Dohoda s Bohom

Bol raz jeden muž, ktorý sa odvážil navrhnúť Bohu dohodu.

„Zapáľ krík tak, ako raz pre Mojžiša, Bože, a budem Ťa nasledovať.
Strhni hradby tak, ako raz pre Jozueho, Bože, a budem za Teba bojovať.
Utíš vietor tak, ako raz na galilejskom jazere, Bože, a budem Ťa počúvať.“

A tak sa muž posadil ku kríku, blízko hradieb, neďaleko mora a čakal, až Boh odpovie.

Boh ho počul a odpovedal.

Zoslal oheň, ale nie na ker, ale na Cirkev.
Strhol hradby, ale nie hradby z tehál, ale hradby z hriechu.
Utíšil búrku, ale nie búrku mora, ale duše.

A tak Boh čakal, že i onen muž odpovie.
A čakal…
A čakal…
A čakal…

Pretože sa ten muž pozeral na ker, ale nie do srdca, na tehly, ale nie na životy, na more, ale nie do duše, tak si myslel, že Boh ešte nič z toho neurobil.

Nakoniec sa ho opýtal: „Čo si stratil moc?“
A On odpovedal: „Čo to nevidíš?“

Max Lucado