Vianoce Consolaty Betrone

                Nesplnené vianočné očakávanie

Kto by netúžil po niekoľkých tichých hodinách v advente, po pokojnom večere v kruhu rodiny na Štedrý deň? Ale väčšinou je vianočný čas obzvlášť náročný, hlavne pre kňazov, matky a niektorých zamestnancov. A potom sme na Štedrý deň sklamaní, že sa nedostavila pravá „vianočná nálada“. Túto skúsenosť zažila aj jedna sväto žijúca rehoľná sestra, kapucínka Consolata Betrone z Turína. To, čo sa jej stalo na Vianoce v roku 1934, by malo byť pre nás útechou. Consolata_Betrone

Keď som sa snažila ponoriť do príjemnej atmosféry blížiacich sa Vianoc, počula som v srdci Ježišov smutný hlas: „Consolata, ty myslíš na radosti Svätej noci a nemyslíš na mnohé duše v krajinách prenasledovania, ktoré tieto Vianoce márne túžia po tom, aby mohli prijať sväté prijímanie, pretože nemôžu. Obetuj sa, aby som mohol na Vianoce vstúpiť do všetkých sŕdc, ktoré po Mne túžia.“

                Consolata prijala Pánovu výzvu bez toho, aby vedela, čo to bude pre ňu konkrétne znamenať. Počas adventu mala v kláštore viacej práce ako predtým. Pretože bola vždy ochotná, všetci ju často prosili o pomoc. Unavená z množstva práce nemala niekedy takmer čas na modlitbu. Napísala: Večer pred Vianocami som si priala trochu oddychu, aby som sa mohla pripraviť na sviatok, ale všetko dopadlo inak. V čase rozjímania mi dal Ježiš pochopiť, že Najsvätejšia Panna nepriniesla svoje Dieťa na svet kvôli dňom duchovnej radosti alebo tichej modlitby v cele alebo v chráme, ale kvôli dňom plným námahy, starostí z odmietania, vo veľkej chudobe a bez akejkoľvek pomoci.

                Consolata pochopila a svoju nenaplnenú túžbu po tichu obetovala Bohu ako obeť lásky, ktorá priniesla jej duši opäť pokoj. Jej nádejou bol Štedrý deň. Dúfala, že aspoň v tých hodinách bude môcť prežiť niečo z vrúcnosti tohto sviatku. Ale márne. Po svätom prijímaní na polnočnej svätej omši jej Ježiš vysvetlil, prečo od nej chcel túto obetu: „Consolata, potrebujem tvoju obetu… Skrze túto obetu Ma budú môcť v krajinách prenasledovania prijať vo Sviatosti Oltárnej všetky srdcia, ktoré po Mne túžia: sväté prijímanie im prinesú neposvätené ruky.“

                A skutočne, existuje množstvo svedectiev z krajín prenasledovania, ktoré hovoria o tom, ako sa laikom podarilo prepašovať sväté prijímanie do väzenských ciel, kde nevinne trpeli bratia vo viere.

Lorenzo Sales, Zdroj: Víťazstvo Srdca

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.