Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová – Kňazské požehnanie

Pri inej príležitosti mu potom povedala o kňazskom požehnaní toto:

„Je veľmi smutné, ako kňazi v súčasnej dobe zanedbávajú žehnanie. Zdá sa, ako by často ani už nevedeli, čo je kňazské požehnanie; mnohí z nich tomu snáď ani neveria a hanbia sa za požehnanie ako za zastaranú poverčivú ceremóniu. Mnohí zasa používajú tieto sväté sily a milosti, ktoré im udelil Ježiš Kristus, celkom bezmyšlienkovite a nedbalo. Keď dlho nedostávam požehnanie od kňazov, dostáva sa mi ho potom niekedy od Boha. Ale pretože Pán ustanovil kňazstvo a odovzdal mu moc žehnania, div často nezomieram túžbou po požehnaní. Veď predsa v Cirkvi je všetko jedným telom a čo jeden niekomu odriekne, po tom druhý túži!“

Na inom mieste potom Brentano píše:

„Najúžasnejšie sú účinky kňazského posvätenia. Ak je v extáze a kňaz k nej priblíži posvätené prsty, zdvihne hlavu a sunie ju za nimi; ak kňaz prsty odtiahne, padá zasa na posteľ. To robí v prítomnosti každého kňaza. Kto to videl tak ako ja, ten nepochybne pozná, že len Cirkev má kňazov, a živo pocíti, že kňazská vysviacka je naozaj niečím viac ako len čírym obradom. Raz som ju počul, ako so slzami v očiach vravela: „Posvätené prsty kňazov budú tiež v očistci i v pekle výrazné a budú horieť zvláštnym ohňom. Každý ich pozná a bude im vyčítať.“

Túto moc kňazského svätenia cítila aj v hlahole posvätených zvonov. K tomu poznamenala:

„Od malička som pociťovala hlahol posvätených zvonov ako lúče požehnania, ktoré, kam dopadnú, zapudzujú všetko zlo nepriateľských mocností. Pevne verím, že posvätené zvony zaháňajú satana. Keď som sa ako dieťa modlila v noci na poli, pociťovala a vídala som zlých duchov okolo seba; ale keď v Koesfelde vyzváňali pred rannou omšou, cítila som, že sa zlí duchovia vytratili. Vždy som bola presvedčená, že pokiaľ jazyky kňazov pôsobili v takej miere, ako to bolo v počiatkoch Cirkvi, neboli zvony potrebné. Teraz je však potrebné, aby ľudí zvolávali kovové jazyky.

Je nutné, aby všetko slúžilo Pánu Ježišovi, aby sa rozmnožovala spása a aby ľudia boli chránení pred nepriateľom duší. Ježiš odovzdal svoje požehnanie kňazom, aby z ich rúk vnikalo do všetkých miest, jemu slúžilo a široko-ďaleko pôsobilo. Kde však duch z kňazov vyprchal a kde len zvony rozširujú požehnanie a zaháňajú pekelné mocnosti, taký kraj sa podobá stromu, ktorého koruna, prijímajúc miazgu kôrou, ešte kvitne, avšak jeho jadro je už mŕtve. Cítim, že hlahol zvonov oveľa viac posväcuje, povznáša, posilňuje a dojíma, než akýkoľvek iný zvuk, ktorý mi naproti tomu znie ponuro a temne; áno, i organ v kostole znie oproti zvonom mdlo a nízko.“

Úryvok je z knihy Sväté kňazstvo. Objednať si ju môžete aj tu.

baner_ModlitbaSK_Svate knazstvo

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *