Farbosleposť?

Stál som na rušnej križovatke pri prechode pre chodcov. Mali sme červenú. Po mojej ľavej ruke matka s asi 5 ročným chlapčekom. Predo mnou dvaja mladí muži a okolo mnoho  čakajúcich na zelenú.  Z priameho smeru prefrčali všetky autá a prišiel rad na autá z bočného smeru. Stále svietila červená. Tí dvaja mladí využili chvíľku  „skulinky“ a prešli na druhú stranu.  Všetko bolo ticho, len chlapček v blízkosti mňa hlasno poznamenal: „Tí ujovia nepoznajú farbu ?“  „Veru nie!“  povedal som a pozrel na chlapca. Mamka sa zasmiala, ale na chlapcovej tvári sa zračil mierny údiv nad počinom mužov.
Možno sa ponáhľali, bolo treba niečo  rýchlo vybaviť. Neuvedomili si aký zlý príklad dali tomuto chlapcovi. Iste mu mamka, alebo ocko, alebo v škôlke, vysvetľovali ako sa treba chovať  na  prechode cez križovatku a tu mu starší ukázali príklad, že  až tak  prísne  to netreba brať. A potom hromžíme: „Skade to tá naša mládež má?“
Rozmýšľam. Nie je  niečo podobné aj v našom kresťanskom živote? Učíme deti pravidlá duchovnej „cestnej premávky“ a aký príklad im často dávame?!. Koľkokrát hľadáme „skulinku“ ako prešmyknúť, prekľučkovať, obísť…

Písmo hovorí:  „Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora.“ (Mk 9,42)

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *