Klemensom. Vdova sa rozplakala a sťažovala sa spovedníkovi na svoj ťažký osud. Dominikán zaplakal, odišiel bokom na chvíľu tichej modlitby a keď sa pomodlil, rieka sama vyvrhla telo topiaceho sa. Keď ho vybrali na breh, matka podmienená týmto zázrakom začala vyprosovať od Hyacinta vzkriesenie. Ten bez dlhého rozmýšľania pristúpil k telu a povedal: „Synu Wisław, Pán Ježiš Kristus, pre ktorého všetko žije, nech ťa sám oživí.“ A topiaci sa vrátil k životu.
Zdroj: Modlitba.sk, Aleteia, Obrázok: Tamtiež
