Život Cirkvi vo svete 8 * 2015

Obsah

 
Pápež František na prahu pôstu: „Prosme si o dar sĺz“

Každý štvrtý Európan ohrozený chudobou

‚A Štefan klesol na kolená‘

Svedectvo krvi o kresťanskej viere nepozná vyznania

Ukrajina: Deti trpia chladom a vojnou

Doneckí separatisti zbili a uniesli vojenského kaplána

Proti ‚nútenej kolektivizácii‘ v sexuálnej výchove

Slovensko navštívi generálny sekretár Biskupskej synody

Filipínsky boxer: ‚Najdôležitejší pre tvoje srdce je Ježiš’

Biskup: ‚Neohrozene sa zasadzujte za manželstvo!‘

Náboženská sloboda v časoch zdanlivej tolerancie

Sexuálna pedagogika musí rešpektovať hranice

Pastor proti spoločnej modlitbe kresťanov a moslimov

Svätý Otec obetoval omšu za zavraždených koptov

IŠ: ‚Krvou písaná správa národu kríža‘

Biskup: Usmrcovanie nie je výrazom súcitu

Nemecko: Kancelárka verejne vyznáva vieru

USA: Ľudia veľmi nespokojní s potratovou politikou

Pápež si robí starosti pre nedostatok kňazov

Francúzsko: Biskup nariadil odstránenie Eucharistie

Drážďany: Arcibiskup varuje pred vojnou v Európe

Kardinál Wuerl: Biskupi kritici pápeža  – nič nové

Pápež novým kardinálom o „Evanjeliu marginalizovaných“

Čína: Kardinál žiada vysvetlenie o «zmiznutých biskupov»

Ukrajinský biskup: Modliť sa za pokoj ako Rakúsko v r. 1945-55

           

 

 
Pápež František na prahu pôstu: „Prosme si o dar sĺz“

Vatikán, 18.2.2015 (RV) 017 682 – Do Pôstneho obdobia vstúpil Svätý Otec spolu s kardinálmi z Rímskej kúrie slávením liturgie Popolcovej stredy v Bazilike sv. Sabíny na Aventíne spravovanej dominikánmi, ktorá je titulárnym chrámom slovenského kardinála Jozefa Tomka. Svätej omši predchádzala tradičná štáciová procesia z neďalekej Baziliky sv. Anzelma, patriacej benediktínom.

V homílii Svätý Otec poukázal na vnútorný rozmer pokánia a obrátenia, ktorý sa odráža vo vyprosovaní si daru sĺz. „Viem plakať?“ – položil otázku pápež František a pokračoval: „Plače pápež? Plačú kardináli? Plačú biskupi? Plači zasvätení? Plačú kňazi? Je plač v našich modlitbách?“
Slovami proroka Joela: «Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom» (2,12)

Svätý Otec vyzval k takému pokániu, ktoré vychádza z najintímnejšieho vnútra. Na základe Ježišových slov o pravom zmysle almužny, modlitby a pôstu (Mt 6,1-6.16-18) hovoril o nebezpečenstve pokrytectva, ktoré kresťanovi hrozí.

„Pokrytci nevedia plakať, zabudli, ako sa plače, neprosia o dar sĺz“, poznamenal pápež. Citujúc slová sv. Pavla: «V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom!» (2 Kor 5,20) potom zdôraznil, že obrátenie nie je iba ľudským dielom. Je možné „vďaka Otcovmu milosrdenstvu, ktorý z lásky k nám neváhal obetovať svojho Syna“. „Nechajme sa zmieriť s Bohom“, povedal pápež František prv než udelil prítomným kardinálom znak popola. Sám ako prvý prijal popolec od kardinála Jozefa Tomka. -jb-

 

 

                                   *   *   *   *   *   *   *

 

 

Najstaršia rehoľníčka sveta sa dožíva 108 rokov
Rím, 20.2.2015 (kath.net/KNA) 017 680 – Pravdepodobne najstaršia rehoľníčka sveta, Talianka Candida Bellottiová, sa 20. februára dožíva úctyhodného veku 108 rokov (foto). Katolícka rehoľníčka pochádzajúca z talianskeho Quinzana pri Verone je od r. 1931 členkou rehole «Ministre degli Infermi di San Camillo», talianskej rehole sv. Kamila, ktorá ošetruje chorých. Od r. 2000 žije v materskom dome v mestečku Lucca.

Minulé leto sr. Candida pri príležitosti 400. výročia smrti zakladateľa rehole sv. Kamila de Lellis putovala do Ríma a zúčastnila sa na svätej omši s pápežom Františkom. Na svoje narodeniny v piatok má podľa internetovej stránky «Vatican Insider» na programe tlačovú konferenciu. Večer chce v kostole v Lucce okrem iného s postulantkami a záujemkyňami o rehoľný život hovoriť o duchovných témach. -zg-

 

Každý štvrtý Európan ohrozený chudobou

 

Rím, 19.2.2015 (KAP) 017 679 – Každý štvrtý Európan (24,5 percenta) je podľa odhadov „Caritas Europa“ ohrozený sociálnym vyhraničením. V r. 2013 to bolo takmer 123 miliónov občanov EÚ, ako sa uvádza v Správe o kríze 2015, ktorú vo štvrtok predstavila v Ríme zastrešujúca organizácia európskych združení charít. Tento počet síce oproti roku 2012 ľahko poklesol, no vcelku sa materiálna situácia pre milióny ľudí od finančnej krízy v r. 2008 dramaticky zhoršila, ako uviedli odborníci Caritasu.

Najviac postihnutí chudobou a vylúčením zo spoločnosti boli v r. 2003 ľudia v Rumunsku (40,4 percent) a Grécku (35,1 percent). Pre nemecky hovoriace krajiny uvádza správa iba čísla v oblasti čistého rizika chudoby. V Nemecku je to 16,1 percent a v Rakúsku 14,4 percenta, čo je blízke priemeru EÚ – 16,7 percent. Takmer každý 10. Európan žil dokonca v absolútnej chudobe.

Do r. 2013 vzrástla aj chudoba detí a mladých do 18 rokov. Tu opäť vedie Rumunsko (32 percent) a Grécko (29 percent), v Nemecku je to  14,7 percent a v Rakúsku 18,6, v celej EÚ 20,3 percent. Až v 14 štátoch EÚ vzrástol v rokoch 2012 a 2013 podiel chudobných medzi deťmi a mladými. Ako hlavná príčina sa uvádza vysoká nezamestnanosť najmä mladých, pričom najviac sú postihnuté krajiny ako Grécko, Španielsko, Portugalsko a Taliansko.

„Caritas Europa“ kritizuje nedostačujúcu politiku zamestnanosti. V celej Európe sa radí úsilie o ekonomický rast pred boj proti nezamestnanosti. Potrebné sú „inkluzívne opatrenia“, ktoré čo možno najväčšiemu počtu ľudí zabezpečia prácu. –zg-

 

‚A Štefan klesol na kolená‘

 

Tvár mladého koptského mučeníka vyžaruje v smrti nebeský pokoj.

Tento Kristov pokoj spoznávame aj v tvári z kríža zloženého Pána Turínskeho plátna. Úvaha: Michael Schneider-Flagmeyer

 

Saarlouis, 19.2.2015 (kath.net) 017 678 – Dňa 15. februára prebehlo svetom strašné video. Kati Islamského štátu zajali v Lýbii 21 koptských kresťanov, ktorí sa vracali domov do Egypta a „popravili“ ich. Slovo „popraviť“ sa nám zdá neprimerané a zasa raz znamením toho, ako musíme dávať pozor na našu reč, pretože v slove „popraviť“ sa skrýva aj slovo „súd“. 21 koptských kresťanov však nebolo popravených, ale išli na porážku podľa súry 47, verš 4 Koránu:

„A keď stretnete neveriacich, tak dolu s hlavou, až kým medzi nimi nespôsobíte krviprelievanie. Ostatných dajte do reťazí.“

Tu hovorí sám Korán o krviprelievaní a nie o súde. Našim 21 koptským bratom nožmi za živa odrezali hlavy.

Tu sa ukazuje celá zloba, ktorá v človeku trčí a dostáva svoj výraz, keď sa pustí Božej ruky. A znova si uvedomíme výzvu pápeža Benedikta, že islam musí vyjasniť svoj vzťah k násiliu. Pretože veľká väčšina u nás žijúcich moslimov bude cítiť rovnaký odpor voči takému chápaniu Koránu, ako my.

Chcel by som tu však vyňať jeden z tých strašných obrazov. Je pripojený pod touto úvahou a čitateľ si ho môže pozrieť. Odrezané hlavy položili mŕtvolám mladých mužov na chrbát a potom sfotografovali. Súčasne kati IŠ vyrážali zo seba podlé hrozby proti všetkým kresťanom na svete a zvlášť proti Rímu, ktorý chcú dobyť. To, že ich konanie vyviera zo satanského vplyvu, nechápu. A nechápu, čo je Bohom skrze Ježiša Krista účinkujúca sila kresťanstva, ktorú nevedomí vykladajú ako slabosť.

Našich 21 umierajúcich koptských bratov kričalo:

 

„Ó Bože, Ježiš Kristus, môj Pán!“

Pozorujme teraz obrázok tváre mladého mučeníka v smrti. Vyžaruje nebeský pokoj, Kristov pokoj, ktorý môžeme spoznať opticky aj na tvári z kríža zloženého Pána Turínskeho plátna. Na tvári mladého mŕtveho je náznak úsmevu. A pomyslime na slová žalmistu: „A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som, prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje (Ž 3,6).

Títo mladí mučeníci nám pripomínajú aj prvého mučeníka, ktorý Pána nasledoval do smrti a vzkriesenia, svätého diakona Štefana, o ktorom nám 7. kapitola Skutkov apoštolov podáva správu:

„Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha a povedal: ´Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha´“ (Sk 7, 55-56).

Môžeme si byť istí, že Pán bol pri týchto 21 koptských kresťanoch, aby ich sám uviedol domov a dal im korunu života. Pohľad na tvár nášho drahého mŕtveho ukazuje, že on, ako jeho bratia, hľadel na „Krista, pôvodcu a zavŕšiteľa našej viery” (List Hebrejom) v smrti a že videl jeho samého. O tom svedčí nebeský pokoj na tvári tohto v Kristovi zomrelého mŕtveho, ktorý tak, ako jeho bratia, s ním a v ňom vstal z mŕtvych.

„Štefana kameňovali a on sa modlil: ´Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.´ Potom si kľakol a zvolal veľkým hlasom: ´Pane, nezapočítaj im tento hriech.´ A len čo to dopovedal, zomrel (Skutky apoštolov).

Na obrázku hľadíme do tváre sv. Štefana, ktorý vydal svoj život za Krista a so svojimi bratmi hlasno svedčil o Pánovi: „Ježiš Kristus, môj Pán!”

A to je to, čo satanom zvedení kati tohto sveta nechápu – že sila kresťanov je ich vernosť až po smrť ich Pánovi a Učiteľovi, ktorý nám priniesol lásku a milosrdenstvo a odpustenie Boha. Pretože, tak vždy zdôrazňoval Benedikt XVI., odpustenie spútava všetku moc zla. A tak kati z IŠ nemôžu nikdy zvíťaziť, aj keď zavraždia hocikoľko kresťanov, pretože odpúšťajúca láska víťaza z Golgoty je víťazstvom nad peklom a smrťou a nad všetkou zlobou ľudstva.

My katolíci sa modlíme, čo učil anjel deti z Fatimy: „Ó Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa a priveď do neba všetky duše, najmä tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo!”

Mňa bude tvár tohto mladého za Krista zomrelého brata sprevádzať do konca môjho života a neustále mi bude pripomínať slová do neba vystúpeného Pána (Apok.1,17-18):

„Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia.“ –zg-
 

Svedectvo krvi o kresťanskej viere nepozná vyznania

 

Pápež vidí vo vražde koptských kresťanov dokonané mučeníctvo Pána. Komentár kath.netu od Ulricha Nersingera

 

Vatikán, 18.2.2015 (kath.net) 017 677 – V októbri 1964 svätorečili v Bazilike sv. Petra 22 katolíckych veriacich, ktorí v druhej polovici 19. storočia umreli mučeníckou smrťou. V homílii svätorečenia bl. pápež Pavol VI. (1963-1978) povedal:

„Kto mohol predvídať, že veľkým historickým postavám svätých mučeníkov a vyznávačov – Cypriána, Felicity a Perpetuy, ale aj veľkému sv. Augustínovi – sa jedného dňa postavia po boku také drahé mená ako Karol Lwanga a Matúš Mulumba Kalemba s ich 20 spolutrpiteľmi? A pritom nechceme zabudnúť ani na tých druhých, veriacich anglikánskeho vyznania, ktorí odovzdali svoj život v Kristovom mene.“

Blahorečenia a svätorečenia môže Cirkev vykonávať iba pre vlastných veriacich, nemôže si pre seba nárokovať kresťanov iných vyznaní. Táto prax ju však nezbavuje povinnosti vynikajúci príkladný život podľa Evanjelia, veriacich iných vyznaní chápať a uctievať si ako Boží dar. Predovšetkým životom zaplatené svedectvo o Pánovi musí každého zahanbiť. To jedinečným a nádejeplným spôsobom napomáha cestu k jednote všetkých kresťanov.

V apoštolskom liste „Tertio Millennio Adveniente“, na prípravu Jubilejného roka 2000, napísal sv. Ján Pavol II.:

„Na konci druhého tisícročia sa Cirkev znova stala mučeníckou Cirkvou. Prenasledovanie veriacich – kňazov, rehoľníkov a laikov – prinieslo  v rôznych častiach sveta bohaté semeno mučeníkov. Svedectvo o Kristovi až do preliatia krvi sa stalo spoločným dedičstvom katolíkov, pravoslávnych, anglikánov a protestantov. To je svedectvo, na ktoré sa nesmie zabudnúť. V našom storočí sa mučeníci vrátili, často neznámi, ako ´neznámi vojaci´ za veľkú Božiu vec.“ 

„Ich svedectvá Cirkev nesmie stratiť. Miestne cirkvi musia podniknúť všetko, aby sa potrebnou dokumentáciou nestratila pamiatka tých, ktorí boli umučení. To by malo mať aj ekumenický rys. Ekumenizmus svätcov, mučeníkov, je možno najpresvedčivejší. Communio sanctorum spoločenstvo svätých, hovorí hlasnejším hlasom ako pôvodcovia rozkolov.“  

Prví uctievaní svätci boli výlučne mučeníci. Tí nepotrebovali svätorečenie. V ranej Cirkvi bolo svedectvo mučeníkov na očiach všetkých. Členovia kresťanských spoločenstiev sa poznali – všetci videli, čo sa v Cirkvi a s ňou deje. Mučeníctvo, vlastným telom vydaný príklad pre Kristovo Evanjelium, bolo každému známe a úplne stačilo ako dôkaz svätosti. Strašné video teroristov „IŠ“ nás teraz vrátilo do tejto doby, ba nás tam priam katapultovalo!

Skloňme sa pred mučeníkmi Koptskej pravoslávnej cirkvi silnými vo viere a ďakujme Bohu za jeho svedectvo. Nedopusťme, aby ich pamiatka a obeta – ako sa na niektorých internetových stránkach so zahanbujúcou úzkoprsosťou a s neznalosťou pravej kresťanskej náuky ukazujú – boli umenšované, ba znevažované. –zg-

 

Ukrajina: Deti trpia chladom a vojnou

Viedeň – Kyjev, 18.2.2015 (KAP) 017 676 – Vzhľadom na dramatickú situáciu na východnej Ukrajine rakúska charita znova potvrdila varovanie pred humanitárnou katastrofou, ktorou sú postihnuté najmä nespočetné deti. Mnohé sú odrezané od zásobovania vodou, potravinami, liekmi a kurivom, ako uviedol prezident „Caritasu“ Michael Landau v stredu vo vyhlásení. Životné podmienky v nevyhovujúcich utečeneckých ubytovniach vyvolávajú starosti. Zničené sú mnohé školy vo vojnovej oblasti alebo museli byť zatvorené. Mnohé deti zo strachu zostávajú doma. Landau: „Keď sú deti bez ochrany vystavované zime a krízam, je to katastrofa. Teraz musíme pomáhať.“

Ozbrojené konflikty si vyžiadali už viac ako 5600 obetí, viac ako 13 400 ľudí bolo zranených. Aj v súčasnom dohodnutom prímerí boje pokračujú. Konfliktom je bezprostredne zasiahnutých podľa odhadov asi 5 miliónov ľudí. Viac ako milión ľudí – tretina z toho detí – sa nachádza vo vnútri krajiny na úteku, viac ako 670 000 ľudí ušlo do susedných krajín – najmä do Ruska.

Landau: „Medzitým už ľudia utekajú nielen pred bojmi, ale aj pred chudobou a zimou.“ V zime dosahuje teplota na Ukrajine až -30 stupňov. Mnohé domy sú zničené a utečenci ubytovaní často v chatrných, zle vykurovaných letných táboroch.

Napriek nestabilnej situácii podporuje charita 50 projektmi 6600 ľudí na celej Ukrajine. Rakúska Caritas už poskytla 500 000 eur. Ľudí zásobuje vodou, potravinami, hygienickými potrebami, šatstvom, liekmi a pieckami. O traumatizované deti sa starajú psychológovia, deti dostávajú výuku, núdzové ubytovanie a zničené budovy sa renovujú.

Akútna pomoc sa sústreďuje na miliónový Charkov, ako aj na menšie mesto Slovjansk v oblasti Donecka, iba niekoľko km od bojovej zóny. Ale aj v Kyjeve sa realizujú viaceré projekty. … –zg-

 

Doneckí separatisti zbili a uniesli vojenského kaplána

 Kyjev, 18.2.2015 (KAP/KNA) 017 675 – Na východnej Ukrajine proruskí separatisti podľa Pravoslávneho kyjevského patriarchátu uniesli ďalšieho kňaza – Igora Petrenka. Povstalci v sobotu na kontrolnom bode 30 km južne od Donecka vojenského kaplána zbili a zajali spolu s jeho asistentom, ako oznámila cirkev v stredu v Kyjeve. Odvtedy sa po nich zľahla zem.

Mená Petrenka a jeho asistenta nie sú na zozname mŕtvych, ani ich nenašli na klinike separatistami vyhlásenej Doneckej republike. Cirkev požiadala štátne orgány a medzinárodné organizácie o pomoc pri hľadaní oboch mužov.

V minulých mesiacoch uniesli na východnej Ukrajine viacerých duchovných. Takmer všetci sa zasa dostali na slobodu. Dvaja rebelmi unesení diakoni protestantského turíčneho spoločenstva však boli usmrtení. –zg-

 

Proti ‚nútenej kolektivizácii‘ v sexuálnej výchove

 

Učiteľ náboženstva kritizuje školskú reformu: Homosexuáli majú na vyučovaní prezentovať svoje životné formy.

„Od vedúcich osobností dostávame radu, aby sme sa namiesto etikou rodiny a sexuality radšej zaoberali sociálnymi problémami súčasnosti.“

 

Krelingen, 18.2.2015 (kath.net/idea) 017 674 – Proti „nútenej kolektivizácii“ v sexuálnej výchove sa vyslovil nemecký pastor a učiteľ náboženstva Thomas Jeromin. Je docentom na Študijnom ústredí  Duchovného centra Krelingen pri Walsrode. Kritizuje školskú reformu, ktorú schválil dolnosaský parlament 15. decembra hlasmi socialistov – SPD, Zelených a Slobodnej demokratickej strany – FDP. Podľa nej sa musí vo všetkých triedach učiť o homosexualite, bisexualite, transsexualite a intersexualite, „aby sa všetky deti podporovali vo vývoji ich sexuálnej a pohlavnej identity, aby sa napomáhalo vzájomné pochopenie a predchádzalo sa diskriminácii a šikanovaniu“. Zástupcovia lesbických, homosexuálnych, bisexuálnych a transsexuálnych životných štýlov majú na vyučovaní predstaviť svoj pohľad.

Pre Jeromina však nemôžeme pripustiť, „aby do školy dostali prístup  organizácie, ktoré na pozadí svojho hodnotového systému realizujú ranú sexualizáciu detí“. Predovšetkým rodičia majú právo a úlohu so svojimi deťmi hovoriť o mužovi a žene primerane ich veku.

Jeromin tiež kritizuje predpis: „Primerané zohľadnenie mnohorakosti sexuálnej identity sa stáva aj kritériom povolenia školských učebníc.“ To mnohému bývalému občanovi NDR pripomenie staré časy ideologicky motivovaného postavenia úloh, ako píše v časopise Duchovného centra „Krelinger Briefen“.

Jeromin žiada toleranciu voči učiteľom, rodičom a žiakom, ktorí toto odmietajú. Takí kresťania sú v spoločnosti a v cirkvi už v menšine.  Jeromin: „Dokonca aj v evangelikálnom tábore dostávame od vedúcich osobností radu, aby sme sa namiesto etikou rodiny a sexuality radšej zaoberali sociálnymi problémami súčasnosti. To je žiaľ falošná alternatíva a neveľmi nápomocná vzhľadom na výzvy, ktoré si sami nevyberáme,“ píše docent.

Pastor poukázal aj na to, že aj evangelikáli už v mnohých oblastiach sami potrebujú toleranciu. –zg-

 

Slovensko navštívi generálny sekretár Biskupskej synody

Bratislava, 18.2.2015 (TK KBS) 017 673 – Na Slovensko príde budúci mesiac generálny sekretár Biskupskej synody v Ríme. Kardinál Lorenzo Baldisseri vystúpi na medzinárodnej konferencii „Čo môžeme urobiť pre šírenie kultúry života“, ktorá sa uskutoční 24. marca v Bratislave. V tento deň bude zároveň sláviť svätú omšu za účasti rodín v Katedrále sv. Martina. Kardinál Baldisseri príde na pozvanie predsedu Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislava Zvolenského.

„Krátko po referende o ochrane rodiny a pred septembrovým celonárodným pochodom za život u nás privítame veľkú osobnosť, na ktorú sa veľmi tešíme,“ hovorí výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský. „V aktuálnej debate chceme priniesť jeho pohľad na šírenie kultúry života v kontexte novej evanjelizácie a Biskupskej synody o rodine,“ dodáva Ziolkovský.

Generálny sekretár Biskupskej synody vystúpi ako jeden z hlavných rečníkov na medzinárodnej konferencii „Čo môžeme urobiť pre šírenie kultúry života“. Uskutoční sa 24. marca 2015 v Bratislave. Prednesie príhovor na tému „Šírenie kultúry života v kontexte novej evanjelizácie a debát biskupskej synody“. Ide o prvú oficiálnu návštevu talianskeho kardinála na Slovensku.

V rámci programu kardinál Baldisseri zavíta aj do Katedrály sv. Martina v Bratislave. O 18.00 h. bude celebrovať svätú omšu, na ktorú sú zvlášť pozvané rodiny s deťmi. Slávnostná svätá omša sa uskutoční v predvečer sviatku Zvestovania Pána a pri príležitosti slávenia Dňa počatého dieťaťa (25. marca 2015) a výročia Sviečkovej manifestácie.

Medzinárodná konferencia predstavuje tradičné jarné podujatie, ktoré organizuje KBS. Vlani v podobnom čase pripravila konferenciu o pohľade cirkvi na ľudské práva, rok predtým sa zamerala na rodovú rovnosť. Z oboch vyšli zborníky so všetkými prednáškami. Na najbližšom podujatí vystúpi okrem talianskeho kardinála aj zástupcovia z Chorvátska a Španielska.
Filipínsky boxer: ‚Najdôležitejší pre tvoje srdce je Ježiš’

 

Washington/Manila, 17.2.2015 (kath.net/jg) 017 672

 „Ak máme Boha, ak máme Ježiša vo svojom živote, tak svet už nie je taký dôležitý. Najdôležitejší pre tvoje srdce je Ježiš.“ Povedal to filipínsky profesionálny boxer a politik Emmanuel „Manny“ Pacquiao (36) v interview pre „Fox News Sunday“. S jedenástimi titulmi majstra sveta v ôsmych váhových kategóriách je Pacquaio jedným z najúspešnejších boxerov v dejinách.

Nedávno bol v USA, okrem iného aj ako hosť na „National Prayer Festival“ (Národnom festivale modlitby), kde sa stretol aj s americkým prezidentom Obamom. V interview s Chrisom Wallaceom z „Fox News Sunday“ hovorí o svojej viere, o boxe a politike.

Emmanuel povedal, že nevidí nijaký rozpor medzi náboženstvom a boxom. „Boh má cieľ. On ma priviedol naspäť do svojej ríše, aby som chválil jeho meno, aby ľudia vedeli, že existuje Boh, ktorý dokáže ľudí vyzdvihnúť z ničoty“, hovorí boxer.

Pred štyrmi rokmi sa dramaticky zmenil Pacquiaov život, keď zrazu počul vo sne Boží hlas, ktorý zmenil jeho srdce. „Chcel som mať okolo seba priateľov, dievčatá“, spomína na ten čas predtým. Potom pocítil potrebu čítať Sväté písmo, poslúchnuť Boha a zmeniť svoj život.

Od r. 2010 sedí Pacquiao ako poslanec v kongrese svojej krajiny. V r. 2013 bol opätovne zvolený. „Keď som v politike, môžem lepšie slúžiť a viacerým ľuďom pomáhať,“ odôvodňuje svoj vstup do politiky. –zg-

 

Biskup: ‚Neohrozene sa zasadzujte za manželstvo!‘

 Rozpad rodiny stojí verejné prostriedky ročne odhadom 46 miliárd libier (cca 62 miliárd eur). Rodiny s dvomi rodičmi a ich deťmi majú takmer vo všetkých oblastiach života lepšie výsledky.

 

Shrewsbury, 17.2.2015 (kath.net/pl) 017 671

„V minulých desaťročiach horlili marxisti a feministky proti manželstvu ako štruktúre utláčania, ktorá bráni pokroku. Medzitým už poznáme tichší spôsob zastrašovania, ktorý nás vedie k tomu, aby sme mlčali o nesmiernych a potrebných prednostiach, ktoré manželstvo prináša. Chcel by som vás teda povzbudiť: Hovorte o manželstve, hovorte neohrozene o prednostiach manželstva.“

Vyzval k tomu diecézny biskup Mark Davies (foto) zo Shrewsbury vo Veľkej Británii v homílii na deň sv. Valentína. Jeho biskupstvo sa zúčastnilo  podujatia „National Marriage Week“ (Národný týždeň manželstva), ktorý sa tento rok začal Svetovým dňom manželstva 8. februára. Biskup zo Shrewsbury mal homíliu pri svätej omši s manželskými pármi, ktoré po 25, 40, 50 alebo 60 rokov slávili jubileum manželstva.

Davies označil ako „mimoriadny fenomén v našej vlastnej spoločnosti“, že manželstvo sa stále viac stáva „nenazvateľným“. Politici hovoria o stále nových formách rodiny, bez spomenutia vlastného manželstva. V školách berú učitelia taký veľký ohľad na rodinnú situáciu žiakov – občas oprávnene – že manželstvo ako životný model už ani nespomenú. Dokonca sme už počuli úplne hororové príbehy, že školskí inšpektori sa veľmi malých detí pýtali, či im vo vyučovaní predstavili „úzky“ obraz rodiny.

Biskup zvlášť zdôraznil, že cirkev patrí k posledným hlasom v spoločnosti, ktorý sa z celého srdca zasadzuje za rodinu „na mocnom základe trvalého životodarného a verného spojenia muža a ženy“.

Politici mu povedali, ako biskup Davies konštatoval, že ich voliči ich nebudú voliť pre morálne kázne. Na túto námietku Davies odvetil, že voliči však rozhodne tam, kde je v hre veľké sociálne dobro, budú očakávať morálne vedenie.

Máme povinnosť jasne vidieť následky rozkladu stabilných rodín s dvomi rodičmi. Finančné náklady nám berú dych: Rozpad rodiny stojí verejné prostriedky ročne odhadom 46 miliárd libier (cca 62 miliárd eur), okrem toho nemožno dlhšie ignorovať nesmierne ľudské náklady – predovšetkým u mládeže. Sú tu stále častejšie dôkazy, že rodiny s dvomi rodičmi a ich deťmi majú takmer vo všetkých oblastiach života lepšie výsledky“. Napriek tomu sa manželstvo v oblasti daní a sociálnych služieb diskriminuje, „a zosmiešňuje politickou korektnosťou“ a vo verejnej diskusii sa hanobí.

Dnes stojíme pred výzvou, povzbudzovať ďalšie generácie, aby mimomanželské vzťahy, ľahké rozvody a rozpad rodín neakceptovali ako normálnu súčasť života“, hoci naša spoločnosť tu rezignovala bez toho, aby hľadela na nesmiernu cenu, ktorú za to platia predovšetkým mladiství.   „Musíme znova vybudovať kultúru, ktorá spočíva na manželstve. Musíme znova hovoriť o tom, čo pápež František teraz nazýva ‚evanjelium rodiny‘. Nechceme mať nikdy strach hovoriť o radostnej zvesti manželstva!“

Vo Veľkej Británii sa na „Národnom týždni manželstva“ aktívne zúčastnili okrem iných katolícke i anglikánske diecézy. V USA túto tému podchytila aj Biskupská konferencia USA. V katolíckej cirkvi v Nemecku napríklad sa zatiaľ k tomuto podujatiu pristupuje váhavo aj zo strany diecéz a farností. –zg-
Link k homílii biskupa Daviesa v plnom znení na Homepage der Diözese Shrewsbury.

 

Sexuálna pedagogika musí rešpektovať hranice

 

Berlín, 17.2.2015 (kath.net/KNA) 017 670 – Podľa názoru nemeckého poverenca pre otázky zneužívania detí, Johannesa-Wilhelma Röriga, musí sexuálna pedagogika rešpektovať isté hranice. Ak majú žiaci napríklad hovoriť o svojich vlastných sexuálnych skúsenostiach, to je neprijateľné,“ vyhlásil Rörig v príspevku pre berlínsky denník «tageszeitung». S hranicami ich intimity a ostýchavosti treba zaobchádzať citlivo.

Rörig ďalej uvádza, že pocit hanblivosti je dôležitou ochranou pre dievčatá i chlapcov, aby mohli cítiť, kedy sa ich hranice porušujú, aby sa mohli príslušne chrániť. Je známou stratégiou páchateľov, že deti zapletú do rozhovoru na sexuálne témy a ich ochranný odpor odbijú falošnou hanblivosťou, ako povedal Rörig. U dievčat a chlapcov, ktorí sú zvyknutí na prekračovanie tejto hranice, to majú páchatelia ľahšie.

Súčasne zdôraznil, že paušálne odmietanie sexuálnej výchovy neschvaľuje. Hranice rešpektujúca sexuálna výchova je dôležitá pre zodpovedný a rešpekt prejavujúci prístup k vzťahu a k sexualite, pre zabránenie sexuálneho násilia a pre otvorené a tolerantné vzťahy. Vyslovil sa za to, aby škola a rodičia tu užšie spolupracovali. –zg-

 

Náboženská sloboda v časoch zdanlivej tolerancie
Komentár: Giuseppe Gracia – mediálny referent Biskupstva Chur.

 

Chur, 17.2.2015 (kath.net/Neue Zürcher Zeitung) 017 669 – Spor o žehnaní homosexuálnych párov vyvolal vlnu titulkov v médiách. Mnohí sú zhrození, že katolícka náuka takéto žehnania nepripúšťa, ako sa to jasne konštatuje v dokumente Biskupskej konferencie Švajčiarska. Pociťuje sa to ako pohŕdanie ľuďmi, homofóbne a fundamentalistické. Katolícki biskupi sa im javia ako neľudskí, proti ktorým sa bojuje v médiách v mene lásky k blížnemu, pretože stoja pri náuke svojho spoločenstva veriacich.

To vyvoláva otázky. Môže byť Katolícka cirkev ešte legitímnou súčasťou našej spoločnosti, keď odmieta požehnávať homosexuálne zväzky? Je katolícka sexuálna morálka ešte únosná? Katechizmus, ako je známe, schvaľuje sexuálne akty iba v monogamnom manželstve muža a ženy. Aj ortodoxné židovstvo a islam odmietajú homosexuálne akty. Čo si má slobodná spoločnosť o tom myslieť?

Osobne stojím celkom pri homosexuálnej lobby v boji proti diskriminácii. Čo viem o histórii homosexuálneho hnutia, o jeho priekopníkoch ako Glarner Heinrich Hössli, či neskôr americký politik Harvey Milk, vyvoláva iste dojem. Je potrebná veľká ignorancia, tvrdosť srdca, alebo proste hlúposť, na to, aby sme nevideli utrpenie ľudí, ktorí sa stavajú proti svojhlavej spoločnosti – ktorí sa odvažujú bojovať proti represívnej morálke väčšiny, ktorá nenechala nijaké miesto pre slobodu homosexuálov. Avšak proti homosexuálnej lobby mám výhrady. Istí aktivisti dnes nežiadajú iba slobodu, ale dokonca morálny súhlas všetkých ľudí. Kto sa odchýli, ten dostane príučku homofóbnym kyjom. Iba prívrženci všetkých požiadaviek homosexuálnej lobby sa smú beztrestne verejne vyjadriť. Kritický pohľad na homosexuálne životné formy sa považuje za pohŕdanie ľuďmi, za „zločin nenávisti“ v zmysle trestnej normy za rasizmus.

Tento vývoj sledujem so starosťou. Ľudia, ktorí bojujú proti diskriminácii homosexuálov, prejavujú často agresívnu netolerantnosť voči inak zmýšľajúcim, predovšetkým voči praktizujúcim veriacim. Stavajú do kúta pre nenávistníkov homosexuálov všetkých, ktorí sa vyslovia proti homosexuálnemu manželstvu, alebo ich právu na adopciu detí. Ani Katolícka cirkev už nesmie pôsobiť podľa vlastného seba-chápania, ale musí sa prispôsobiť. Hovoria, že ide o všeobecnú toleranciu a otvorenosť svetu, ale v zásade ide o to, aby sa všetci, aj náboženstvá, prispôsobili novému duchu doby.

Základné právo na slobodu náboženstva sa tak prevalcuje. Súčasne sa formuje odpor. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy 29. januára 2015 odsúdilo porušovanie náboženskej slobody v Európe. Konštatovalo:

V Európe sa dnes nediskriminujú iba menšinové náboženstvá, ale aj veľké náboženské spoločenstvá.“

Štátom, médiám a spoločnosti parlament pripomína, že nesú  zodpovednosť za to, ak nežalujú akty netolerancie a diskriminácie aj proti praktizujúcim kresťanom a v zmysle zákona ich nedosúdia.

Toto vítam. Vo veci diskriminácii stojím za homosexuálnou lobby. Ochrana pred diskrimináciou je štátoprávny princíp. Ale tento princíp nesmie rušiť platnosť náboženskej slobody občanov. Nemožno sa tváriť akoby morálka odchyľujúca sa od tej, čo presadzuje homosexuálna lobby, bola už diskrimináciou. Preto bránim náboženskú slobodu všetkých ľudí a pýtam sa: Či nemáme dnes opäť svojhlavú spoločnosť? Väčšinovú morálku, ktorá sa tvári ako otvorená, v skutočnosti však vyžaduje poslušnosť? Ako médiá prezentujú ľudí, ktorí nenasledujú morálku homosexuálnej lobby? Ako legitímne súčasti našej spoločnosti?

Ak s liberalizmom spájame cieľ slobodnej spoločnosti, tak sa zdá, že dnes zlyhávame. Mnohí chápu pod liberalizmom už iba uniformný kánon hodnôt, ku ktorému sa všetci musia hlásiť. Ale pre mňa je liberalizmus  pragmaticky chápaný politický nástroj. Poriadok, ktorý nás zaväzuje dodržiavať štátoprávne princípy, inak nás však necháva morálne pokiaľ možno slobodných. Pretože iba tak s pravou slobodou svedomia a vyznania je pokojný svetonázorový pluralizmus možný. Aké realistické to dnes ešte je? Pre niekoľkými týždňami mnohí tvrdili, že sú Charlie. Dnes vidím, že sloboda názoru predsa len neplatí pre všetkých. Pretože v súčasnom spore nejde už o slobodu náboženstvo kritizujúcich satirikov, ale o slobodu dobu kritizujúceho náboženstva. –zg-

Prevzaté s povolením novín „Neue Zürcher Zeitung“.

 

Pastor proti spoločnej modlitbe kresťanov a moslimov

 

Žurnalista: Ak cirkev dospeje k názoru, že odvolanie sa na 1. prikázanie 

je nepriateľské voči cudzím, „tak jej radím, aby sa sama rozpustila.“

 

Bremen/Hilchenbach, 17.2.2015 (kath.net/idea) 017 668 – Možno ešte nikdy sa nestretla kázeň s takou pozornosťou u ľudí aj v médiách, ale ani sa nepostarala o také masívne protesty. Vyše 110 000 krát si už na internete ľudia stiahli kázeň pastora Olafa Latzela z Bremenu. V Kostole sv. Martina sa 18. januára rozhodne postavil proti miešaniu náboženstiev a proti spoločnej modlitbe kresťanov a moslimov.

„To je hriech a to nesmie byť. Od toho sa musíme očistiť.

Na otázku, či sa kresťania musia zúčastniť, ak ich moslimovia pozvú „na ich sviatok cukru a na všetky tieto nezmysly“ pastor Latzel odvetil:

„Nie, tu musíme zostať celkom čistí.

Kresťanov tiež napomenul, aby si nestavali sošky Budhu vo svojich domoch: „To je modloslužba.“ …

Mnohí predstavitelia cirkvi, politiky a médií jeho kázeň odsúdili. Na to sa Latzel ospravedlnil za svoje výroky, ktoré by prívrženci iných  náboženstiev mohli chápať ako urážku.

Štátna prokuratúra mesta Bremen skúma, či zavedie vyšetrovanie pre podozrenie zo štvania národa. Ľavicová strana „Die Linke“ vzniesla podanie do parlamentu „Bremische Bürgerschaft“ s nadpisom „Bremen je pestré – proti nenávistným kázňam a diskriminácii z kancľa“. O tom sa bude hlasovať zrejme v stredu 18. februára. Strana žiada, aby sa parlament dištancoval od všetkých pokusov „pod rúškom kázne a výkladu Písma šíriť nenávisť voči inovercom a neveriacim.“ Súčasne víta, že Evanjelická cirkev v Bremene zaujala postoj proti „buričskej a dehonestujúcej kázni“ pastora Latzela. Jeho vyjadrenia vraj nesmú zostať bez následkov.

 

Evanjelické združenie stojí bezvýhradne za Latzelom

Naproti tomu pietisti sa demonštratívne postavili za Latzela:  „Bezvýhradne sa hlásim k obsahu kázne,“ vyhlásil prézes Evanjelického združenia spoločenstva Siegerland-Wittgenstein, Manfred Gläser z Hilchenbachu pri Siegene, v stanovisku pre Evanjelickú spravodajskú agentúru „idea“. Združenie zlučuje 71 spoločenstiev s 3500 pravidelnými návštevníkmi.

Pastor Latzel bol pred odchodom do Bremenu v r. 1998-2007 farárom v Siegerlande. Podľa Gläsera jeho združenie s ním vždy malo dôveruplnú spoluprácu: „Olaf Latzel hlása Božie slovo nielen v kostole, ale je aj evanjelizátorom, ktorý oslovuje miestnych ľudí a približuje im Dobrú zvesť Ježiša Krista. Jemu vždy ide o vec nášho Pána.“

 

Komentátor vyzýva cirkev k tolerancii!

V berlínskom denníku „Tagesspiegel“ (15.2.) komentátor Harald Martenstein vyzval k tolerancii voči Latzelovi:

„Aj prísne veriace kresťanstvo patrí k Nemecku! Nemecko má byť pestré.“

Martenstein prosí evanjelickú cirkev aj justíciu „o trocha tolerancie nielen voči budhistom, ale aj voči kresťanom“ a píše:

Cirkev má predsa sama isté historické korene v kresťanstve, aj keď Desatoro prikázaní dnes pociťuje ako trápne. Ak dospeje k názoru, že odvolanie sa na prikázanie ´Ja som Pán, tvoj Boh! Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal´ je nepriateľské voči cudzím, tak jej radím, aby sa sama rozpustila,“ napísal Martenstein. –zg-

Svätý Otec obetoval omšu za zavraždených koptov
Vatikán,17.2.2015 (RV) 017 667 – Rannú svätú omšu 17. februára v kaplnke Domu sv. Marty Svätý Otec obetoval za koptských kresťanov pochádzajúcich z Egypta, zversky popravených islamskými fundamentalistami na území Líbye. Slávenie Eucharistie začal pápež František týmito slovami:

„Obetujme túto svätú omšu za našich 21 koptských bratov, zabitých pre jediný dôvod, že sú kresťanmi. Modlime sa za nich, aby ich Pán prijal ako mučeníkov, za ich rodiny, za môjho brata Tawadrosa, ktorý veľmi trpí. «Buď mi skalou útočišťa, opevneným hradom mojej spásy. Veď ty si moja sila a moje útočište, pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať» (Ž 31, 3-4)“

V homílii pápež František okrem iného odsúdil „obchodníkov so smrťou“, ktorí predávajú zbrane krajinám, ktoré sú v konflikte. -jk-

 

IŠ: ‚Krvou písaná správa národu kríža‘
Tripolis – Kairo, 16.2.2015 (kath.net) 017 666 – Hrozné video „Islamského štátu“ (IŠ) ukazuje popravu 21 koptských kresťanov. Uneseným rukojemníkom nožmi odrezávajú hlavy. Zomierajúce obete kričia, dokiaľ majú ešze dych: „Ó Bože, Ježiš Kristus – môj Pane“. Video na internete má názov „Krvou písaná správa národu kríža“, po prvý raz sa tým IŠ obracia priamo na kresťanov. Informoval o tom nemecký rozhlas „Deutsche Welle“ aj iné médiá. Podľa odhadu expertov je video pravé a pochádza od líbyjskej odnože IŠ. Hovorca skupiny pred popravou povedal, že „dnes stoja na juhu Ríma, v Líbyi“. Obrátený k Západu hovorí: „More napojíme vašou krvou.“

Koptská pravoslávna cirkev zavraždenie kresťanov potvrdila. Generálny biskup koptskej pravoslávnej cirkvi v Nemecku, Anba Damian, pre magazín „Bild“ povedal: Tieto obete boli „gastarbeitri“ v Líbyi, ktorí chceli autobusom cestovať naspäť do svojej egyptskej domoviny. Pritom ich teroristi uniesli. Egypt vyhlásil 7-dňový štátny smútok a reagoval odplatou vojenskými náletmi. –zg-

 

Biskup: Usmrcovanie nie je výrazom súcitu

 

Postoj rakúskeho biskupa Künga k odporúčaniu bio-etickej komisie: „Odkriminalizovanie pomoci pri samovražde“:

 

St. Pölten 16.2.2015 (kath.net/psp) 017 665

 

Odporúčania bio-etickej komisie o sprevádzaní ľudí a starostlivosti o nich na konci života sú pre mňa alarmujúce! Pozitívne je, že bio-etická komisia sa jednoznačne zasadzuje za ďalšie budovanie paliatívnej medicíny a hospicov. Prijateľné je aj odporúčanie vyhýbať sa neprimeraným lekárskym zásahom a v tejto oblasti vytvoriť väčšiu právnu istotu. Alarmujúci naproti tomu je pokus otvoriť dvere spoluúčasti pri samovražde. To považujem za nebezpečné a som vďačný, že ôsmi členovia komisie sa veľmi jasne vyslovili proti tomu. Bola by to prvá masívna liberalizácia vzhľadom na koniec života človeka. Z dôvodu nejasnosti niektorých v odporúčaniach použitých pojmov by mohlo toto uvoľnenie – ako to správne charakterizovala časť členov bio-etickej komisie – mať dokonca už od začiatku veľmi závažné následky, bolo by to ďalšie pretrhnutie priehrady.

Lekár má na základe Hippokratovej prísahy úlohu liečiť. Smie a musí umierajúcemu stáť po boku miernením bolestí, uľahčovaním dýchania a inými sprievodnými opatreniami. Pri veľkých bolestiach môže byť eticky dovolené zvýšiť dávku liekov proti bolesti aj vtedy, ak to so sebou prináša skrátenie života. To je však niečo veľmi odlišné od asistovanej samovraždy.

Každý lekár zrejme už zažil ako niekto, kto si vo fáze depresie chcel vziať život, bol hlboko vďačný, keď ho lekár utešil, príp. rýchlym terapeutických zásahom zachránil. Prosba môcť umrieť je takmer vždy dramatickým výkrikom, na ktorý musíme reagovať starostlivosťou a čo najlepšími lekárskymi prostriedkami, nie však pomocou pri samovražde. Usmrcovanie – aj pomocou pri samovražde – nemôže byť nikdy výrazom lásky a súcitu. Tieto kritériá platia v podstate aj pre príbuzných a priateľov umierajúceho.

Mali by sme všetko nasadiť pre to, aby sa nepodkopal existujúci konsenzus v Rakúsku, eutanáziu dôsledne odmietať. –zg-

 

Nemecko: Kancelárka verejne vyznáva vieru

 

Berlín, 16.2.2015 (kath.net/idea) 017 664 – Vo svojom týždennom video-podcaste nemecká kancelárka Angela Merkelová (CDU) vyznala svoju vieru. Na otázku, čo pre ňu znamená viera, odpovedala:

Ja osobne som veriaca Evanjelickej cirkvi, som kresťanka. Viera mi dáva oporu, orientáciu i dôveru a v otázke môjho spôsobu života je dôležitou vecou. Je pre mňa veľkým upokojením vedieť, že som v nej dobre chránená v časoch slabosti.“ 

Vzhľadom na rastúcu sekularizáciu v Nemecku a iných západných krajinách sa Merkelová vyslovila za dobré všeobecné náboženské vzdelanie:

„Mali by sme poznať najmä korene židovstva a kresťanstva, keďže obe náboženstvá veľmi zásadne formovali kultúru Nemecka a Európy.“

Voči islamu, ktorý ešte nie je tak dlho v Nemecku doma, musí tu byť podľa nej veľká tolerancia.

Interview sa konalo pri príležitosti súkromnej audiencie Angely Merkelovej u pápeža Františka, ktorá sa bude konať 21. februára. –zg-

 

USA: Ľudia veľmi nespokojní s potratovou politikou

 

Washington, 16.2.2015 (kath.net/LSN/jg) 017 663 – Nespokojnosť obyvateľstva USA so súčasnou politikou v oblasti ochrany života nenarodených dosiahla nový vrchol. Ukazuje to prieskum inštitútu Gallup z januára 2015. Iba 34 percent opýtaných je so súčasnou situáciou spokojných. To je najnižší počet od začiatku zisťovania názorov v tejto oblasti v r. 2001. Až 48 percent ľudí je veľmi nespokojných.

Za zostrenie potratových zákonov sa vyslovilo dvakrát toľko ľudí ako za ich liberalizáciu – 24 percent ľudí chce zostrenie zákonov, 12 percent ich liberalizáciu.

Odkedy je prezident Barack Obama v úrade, súhlas s potratovou politikou krajiny klesá. V rokoch 2001 až 2009, keď bol prezidentom  George W. Bush, súhlasilo s touto politikou 40-48 percent obyvateľstva. V ostatných štyroch rokoch to bolo pod 40 percent. –zg-

 

Pápež si robí starosti pre nedostatok kňazov

 

Vatikán, 16.2.2015 (kath.net/KNA) 017 662 – Pápež František vyjadril svoju ustarostenosť pre nedostatok kňazov najmä v Holandsku a Belgicku. Kedysi vychádzalo z týchto krajín veľa misionárov, dnes naproti tomu počet povolaní ku kňazstvu silne poklesol, ako povedal pápež v pondelok vo Vatikáne. František vyzval, aby sa ľudia viac modlili za duchovné povolania. Povedal to na audiencii pre združenie «Pro Petri Sede» zo štátov Belgicko, Holandsko a Luxembursko. Jeho cieľom je okrem iného podporovať záujmy Vatikánu v týchto krajinách a napomáhať charitatívne pôsobenie pápeža. -zg-

 

Francúzsko: Biskup nariadil odstránenie Eucharistie

 

Paríž, 16.2.2015 (kath.net) 017 661 – Dramatický vývoj vo Francúzsku. Ako reakciu na vandalizmus v desiatich farnostiach v minulom týždni, nariadil biskup z Bellay-Ars, aby sa Najsvätejšia Eucharistia odstránila zo všetkých farností a kaplniek diecézy. V nariadení biskupa Pascala Rolanda sa uvádza, že Najsvätejšia sviatosť oltárna sa bude uchovávať na bezpečných miestach a že svätostánok sa má otvoriť, aby všetci videli, že Kristus vo forme Najsvätejšej Eucharistie prítomný nie je. Pre prípad, že dostatočný počet veriacich príde na modlitby, má sa Najsvätejšia sviatosť znova preniesť do svätostánku. Jediná výnimka z tohto drastického opatrenia sú kovové svätostánky, ktoré sú dobre zabezpečené. Ostatný prípad, keď bol spustošený kostol, sa stal v noci zo 6. na 7. februára. –zg-

 

 

 

 

Drážďany: Arcibiskup varuje pred vojnou v Európe

 

Drážďany, 15.2.2015 (KAP/KNA) 017 660 – Arcibiskup z Canterbury, Justin Welby, vyzval k sebakritickému mysleniu. „Musíme si byť s pokorou  vedomí našich vlastných slabostí aj nebezpečenstiev vo svete,“ povedal anglikánsky prímas v nedeľu v drážďanskom evanjelickom chráme Frauenkirche. To platí zvlášť teraz, lebo vo svete je „viac mieru, viac blahobytu, lepšie zdravotníctvo, zdravšie životné podmienky a lepšie spoločenské zväzky ako kedykoľvek predtým“.

História Drážďan a strašné utrpenie Európy pred 70 rokmi formovali  jeho pohľad na zmierenie, ako povedal Welby. So starosťou dnes hľadí na Európu, v ktorej „vojnový pokrik“ je stále hlasnejší, a odsudzuje „hlad po ovládaní iných v tomto svete“.

V drážďanskom chráme „Frauenkirche“ si v nedeľu pripomenuli prijatie cirkvi do Spoločenstva klincového kríža – „Nagelkreuzgemeinschaft“ 13. februára 2005. Arcibiskup Welby sa už v piatok zúčastnil spomienkovej slávnosti k 70. výročiu zničenia Drážďan.

Klincový kríž „Nagelkreuz“ pôvodne pripomínal zničenie anglickej Katedrály v Coventry nemeckými náletmi v r. 1940. Originálny kríž bol zhotovený z tesárskych klincov dvoch relatívne zachovalých brvien z trosiek katedrály a stojí na oltári Katedrály v Coventry ako symbol nového začiatku. Kópie sú dnes na celom svete a klincový kríž sa považuje za celosvetové znamenie zmierenia. K medzinárodnému Spoločenstvu klincového kríža patrí viac ako 100 cirkvi, farností a kláštorov usilujúce o pokoj a zmierenie v 26 krajinách ako v Bosne, na Ukrajine v Iraku, v Sudáne, či v Rakúsku, kde je to cisterciánsky kláštor vo Wiener Neustadte. –zg-

 

Kardinál Wuerl: Biskupi kritici pápeža  – nič nové

 

Vatikán, 15.2.2015 (KAP) 017 659 – „Kritika pápeža aj vo vysokých kruhoch Cirkvi je známy a vôbec nie nový fenomén. Čo kritikov spája, je, že odmietajú postoje pápeža, pretože nezodpovedajú ich názoru.“ Týmito slovami reagoval arcibiskup z Washingtonu, kardinál Donald Wuerl, v blogu na nedávne spory okolo línie pápeža, ako informovalo Rádio Vatikán v nedeľu.

Naposledy hovoril kardinál Raymond Leo Burke o tom, že vzhľadom na pripravované reformy najmä v pastorácii manželstva, je ochotný klásť pápežovi odpor. Kardinál Wuerl však v blogu pripomína, že od pápeža Pia XI. existovali vždy prominentní cirkevní predstavitelia, ktorí sa pápežom vzpierali. To je normálna vec, ktorá pretrvala až do pontifikátu Benedikta XVI. a trvá aj teraz za pontifikátu Františka. Nesmie sa však zabudnúť na to, že pápež ako nástupca apoštola sv. Petra, je „skúšobný kameň viery a jednoty“.

 

Kardinál Marx: „Kardináli sú radi, že sa niečo deje“

Vzhľadom na reformu kúrie, proti ktorej sa tiež dvíha kritika a sú tu manévre na jej odďaľovanie, povedal člen Rady kardinálov C9, kardinál Reinhard Marx z Mníchova v sobotu, že po mnohých dňoch porád v komisiách a plenárnych zasadnutiach je vcelku spokojný: „Pre reformu kúrie je dôležité zapojiť do diskusie podľa možnosti mnohých. Reforma kúrie musí prebiehať krok za krokom,“ povedal Marx pre Rádio Vatikán.

„Nálada bola dobrá,“ vyhlásil Marx aj pre „Kathpress“. Mnohí kardináli mu vyjadrili svoje potešenie, že sa niečo deje, ako povedal mníchovský arcibiskup. Kardinál Marx koordinuje vatikánsku Hospodársku radu. Kolégium kardinálov sa vo štvrtok a piatok po prvý raz radilo o reforme kúrie.

 

Kardinál Lehmann: Radiť sa aj o citlivých otázkach

Kardinál Karl Lehmann, tiež účastník konzistória vidí, že reforma a práce rady C9 sú na dobrej ceste, ako sa vyjadril pre Rádio Vatikán. „O mnohom sa diskutovalo a radilo, aj o citlivých témach. Napríklad o vzťahu Štátneho sekretariátu k vatikánskym dikastériám.“ Štátny sekretariát má v princípe za úlohu koordináciu rôznych vatikánskych inštitúcií.

 

Lacroix: Obrovské kroky, aj keď je tu nepokoj

Kardinál Gerald Cyprien Lacroix, arcibiskup z Quebecu, pre Rádio Vatikán povedal, že musíme myslieť aj na korene týchto reforiem. Tie spočívali v poradných grémiách pred konkláve. „Pred konkláve tu bolo intenzívne želanie reformy a premeny. Prirodzene, že sme už urobili kroky, veľké kroky. Ale tento raz je to ako urobiť krok obra a to treba privítať,“ vyhlásil kardinál Lacroix. –zg-

 
Pápež novým kardinálom o „Evanjeliu marginalizovaných“
 

Vatikán, 15.2.2015 (RV) – 017 658 – Postoj Cirkvi k ľuďom vylúčeným na okraj je kritériom jej vierohodnosti. „Evanjelium marginalizovaných“ bolo ústrednou témou homílie Svätého Otca Františka pri nedeľnej slávnosti v Bazilike sv. Petra za účasti devätnástich nových kardinálov, ktorí v predchádzajúci deň prijali z jeho rúk červený biret. Prítomní boli aj ďalší členovia kardinálskeho zboru, Rímskej kúrie a veľký počet veriacich z rozličných krajín, ktorí do Ríma pricestovali pri príležitosti konzistória.

Vylučovať alebo znovu začleňovať? Toto sú „dve logiky, ktoré prechádzajú celými dejinami Cirkvi“, povedal Svätý Otec, vychádzajúc v  homílii z liturgických textov 6. cezročnej nedele o Ježišovom uzdravení malomocného (Mk 1,40-45) a o Mojžišových predpisoch o postoji k malomocným (Lv 13,1-2.45-46). Poslaním kresťana je spolucítiť s každým, kto je odsunutý na okraj, podať mu pomocnú ruku s neohrozenosťou a kreativitou lásky. Kto nasleduje Krista, nebojí sa riskovať a vie prejaviť nežnosť tomu, kto je spoločnosťou vylúčený, tak ako Ježiš preukázal nežnosť malomocnému, keď ho uzdravil a znovu zapojil do života. Opravdivá láska dokáže nájsť správnu komunikáciu aj s tým, koho považujú za nevyliečiteľného či dokonca nedotknuteľného.

Zo situácie marginalizácie a vylúčenia Ježiš zachraňuje trpiaceho človeka jeho opätovným zaradením do spoločenstva. Toto Ježišovo evanjelium marginalizovaných predstavuje skúšku našej hodnovernosti, povedal Svätý Otec František novým kardinálom. Svoj príhovor k nim uzavrel týmito slovami povzbudenia:

„Drahí bratia noví kardináli, hľadiac na Ježiša a na našu Matku vás povzbudzujem slúžiť Cirkvi takým spôsobom, aby kresťania – upevnení vaším svedectvom – neboli v pokušení stáť pri Ježišovi bez toho, že by chceli stáť pri marginalizovaných, izolujúc sa do akejsi kasty, ktorá nemá v sebe nič opravdivo cirkevného. Povzbudzujem vás slúžiť ukrižovanému Ježišovi v každom človeku, ktorý je z akéhokoľvek dôvodu marginalizovaný, vidieť Pána v každej vylúčenej osobe, ktorá má hlad, ktorá má smäd, ktorá je nahá. Pána, ktorý je prítomný aj v tých, čo stratili vieru alebo sa oddialili od života podľa vlastnej viery, či v tých, čo sa označujú za ateistov. Pána, ktorý je vo väzení, ktorý je chorý, ktorý je nezamestnaný, ktorý je prenasledovaný. Pána, ktorý je v malomocnom – na tele či na duchu –, ktorý je diskriminovaný! Neobjavíme Pána, ak opravdivým spôsobom neprijmeme toho, kto je marginalizovaný! Vždy pamätajme na obraz sv. Františka, ktorý nemal strach objať malomocného a ujímajme sa tých, čo trpia akýmkoľvek druhom marginalizácie. V skutočnosti, drahí bratia, v evanjeliu marginalizovaných vstupuje do hry, odhaľuje sa a preukazuje naša vierohodnosť!“

 

Viac:  http://sk.radiovaticana.va/
http://sk.radiovaticana.va/news/2015/02/15/pápež_františek_novým_kardinálom:_začlenenie_marginalizovaných_je/slo-846624
 

Čína: Kardinál žiada vysvetlenie o «zmiznutých biskupov»

 

Hongkong/Rím, 15.2.2015 (kath.net/KNA) 017 657 – V Číne žiadal emeritný biskup Hongkongu, kardinál Joseph Zen Ze-kiun (83), spolu katolíckym bojovníkom za ľudské práva od vlády vysvetlenie o osude dvoch «zmiznutých» biskupov. Ide o roky väznených biskupov Cosmasa Shia Enxianga z Yixcianu a Jamesa Sua Zhuimina z Baosdingu, obaja z provincie Hebei, ako hlásila cirkevná spravodajská služba «AsiaNews» v Ríme cez víkend.

Biskup Shi narodený v r. 1921 strávil vo väzení vcelku už 50 rokov života. Potom, čo bol 13. apríla 2003 znova zatknutý a očividne bez súdu uväznený, niet po ňom ani stopy. Nedávno prišli fámy, že vo väzení zomrel, možno už pred dvomi rokmi.

Kardinál Zen a Komisia „Justitia et Pax“ odsúdili toto správanie sa štátu voči biskupovi ako «vážne porušenie ľudských práv». Ak Shi zomrel, má byť rodina informovaná a jeho telo vydané na pohreb.

Osud biskupa Sua je neznámy, odkedy ho v októbri 1997 po ôsmy raz zatkli. Keď príbuzní nedávno žiadali od člena komunistickej strany informácie, odmietol ich a dostali tri dni domáceho väzenia.

Na proteste proti prenasledovaniu kňazov a laikov si kardinál Zen a katolíci Hongkongu pripomenuli aj viacerých vo väzení zosnulých biskupov. Sú to: Joseph Fan Xueyan z Baodingu a Han Dingxiang z Yongnianu (obaja z provincie Hebei), ako aj Gao Kexian z Yantal-Zhoucunu (provincia Shandong). –zg-

 

Ukrajinský biskup: Modliť sa za pokoj ako Rakúsko v r. 1945-55

 

„Ukrajina, ba dokonca Európa, môže byť zachránená pred ničivou vojnou iba rastúcim počtom čistých a pokojamilovných sŕdc.“

 

Kyjev, 14.2.2015 (kath.net/KAP) 017 656 – Biskup ukrajinskej rímskokatolíckej Diecézy Mukačevo, Antal Maynek, vyzval veriacich k modlitbe a pôstu za pokoj a stiahnutie vojenských oddielov a pritom pripomenul známy príklad viedenského františkána Petrusa Pavlička a ním založenú „Ružencovú krížovú výpravu pokánia“:

„Petrus Pavliček, františkánsky mních, presvedčil rakúske obyvateľstvo po druhej svetovej vojne – najmenej milión ľudí – aby sa modlili a potom ich Boh uchráni pred okupáciou sovietskych vojakov. Za krátky čas boli všade ľudia zhromaždení na modlitbu – od najjednoduchších vidiečanov až po politikov. Procesie s modlitbami ruženca obchádzali celú Viedeň. A na prekvapenie sveta v roku 1955 oddiely sovietskej armády naozaj opustili Rakúsko.

Teraz je „rad na našej krajine. Ukrajina, ba dokonca Európa, môže byť zachránená pred ničivou vojnou iba rastúcim počtom čistých a pokojamilovných sŕdc,“ uviedol biskup Maynek vo výzve, ktorú  uverejnila kyjevská spravodajská služba RISU:

Ukrajinská pravoslávna cirkev privítala prímerie na východe krajiny. „Naša cirkev sa veľmi teší, že vojenský konflikt sa má skončiť,“ povedal jej hovorca pre nemeckú katolícku agentúru KNA v piatok v Kyjeve. Dodal, že majú nádej na „stabilný mier“.

Prvou úlohou je teraz, ako dodal, vypudiť nenávisť a nepokoj zo sŕdc ľudí. Tým sa má upevniť pokoj v krajine ako aj medzi Ukrajinou a Ruskom. Vypudenie nenávisti však nejaký čas potrvá. …

Pre nemeckú „Informačnú službu evanjelickej aliancie“ – idea – prezident evanjelického humanitárneho a misijného diela „Mission Eurasia“, Sergej Rakhuba z Moskvy povedal, že v konflikte na Ukrajine nejde iba o politiku moci, ale aj o náboženstvo. Pro-ruskí separatisti zastávajú „militantné pravoslávie“. Už vztýčili vlajku pravoslávnej armády, ktorú chcú založiť. Veľké pravoslávne cirkvi v Rusku a na Ukrajine tento postup však odsudzujú, ako zdôraznil Rakhuba.

Separatisti sa sústreďujú stále viac na evanjelických kresťanov, ako informovalo misijné dielo. Už je nezvestných 27 ich vedúcich osobností a 40 farností separatisti zakázali. –zg-

 

 

*   *   *   *   *   *   *   *   *   *

 

 

 

Sedembolestná Matka, plná milosti, všetkým, čo sa k tebe utiekajú, ochotne otváraš svoju materinskú náruč. Prosíme ťa, pre rany a krv Ježiša Krista, tvojho milovaného Syna a nášho Vykupiteľa a tiež pre bolesti tvojho materinského Srdca, aby si nám biednym hriešnikom vyprosila skutočnú kajúcnosť a odpustenie našich hriechov.

Ukáž, že si dobrou Matkou a ujmi sa celého ľudstva. Vyhľaď neveru a bludy, vypros nám milosť vytrvalosti a pravej lásky k Bohu a k blížnym. Zjednoť kresťanských predstaviteľov krajín a vypros nám skutočný pokoj. Zachovaj pod svojou materinskou ochranou nášho Svätého Otca, biskupov a kňazov. Odvráť od našej vlasti všetky nepokoje, nenávisť a každé zlo. Dovoľ, aby sme spočívali v živote i vo smrti v tvojom materinskom Srdci, kým nedosiahneme večnú radosť a slávu v nebi. Amen.

 

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

 

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom.  Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote.  Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.  Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

 

Modlitba za Svätého Otca

Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.       

 

 

 

 

 

 

 

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *