Život Cirkvi vo svete 28 * 2014

Obsah

 

Berlínsky kardinál Woelki – nový kolínsky arcibiskup!

Thiago Silva takmer utrpel porážku svojho života – potrat

Expert: MS predkladajú Brazílii zrkadlo

Keď dvaja pápeži spolu pozerajú futbal …

Prevratné objavy spochybňujú evolučnú teóriu od opice k človeku

Ukrajina: Kňaz už štyri dni nezvestný

Ekumenizmus: Kardinál nalieha objasniť chápanie cirkví

Egypt: Denne unesú jednu kresťanku

Kolínske katolícke noviny: Keď kocúr nie je doma …

Exorcista: Záujem o vyháňanie diabla rastie

Suniti hrozia útokmi na kostolné zvony v Libanone

Tradícia 1600 rokov nedeľných omší v Mosule sa skončila

Nemecko: Chýba biskupom proste odvaha bojovať za život?

Argentína: Reklamu baru pre homosexuálov natočili v katedrále!

Odhalili pustovňu sv. Wolfganga pri St. Gilgene

Naša príloha

Aachen: Nádherná púť k relikviám Ježiša, Márie a sv. Jána Krstiteľa 

 

Droht ein neuer Krieg in Nahost?

 

Jeruzalem/Gaza, 10.7.2014 (kath.net/idea) Die Lage in Israel spitzt sich zu. Nach dem anhaltenden Raketenbeschuss der letzten Tage bereitet sich Israel auf eine mögliche Bodenoffensive im Gaza-Streifen vor. Die palästinensische Terrororganisation Hamas hatte neben Zielen im Süden des Landes am 8. Juli auch erstmals Jerusalem attackiert. Unweit der israelischen Hauptstadt schlug eine Rakete ein. Auch in anderen Orten im Zentrum des Landes mussten die Menschen in die Luftschutzbunker flüchten. Warnsirenen waren in den südlichen Städten Ashdod, Ashqelon und Beer Sheba sowie in den Metropolen Tel Aviv und Jerusalem bis ins unmittelbar südlich von Haifa gelegene Binyamina zu hören. Das israelische Raketenabwehrsystem Iron Dome (Eiserne Kuppel) zerstörte mindestens zwei Geschosse über Tel Aviv. Teile einer M-302 Rakete syrischer Bauart schlugen auf einem freien Feld bei Hadera, 40 Kilometer nördlich von Tel Aviv und etwa 110 Kilometer nördlich des Gaza-Streifens, ein. Israel reagierte mit gezielten Angriffen auf Führer der Hamas und des ebenfalls für Raketenangriffe verantwortlichen Terrorgruppe „Islamischer Dschihad“. Dabei wurde der 35-jährige Dschihad-Führer Hafez Hamed getötet, der von Israel für den Beschuss der Stadt Sderot verantwortlich gemacht wird. Insgesamt attackierte die israelische Luftwaffe in der Nacht zum 9. Juli rund 160 terroristische Ziele.

 

Nový riaditeľ Vatikánskej banky – Jean-Baptiste de Franssu

 

Französische Finanzfachmann leitete bisher ein Finanzberatungsunternehmen, wirkte seit März in Prüfung der Finanz- und Güterverwaltung des Vatikan

 

Vatikán, 8.7.2014 (kath.net/KAP) Der französische Finanzfachmann Jean-Baptiste de Franssu (Foto) ist neuer Direktor der sogenannten Vatikanbank IOR. Der 51-Jährige löst den Deutschen Ernst von Freyberg (55) ab, der in den vergangenen anderthalb Jahren die Reform des Instituts vorangetrieben hatte. Dessen Weg werde er weitergehen, sagte de Franssu am Mittwoch bei einer Pressekonferenz im Vatikan. Im Mittelpunkt stünden die Transparenz der Geschäfte und der Service für die Kunden des IOR. „Ich sehe meine Arbeit als Mission für die Kirche“, so de Franssu.
Von Freyberg begründete den Wechsel damit, der weitere Reformprozess des IOR erfordere jemanden, der sich ihm in Vollzeit widmen könne. Er selbst geht in Deutschland noch anderen Tätigkeiten nach und hielt sich immer nur einige Tage pro Monat in Rom auf. Zudem sei de Franssu als gelernter Vermögens-Manager geeigneter für die nun anstehenden Aufgaben.

In der ersten Phase des IOR-Umbaus hatte von Freyberg unter anderem sämtliche Konten überprüfen lassen. Die Bank, die immer wieder wegen des Verdachts auf Geldwäsche in die Schlagzeilen geriet, hat sich inzwischen von rund 3.000 Kunden getrennt, die nicht in ihr Profil passen. Das IOR versteht sich vor allem als Dienstleister für kirchliche Institutionen und den Vatikan.

De Franssu arbeitet bisher als Chef des Finanzberatungsunternehmens INCIPIT. Im März berief ihn Papst Franziskus in die Kommission für die Überprüfung der Finanz- und Güterverwaltung des Vatikan, COSEA. Er ist verheiratet und Vater von vier Kindern.

 

Scheidender Chef der Vatikanbank beklagt Intrigen im Vatikan

 

Hamburg/Vatikán, 8.7.2014 (kath.net/KNA) 017 196 – Der scheidende Chef der Vatikanbank, der Deutsche Ernst von Freyberg, beklagt Intrigen in der Führungsetage des Vatikan. «Manchmal hat man das Gefühl, dass sich gerade an der Kurie nicht nur die besten Köpfe, sondern auch große Intriganten tummeln», sagte von Freyberg in einem Interview mit der «Bild»-Zeitung (Mittwoch).
Seine Mission sei erledigt, betonte der 55-Jährige: «Wir haben 16.300 Kunden geprüft. Die Bank ist jetzt sauber! Das war mein Ziel.» Er habe 200mal Anzeige wegen Geldwäsche-Verdachts gestellt und 3.000 Konten geschlossen. «Damit habe ich mir nicht nur Freunde gemacht.»

Kritisch äußerte sich von Freyberg auch zu den Beratern und Anwälten des Vatikan. Er habe «nahezu alle Beratungsverträge bei der Bank gekündigt», aber manch einer «wittert jetzt natürlich wieder das große Geschäft». Insgesamt hätten den Papst «zweifelhafte Investments aus der Vergangenheit gut 45 Millionen gekostet».

Auf den Einfluss seiner Arbeit auf das persönliche Verhältnis zur Kirche angesprochen, sagte von Freyberg der Zeitung: «Mein Glaube ist gestärkt! Ich bin stolz, der Kirche dienen zu dürfen.».

 

Berlínsky kardinál Woelki – nový kolínsky arcibiskup!

 

Kolín, 8.7.2014 (kath.net/KNA) 017 195 – Berlínsky kardinál Rainer Mária Woelki (57) sa stane novým kolínskym arcibiskupom. Katolícka spravodajská agentúra (KNA) sa to v stredu dozvedela z cirkevných kruhov. Nastupuje po kardinálovi Joachimovi Meisnerovi, ktorý bol na čele arcibiskupstva 25 rokov – do konca februára.

Rainer Mária Woelki je od augusta 2011 hlavou diecézy hlavného mesta Nemecka. V r. 2012 ho pápež Benedikt XVI. kreoval za kardinála. Predtým bol osem rokov pomocným kolínskym biskupom.

Woelki sa narodil v r. 1956 v Kolíne a za kňaza bol vysvätený  v r. 1985. Po kaplánskych rokoch v Neusse a Ratingene a po pastorácii v armáde bol v r. 1990 menovaný za tajného sekretára arcibiskupa Meisnera. Od r. 1997 viedol Woelki Konvikt teológov Collegium Albertinum v Bonne. V r. 2000 promoval na «Pápežskej univerzite Svätého kríža» v Ríme, ktorú spravuje Opus Dei, prácou o štruktúre Cirkvi. V r. 2003 sa stal pomocným biskupom. Biskupská konferencia Nemecka ho zvolila za predsedu Charity. Woelkiho biskupské heslo znie: «Sme svedkovia». –zg-

 

Pro a kontra: Zaútočiť vojensky proti ISISu?

 

Wetzlar, 9.7.2014 (kath.net/idea) 017 194 – Islamistická teroristická skupina ISIS uvrhuje časti Blízkeho Východu do chaosu: Vyhlásila kalifát (Boží štát) na častiach Sýrie a Iraku. Brutálni bojovníci zabrali početné mestá a šíria strach a hrôzu medzi obyvateľstvom. Správy hovoria o popravách a únosoch. Musí to Západ vojensky zastaviť?

 

PRO

Kedy sú problémy iných krajín našimi problémami? Teraz, pretože posilňovaním extrémistov ISISu sa islamský terorizmus posúva stále bližšie k našim dverám. A to myslíme doslova, pretože ISIS nechce iba zriadiť cezhraničný kalifát na Strednom Východe. Nie, medzitým sú už na cestách stovky moslimských extrémistov z Nemecka a Európy – do vojny a znova naspäť. A oni prinášajú svoje skúsenosti do našich miest: zbraňami vycvičení, životom pohŕdajúci, nenávisťou naplnení mladí muži, ktorí by chceli vojnu kultúr preniesť do srdca kresťanskej západnej civilizácie.

Západu padne reakcia zaťažko. Minulé vojny so západnou intervenciou v Iraku a Afganistane sa hodnotia ako zlyhanie. No len preto, že v Afganistane všetko nevyšlo, to ešte dlho neznamená, že vojenský zásah nemá zmysel alebo je morálne zlý. Ak Západ sa bude naďalej nečinne prizerať ďalšiemu posilňovaniu ISISu, robí sa takisto vinným. Politika žiaľ nie je taká, akou by ju kresťanské skupiny vyhlasujúce pokoj, radi mali. Tu nejde o čiernu a bielu, ale o farbu šedú – o zvažovanie medzi väčším a menším zlom. Jasne sa to ukazuje už na prekvapujúcich koalíciách dokonca aj s Iránom.

V Nemecku však stojíme tam, kde sa cítime najlepšie: na okraji hracej plochy. Vinní sú potom tí druhí, a my rozdávame známky za morálny postoj.  Pritom by bolo nesprávne vylúčiť vojenskú alternatívu. Vojenský nástroj nie je jediný. Ide aj o diplomaciu. No iba dohováraním sa problém ISIS nebude môcť stlmiť.

Autor, Michael Inacker (Kleinmachnow pri Berlíne), manažér a žurnalista, bol referentom v plánovacom štábe ministerstva obrany. Inacker je predsedom Medzinárodnej nadácie Martina Luthera v Erfurte.

 

KONTRA

Aktuálna situácia v Iraku je hrozivá a vyvoláva starosti. Denne odtiaľ prichádzajú otrasné obrazy. Je nepochybné, že teroristi ISISu kruto porušujú ľudské práva. Vzhľadom k tomu je volanie po zásahu iba pochopiteľné.

Napriek tomu: mnohé hovorí za to, že vojenský zásah v tomto regióne by dosiahol skúr opak toho, čo máme v úmysle, a síce zostrenie konfliktu. Skúsenosti z Afganistanu alebo Iraku nám jasne ukázali, že takéto konflikty sa vojensky vyriešiť nedajú. Naopak – intervencia by len podporila nálady proti Západu a radikálne sily ešte viac posilnila a zmobilizovala.

Som presvedčený, že tento konflikt možno vyriešiť iba miestne. Pritom považujem za nevyhnutné, aby iracké štátne vedenie sunitov politicky zapojilo. Tu by mal Západ pôsobiť na premiéra Nuri al-Malikiho, aby sa zostavila vláda jednoty, ktorá by Irak stabilizovala. Je to nanajvýš naliehavé, pretože správy zo susedného Iránu a Saudskej Arábie dávajú rásť obavám, že konflikt by sa mohol vyvinúť na regionálnu krízu s nepredvídateľnými následkami.

Čo je však pre nás na Západe výzvou, to je otázka utečencov. Tu musíme postihnutým v ich veľkej núdzi poskytnúť každú humanitárnu pomoc. To je dôležitejšie ako otázka vojenského zásahu s úplne nepredvídateľnými následkami nielen pre Irak, ale aj pre Západ. –zg-  

Autor, pastor Renke Brahms (Bremen), je zodpovedný za otázka pokoja v Evanjelickej cirkvi Nemecka (EKD). Je aj najvyšším teologickým predstaviteľom Brémskej Evanjelickej cirkvi.

 

Thiago Silva takmer utrpel porážku svojho života – potrat

 

Thiagova matka sa necítila zrelá na tehotenstvo,

ale jej otec nepripustil, aby spáchala tento hriech.

 

Brasilia (kath.net/CNA/pl) 017 193 – Zatiaľ čo Brazília musí stráviť neuveriteľnú porážku 7:1 svojho reprezentačného mužstva proti nemeckej jedenástke, pomaly preniká na povrch správa, že kapitán brazílskeho mužstva Thiago Silva sa takmer stal obeťou potratu. Tento 29-ročný futbalista bol v semifinále blokovaný žltou kartou, v zápasoch až po štvrťfinále ho však vnímali ako dôležitú postavu brazílskeho futbalu. Thiagova rodina pochádza zo slumov Rio de Janeira a žila v ťažkých podmienkach.

Matka Thiaga Silvu Angela nedávno v interview s brazílskou televíziou O´Globo povedala, že svojho času sa necítila zrelá na tehotenstvo a vyplakala sa na pleci svojho otca. Otcovi sa priznala: „Ocko, nechcem ísť na potrat, ale nie som ani ešte tak ďaleko, aby som vychovávala dieťa. Môj otec ma dokázal presvedčiť, aby som život dieťaťa neukončila. Nepripustil, aby som spáchala tento hriech.“

Angela žila „v známej chudobnej štvrti“. Neustále tam bolo vidieť políciu. Kvôli nebezpečenstvám som vždy ďakovala Bohu, keď som zasa raz bezpečne došla domov.“ Narodením Thiaga sa cesta utrpenia rodiny v nijakom prípade neskončila. Je možné, že pre ťažkú životnú situáciu musel Thiago v 14 rokoch bojovať o život s ťažkou tuberkulózou: „To bol najťažší boj môjho života. Bol som šesť mesiacov v nemocnici,“ ako povedal. –zg-

 

Expert: MS predkladajú Brazílii zrkadlo

 

Viedeň, 9.7.2014 (KAP) 017 192 – „Kocovinová nálada Brazílie po vypadnutí jej jedenástky vo futbalovom semifinále nemá iba športové dôvody: Futbalové majstrovstvá jasne ukázali, na aké problémy politika krajiny chorie – a ešte ich poriadne zostrila,“ osvetlil Angelo Serpa, profesor urbanizmu a kultúrnej geografie na Univerzite Bahia v Brazílii pre „Kathpress“. Expert pôsobiaci aj v pozorovacom centre MS v Salvadore, bol vo Viedni na pozvanie  akcie Katolíckej mládeže, ktorá sa iniciatívou „Nosso Jogo“ zameriava na svetlé a temné stránky futbalových majstrovstiev.

„Brazília trčí v hlbokej kríze politickej reprezentácie – v kríze strán aj parlamentu,“ povedal vedec. Dvojtvárnosť a chýbajúca transparentnosť spôsobili, že futbalové majstrovstvá prevalcovali mnohé tvrdo vybojované výdobytky. Zvlášť kongresom schválený „Rámcový zákon o zväze FIFA“ tu zohráva úlohu: zničil zásadné články ústavy, ako záväzné limity zadlženosti obcí, ktoré na si stavbu štadiónov a infraštruktúry nabrali v štátnej banke kredity v miliardových sumách. „Brazílski daňovníci to teraz musia 30 rokov splácať,“ povedal Serpa.

Vývoj urbanizmu miest v ústave z r. 1988 bol kedysi najpokrokovejším na svete. Aby sa vyriešil napr. problém s vlastníctvom pôdy bezzemkov, stal sa vlastníkom pôdy ten, kto si na ňom postavil dom a 5 rokov tam žil. Politické roviny však neboli zosúladené, a to sa vypomstilo vzhľadom na MS. Serpa tu uviedol nútené málo transparentné presídľovanie ľudí často bez predpísaného vypočutia ľudí, primeraného odškodnenia, či sociálnych bytov. Vláda dôvodila, že vyhnaní ľudia nemali „dokumenty pre svoje domy“, čo jasne protirečí ústave.

Brazílske zákony tiež zaväzujú každé mesto, aby definovalo svoj rozvoj a podľa toho sa orientovalo. Aj to sa pri prípravách MS od r. 2010 hodilo cez palubu a pre záujmy zväzu FIFA sa obetovalo veľa na infraštruktúru ako napríklad peniaze vyhradené na stavbu podzemnej dráhy. „Okrem mega-štadiónov sa v podstate zlepšilo iba vybavenie letísk a ich spojenie s turistickými centrami. Prebehla urbanistická reforma, z ktorej profitovali najmä hotelierski oligopoli, zatiaľ čo priepasti medzi spoločenským i triedami sa naďalej enormne prehĺbili.“

 

Obchody namiesto športu

Serpov krízový zoznam okolo MS je dlhý – siaha od mimoriadne nízkych počtov ubytovaní v hoteloch, cez zákaz predaja na neoficiálnych trhoch okolo štadiónov, až po škrtnutie zľavnených vstupeniek pre študentov a seniorov a postihnutých na štadióny v prospech cenových kategórií zväzu FIFA. „Kto bol znevýhodnený, môže sa súdiť. Náklady však preberá brazílska vláda, nie FIFA,“ objasnil profesor.

Brazília sa podľa Serpu úplne podriadila „logike kapitálu“ zmobilizovaného mega-podujatiami – u futbalových majstrovstiev 2014 to malo byť až 27 miliárd dolárov – a pritom sa reprodukovala nerovnosť. Za „naivné“ považuje urbanista očakávať od švajčiarskeho zväzu FIFA nové zameranie smerom k väčšej udržateľnosti a spravodlivosti. Dúfa, že jedného dňa sa presadia svetové majstrovstvá s alternatívnymi organizačnými formami „zdola nahor“. Avšak dodáva: „Kapitálová fáza zrejme ešte dlho potrvá.“

MS sú u väčšiny obyvateľstva už dlho „čistým obchodným podujatím“, a preto eufória pred nimi sa úplne stratila. „Ani dva týždne pred otvorením sa nikto nenadchýnal, ba dokonca sa to považovalo za politicky nekorektné. Výsostne nezvyčajné u krajiny, ktorá futbal prakticky považuje za národné kultúrne dedičstvo a v ktorej šport hrá ústrednú úlohu v socializácii, spoločenskej integrácii, ako aj vo vzdelaní. Avšak ani po prechodnom uvoľnení nálady teraz – po katastrofálnej porážke s Nemeckom – už naozaj nič nezostalo.

 

Stará politika v kríze

Zvlášť nespokojní sú ľudia s politikou, aj keď hnev protestov minulého roka sa zdal umĺkať. Vyše 70 percent Brazílčanov požaduje politické zmeny a aj obľuba prezidentky Dilmy Rousseffovej klesla zo 70 percent počiatkom roka 2013 na súčasných 34 percent. … Serpa: „Každý tretí Brazílčan je nerozhodný koho voliť – obyvateľstvo sa necíti byť súčasnými štruktúrami zastupované.“

Stará politika Brazílie je teda v kríze a o novej sú iba náznaky. Serpa poukázal na protesty občanov, ktoré vyšli z nespokojnosti nad mobilitou, zdravotníctvom a vzdelaním v Sao Paole. „Stredná vrstva sa prebudila, najmä intelektuáli a mládež. Problematické na tomto novom hnutí je však výrazová forma: nemajú hovorcov ako odbory či hnutie bezzemkov, ale je tu veľa malých skupín, ktoré sa organizujú najmä cez nové médiá,“ hodnotí situáciu  profesor. –zg-

 

Dvaja pápeži spolu pozerajú futbal …

 

Ako vidí futbal Benedikt XVI. a ako ho vníma František.

 

Bonn/Rím, 8.7.2014 (KNA-Alexander Brüggemann) 017 191 – «Dvaja pápeži pozerajú spolu futbal …» Do marca 2013 skutočný vtip. No odvtedy je vo Vatikáne všeličo možné – a už chýba iba málo, jedna, dve porážky na MS vo futbale a mohlo by dôjsť k historickému výkopu: Pápež Benedikt XVI., nemecký obhajca, proti pápežovi Františkovi, útočníkovi z Argentíny …

Švajčiarskej garde dal František košom, keď Argentínčania v osemfinále nastúpili proti Švajčiarom – aby «sa vyhol vojne», ako sa neoverene povrávalo. Ale finále dvoch pápežov spolu vo vatikánskom kine? Taká príležitosť sa už možno nikdy nenaskytne!

Často sa vyhlasuje, že medzi Františkom a jeho predchodcom nie je a neprekáža čo do obsahu «ani lístok». Pritom nikto nebude pochybovať, že štýl výkonu úradu a hlásania viery rozhodne vykazujú isté rozdiely. Tak aj prístup Jozefa  Ratzingera a Jorgeho Mária Bergoglia k futbalu je veľmi odlišný.

 

U Ratzingera – futbal čisto vec rozumu

U Ratzingera: čisto vec hlavy a rozumu. V úvahe o futbalových majstrovstvách 1978 píše o «konaní, ktoré je celkom slobodné, bez účelu a bez nátlaku, no ktoré pritom napína všetky sily človeka». Pri vystúpení z otročiacej vážnosti všedného dňa ide o «pokus vrátiť sa do raja», do «slobodnej vážnosti toho, čo nemusí byť a práve preto je to také pekné».

Futbal, ako uvádza emeritný pápež, núti človeka v prvom rade, aby sa podriadil disciplíne, «tak, aby tréningom nadobudol nad sebou schopnosť povzniesť sa nad seba a skrze toto povznesenie získal slobodu». Tú potom musí zapojiť do hry mužstva «do disciplinovaného spoločného postupu  spojeného spoločným cieľom ». Ako hovorí Sepp Herberger: «Musíte byť jedenástimi priateľmi!»

 

František sa naučil kopať do lopty ako malý ešte pred teológiou 

Pápež František pristupuje k ontologickej problematike ako sa to guľaté môže dostať do toho hranatého, celkom inak. Skôr ako hľadač talentov, ktorý pre svoje mužstvo hľadá futbalistov z ulice: útočníkov, tímových hráčov, skryté talenty. Toto nadšenie je hlboko zakorenené v jeho biografii. Malý Jorge Bergoglio sa kopanie do lopty naučil ešte pred teológiou: pri Membrillar č. 531, svojom rodnom dome.

Prehliadka Floresu v srdci Buenos Aires je dnes prvou zastávkou tzv. pápežskej prehliadky mesta. Hudobník Mario Valdez, ktorý v r. 1948 spolu s Bergogliom navštevoval piatu triedu, rozpráva: «Vpravo na rohu, kde je dnes detské ihrisko, tam pápež ako malý chlapec každé popoludnie kopal do lopty.   Literatúra a futbal – to boli jeho vášne – v tomto poradí.»

Pritom jeho ďalší spolužiak Nestor Carabajo, ktorý sa neskôr učil  s Bergogliom za chemického technika, tvrdí, že malý Jorge nebol nikdy talentovaným technikom, ale zato už vtedy taktikom pred Pánom. Obaja chlapci sa spolu hrali a diskutovali o futbale. Často to bol Bergoglio, kto zostavil mužstvo a určil taktiku. «Jorge bol vodcom, vždy skromný a rozhodný tak, ako ho svet zažíva dnes.»

Už veľmi dlho je Bergoglio, ročník 1936, fanúšikom mestského futbalového klubu San Lorenzo, presnejšie od roku 1946, keď sa klub stal majstrom a od nadšenej návštevy štadióna s otcom. Dodnes hradí «člen 88235» príkazom svoje príspevky, ako ubezpečuje viceprezident klubu Marcelo Tinelli.

Nemecko ani Argentína už vyše dve desaťročia nestáli na futbalových majstrovstvách celkom hore. No aj vo chvíli najväčšieho triumfu je tu možno paralela k nemeckému a argentínskemu pontifikátu: spôsob obrazov v hlave. Argentína, to je «Božia ruka»; to sú sólové akcie Maradonu a Messiho. A Nemecko? Faulový výkop Andyho Brehma a gól Olivera Bierhoffa. –zg-

 

Prevratné objavy spochybňujú evolučnú teóriu od opice k človeku

 

Vložil/a Pavel Kabrt, Ut, 20. 8, 2013 (Článok vyšiel na http://christiannews.net/2013/06/17/groundbreaking-genetic-discoveries-c… 17. júna 2013. Preložil Pavel Kábrt – 8/2013) – 017 190

 

Nové nálezy na poli genetiky jasne spochybňujú ďalšiu kľúčovú evolučnú hypotézu: ukazujú, že rozdiely medzi ľuďmi a opicami nemožno ľahko vysvetliť evolučnou teóriou.

Nedávny dvanásťstránkový článok v jednom časopisu, ktorý napísali traja vedci v Španielsku a publikovali v „Molecular Biology and Evolution“, rozoberá detaily výsledkov starostlivej analýzy ľudskej a šimpanzej DNA. Po tom, čo porovnali a proti sebe postavili tisíce ortologných génov ľudí a šimpanzov, vedci u výsledných dát zistili veľké rozpory s evolučnou teóriou. Dokonca dali svojmu článku titulok „Rýchlosti rekombinácií a genomové miešanie u človeka a šimpanza – nový zvrat v teórii chromozómovej speciácie“ (Recombination Rates and Genomic Shuffling in Human and Chimpanzee—A New Twist in the Chromosomal Speciation Theory).

Prečo sú tieto nálezy považované za „nový zvrat“ pre evolučnú teóriu? V stručnosti preto, že mnoho vedcov tvrdilo, že genetické rozdiely medzi ľuďmi a opicami možno prisúdiť procesu „genetickej rekombinácie“, čo je jav generujúci nepatrné genetické variácie v procese meiózy (redukčné delenie buniek – pozn. pr.). Lenže tento nový článok vážne túto verziu spochybňuje.

 

http://www.kreacionismus.cz/content/prevratne-geneticke-objevy-zpochybnuji-evolucni-teorii-od-opice-k-cloveku

 

 

Ukrajina: Kňaz už štyri dni nezvestný

 

Kyjev, 8.7.2014 (KAP) 017 189 – Vo východoukrajinskej bašte rebelov Donecku už je od piatku nezvestný kňaz. Cirkev v utorok na internetovej stránke oznámila, že sú poukazy na to, že farára Tichona Kulbaku (42) zadržiavajú proruskí separatisti vo vyhlásenej „Doneckej ľudovej republike“. Poverenec ukrajinskej vlády pre náboženské záležitosti, Volodimir Juškevič, vyzval orgány činné v trestnom konaní, tajnú službu aj medzinárodné organizácie, aby urobili všetko pre oslobodenie kňaza. Súčasne požiadal v tomto prípade o pomoc pravoslávneho metropolitu Donecka, Hilariona.

Tichon Kulbaka je jedným z organizátorov každodenných ekumenických modlitieb za pokoj na Námestí ústavy tohto mesta. Separatistov tiež viackrát kritizoval. Gréckokatolícka cirkev zdôraznila, že kňaz trpí na cukrovku a musí denne brať lieky.

Koncom mája separatisti v pivnici budovy tajnej služby, ktorú obsadili, zadržiavali takmer 24 hodín rímskokatolíckeho kňaza. Ako sa oslobodil, nie je jasné. Sám sa k tomu nechcel vyjadriť.

V Doneckom regióne sa k rímskokatolíckej aj ku gréckokatolíckej cirkvi hlási menej ako jedno percento občanov. Veľkú časť tam tvoria pravoslávni kresťania. –zg-

 

Ekumenizmus: Kardinál Koch nalieha objasniť chápanie cirkví

 

Evanjelický farár: „Evanjelické cirkvi nie sú odkázané na uznanie,

ktoré by sa im malo priznať z tretej strany, aby sa mohli chápať ako cirkev.“

 

Bonn, 7.7.2014 (KAP) 017 178 – K „ďalšiemu objasneniu chápania cirkví“ vyzval predseda vatikánskej Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov kardinál Kurt Koch, cirkvi reformácie. Katolícka cirkev uznáva „Evanjelickú cirkev tak, ako sa sama chápe,“ uviedol kardinál Koch v pondelok uverejnenom diskusnom príspevku k ekumenickému internetovému projektu „2017 spoločne na ceste“. „Protestanti sa však chápu inak ako Katolícka cirkev,“ ako dodal. Chcú byť cirkvou „iným spôsobom“, ako to interpretoval pápeža Benedikt XVI.

O tomto „inom spôsobe“ sa musí podľa Kocha v ekumenickom dialógu o chápaní Cirkvi ďalej diskutovať. Objasniť treba napríklad, prečo je označovanie seba ako cirkvi pre evanjelických kresťanov také dôležité, „po tom, čo to v histórii dlho pre seba odmietali.“ Kardinál si položil aj otázku či sú teraz cirkvou krajinské cirkvi, alebo aj slobodné cirkvi a evanjelické spoločenstvá. „Pretože musíme poznať to, čo chceme uznať, je to predpoklad pre uznanie Evanjelickej cirkvi ako cirkvi,“ povedal kardinál.

 

„Cirkvi v plnom zmysle“

Generálny sekretár Svetového zväzu luteránov (LWB), farár Martin Junge, v ďalšom príspevku zdôraznil, že evanjelická cirkvi sa chápu „ako cirkvi v plnom zmysle“. Vyznávajú sa ako súčasť a výraz „jednej, svätej, katolíckej a apoštolskej cirkvi“. A Junge zdôraznil: „Evanjelické cirkvi preto nie sú odkázané na uznanie, ktoré by sa im malo priznať z tretej strany, aby sa mohli chápať ako cirkev. Avšak je dôležité, aby nasledovalo ďalšie dorozumievanie medzi evanjelickými cirkvami a Katolíckou cirkvou,“ dodal Junge. Významné míľniky sa už postavili, ako napríklad výsledky medzinárodného dialógu, na ktorých treba ďalej pracovať a budovať ich. Na praktickej úrovni sú to na mnohých miestach prebiehajúce stretnutia a intenzívna spolupráca charakterizujúca spoločné úsilie. Protestanti a katolíci už dávno nie sú cudzincami, zdôraznil Junge. Chápu sa a prežívajú sa stále viac ako cirkvi v službe Ježiša Krista. V zmysle prehĺbeného spoločného ekumenického úsilia je preto „uznanie ako cirkev správnym a potrebným krokom“. –zg-

 

Egypt: Denne unesú jednu kresťanku

 

Pretože sa žena nechcela rozísť s kresťanom, jej vlastný otec ju usmrtil pre „odpad od islamu“. Odvtedy muž žije v Európe. Tu pozoruje, že stále viac moslimov hľadá Boha.

 

Filderstadt, 7.7.2014 (kath.net/idea) 017 177 – V Egypte denne unesú jednu kresťanku. Informoval o tom člen Koptskej cirkvi Egypta v polovici minulého mesiaca na Misijnom dni organizácie „Pomoc mučeníckej cirkvi“ (HMK, Uhldingen/Bodensee) vo Filderstadte pri Stuttgarte. Emad, ako sa muž nazýva, sa stará najmä o kresťanské dievčatá, ktoré unesú a prinútia sa vydať. S podporou HMK a jej partnerov v Káhire zriadil „Dom ochrany“ pre bývalých moslimov ohrozovaných pre zmenu viery. Vyjadril nesúhlas s oficiálnymi štatistikami, podľa ktorých je iba 6 až 10 percent kresťanov z 83 miliónov Egypťanov. Vyhlásil, že by ich mohlo byť až 30 percent. Medzi 20 miliónmi kresťanmi je až 7 miliónov bývalých moslimov. Ako dôvod veľkého šírenia kresťanstva označil Emad to, že farnosti boli posilnené práve v období prenasledovania.

 

Otec usmrtil dcéru pre „odpad od islamu“

Ďalší referent, 28-ročný Jordánec Sultan, ilustroval tému výročného slávnostného dňa na tému „Dúfať napriek všetkému“ vlastnými skúsenosťami po obrátení sa z islamu na kresťanstvo. Ako presvedčený moslim mal najväčšie želanie odovzdať svoj život za Alaha vo vojne. Chcel zabíjať „neveriacich“. Stretnutím s kresťankou sa však sám stal kresťanom. Pretože žena sa nechcela s ním rozísť, jej vlastný otec ju usmrtil pre „odpad od islamu“. Odvtedy muž žije v Európe. Tu pozoruje, že stále viac moslimov hľadá Boha.

Hlavný misionár, pastor Manfred Müller, označil neoblomnú vieru prenasledovaných kresťanov ako vzor pre nemecké farnosti, ktoré síce nie sú ohrozované, ale stále viac sú vystavené súčasnému prúdu zo spoločnosti. –zg-

 

Kolínske katolícke noviny: Keď kardinál Meisner „už nie je doma“ …

 

Šéfredaktor KN v Kolíne sa pokúša pápežove slová, ktoré propagujú väčšiu zodpovednosť miestnych cirkví, použiť ako nástroj a vyhlasuje, že miestne cirkvi – v istom druhu „pseudodemokratického“ postupu – si môžu nástupcu kardinála Joachima Meisnera zvoliť sami!

 

Düsseldorf, 6.7.2014  (kath.net/papsttreuer.blog.de) 017 176 – Robert Boecker je od r. 2012 šéfredaktorom kolínskych katolíckych novín. Nemožno si prečítať všetko a tieto noviny sa podstatne nelíšia od toho, čo tvorí každé nemecké katolícke noviny (teda „dôveryhodné“ texty, ktoré sa – bez urážky – obracajú na usadenejších čitateľov a sotva ponúkajú niečo nové, čo by sme sa nedozvedeli z iných prameňov). Preto po krátkom teste už nie som odberateľom novín mojej diecézy.

Ako veriaci katolík človek stále ešte čaká na veľký prelom v biskupskej konferencii vzhľadom na jednotnú, zaujímavú a oslovujúcu katolícku publikáciu, ako bola súkromná iniciatíva známeho žurnalistu Petra Seewalda s názvom „Credo“.

Na druhej strane mám pri kolínskych katolíckych novinách vždy dojem, že tendenčne (!) sa nachádzajú skôr na strane Ríma a náuky Cirkvi v oblasti žurnalizmu. To môže vychádzať z toho, že emeritný kolínsky arcibiskup   Joachim Meisner dokázal novinám vtisnúť tento charakter. Skrátka jedny z tých lepších a naozaj katolíckych novín!

Keď však už „kocúr nie je doma“ … myši majú nielen hody a tancujú po stole, ale domnievajú sa, že môžu prebrať úlohu kocúra. Nuž šéfredaktor Robert Boecker – to treba priznať – nikdy netajil svoj progresívny postoj. Ale keď sa teraz, ako sa zdá, stratila korektúra, odvažujú sa už aj kolínske katolícke noviny vyjsť s komentárom, ktorý by za kardinála Meisnera neuverejnili. A pritom nejde ani tak o postoj voči istým témam v súlade s Rímom, či kriticky voči nemu: nekritická oslava je rovnako žurnalisticky nekompetentná ako bezhlavá kritika podľa vzoru „Wir sind Kirche“ a to všetkého, čo cítiť po Ríme, Vatikáne a pápežovi.

 

Nátlak na pápeža vo veci menovania biskupov

V aktuálnom komentári sa však Boecker pokúša o niečo, čo by sme čakali od lobistických plátkov ako „Spiegel“ či „Süddeutsche Zeitung“: Na pápeža vyvíjať nátlak vzhľadom na jeho výkon zvereného úradu hlavy Cirkvi čo sa týka menovania biskupa diecézy! Je to nie menej ako „lakmusový test“, či pápež bude pri určení nového kolínskeho arcibiskupa sledovať predstavy dómskej kapituly. V minulých týždňoch sa ich návrhy už premieľali dokonca v komentároch v novinách, a ich pravdivosť sa iste nedá overiť.

 

Pápežove slová sa zneužívajú dokonca na hrozby

Boecker sa teraz pokúša pápežove slová, ktoré propagujú väčšiu zodpovednosť miestnych cirkví, použiť ako nástroj a vyhlasuje, že tieto miestne cirkvi – v istom druhu „pseudodemokratického“ postupu – si môžu svojho biskupa zvoliť sami. Pseudodemokraticky, pretože zoznam kandidátov dómskej kapituly prirodzene nevznikol hlasovaním veriacich. … Ak to pápež teraz nebude takto realizovať – tak znie hrozba – dostane jeho obraz zreteľný škrabanec, ešte zreteľnejší ako zanechalo menovanie nového biskupa Freiburgu, ktorý sa nestretol s blahosklonným prijatím národných progresívnych cirkevných kruhov. Šéfredaktor píše:

„Ako Rím rozhodne vzhľadom na jeden z najvýznamnejších biskupských stolcov, je záležitosť, ktorá sa stretne s pozornosťou nielen v katolíckej cirkvi Nemecka. To musí byť jasné aj v Ríme. Echo tohto rozhodnutia prenikne ďaleko ponad hranice krajiny ako aj Katolíckej cirkvi. Najmä na pozadí prudkých rozporov okolo voľby nástupcu kardinála Höffnera koncom 80. rokov, má terajšia voľba nového arcibiskupa Kolína smerodajnú dimenziu. Rozhodujúce pre metropolitnú kapitulu a mnohých ľudí v arcidiecéze bude, či sa v pápežovom triu kandidátov odzrkadlí intenzívne úsilie miestnej cirkvi pri zostavovaní vhodných mužov pre kolínsky biskupský stolec.“

V tomto odseku komentára sa odráža pohľad cirkevného žurnalistu, ktorý už menovanie Joachima Meisnera, … za kolínskeho arcibiskupa považoval za chybu – a ani ho len nespomenul! – a teraz dúfa a chce pôsobiť tým smerom, že jeho nástupcom sa stane biskup z milosti dómskej kapituly.

Čo teda, ak pápež – čo by som aj očakával – predloží iné návrhy? Potom, ako vnímame z Boeckerových vyjadrení, nezložil lakmusový test vlastných slov, a stál by tu ako pokrytec, ktorý v príhovoroch a homíliách propaguje iné, ako potom realizuje v skutkoch. Pravdaže pápež nikdy nehovoril o Cirkvi s demokratickou bázou a väčšia zodpovednosť miestnych cirkví ešte dlho neznamená, že si môžu robiť čo len chcú podľa vlastného gusta. Ak však pápež navrhovaný zoznam  prijme – čo by som úplne kategoricky nevylúčil – potom by zostal jeho obraz bez „škrabancov“ a mohlo by sa oslavovať túto voľbu ako  dôkaz vlastného vplyvu a dôležitý krok do nezávislosti od Ríma!

Človek by pápežovi v tejto situácii, ktorá samozrejme nemá taký význam vo všeobecnej Cirkvi, aký jej chce Boecker pribásniť, naozaj nemohol nič závidieť, veď jedno, ako sa rozhodne, urobia si z neho zasa svoj nástroj.

Mám veľkú dôveru v pápeža Františka, že urobí dobrú voľbu, aj keby sa to kolínskej dómskej kapitule, alebo aj mne, nepáčilo. Možno predpokladať, že pápež aj v tomto procese zohľadní prostredie a potom – ako s arcibiskupom Štefanom Burgerom vo Freiburgu – povolá správneho muža na správne miesto. –zg-

 

Exorcista: Záujem o vyháňanie diabla rastie

 

Vatikán, 6.7.2014 (KAP) 017 175 – Záujem o vyháňanie diabla podľa údajov popredného exorcistu očividne rastie. Skutočné prípady posadnutosti diablom sú však „dosť obmedzené v porovnaní s počtom telefonátov,“ ako povedal taliansky rehoľný kňaz Francesco Bamonte, prezident „Medzinárodného združenia exorcistov, cez víkend pre „Rádio Vatikán“.

Mnohí záujemci sa iba vzdialili od viery, alebo si plietli zdravotné problémy s duševnými, ako zdôraznil Bamonte. Ako oznámili vo štvrtok, vatikánska Kongregácia pre klérus toto združenie oficiálne uznala a schválila jeho štatúty.

Prítomnosť exorcistu v každej diecéze označil Bamonte za veľmi dôležitú. „Ak chýba, obracajú sa ľudia často na čarodejníkov, vykladačov kariet, alebo na sekty.“ Exorcista Rímskej diecézy súčasne odmietol obavy, že prístupnosť exorcistu vedie ľudí k tomu, „aby sa cítili ako obete diabolskej posadnutosti“. Prvou starosťou exorcistu musí byť nevytvárať nijakú ilúziu posadnutosti.

Vyháňanie diabla označil Bamonte ako akt lásky k blížnemu. Pre svoju službu a výchovu potrebujú exorcisti však podporu lekárov a odborníkov psychiatrov a psychoterapeutov.

Medzinárodné združenie exorcistov založili v r. 1994 z iniciatívy pátra Gabriele Amortha, bývalého hlavného exorcistu Rímskej diecézy. Predchádzalo mu založenie talianskeho združenia exorcistov v r. 1991. –zg-

 

Suniti hrozia útokmi na kostolné zvony v Libanone

 

Bejrút, 5.7.2014 (kath.net/KNA) 017 174 – Skupina sunitských extrémistov chce umlčať kostolné zvony na vysočine Bekaa v Libanone. Ako informoval libanonský denník «Naharnet» z 3. júla, islamisti, ktorí sa nazývajú «Brigáda slobodných sunitov z Baalbeku» na twitteri ohlásili, že nasadia bojovníkov na kostoly v Libanone a zvlášť na východnej rovine Bekaa.

Málo známa skupina sa nedávno prihlásila k cieľom islamských militantov ISIS, teda za hranice presahujúci islamský štát. V minulosti prevzali tieto brigády opakovane zodpovednosť za bombové útoky a násilné akty v Libanone.

 

Libanonský minister sľubuje silnú ochranu cirkvám

Libanonský minister vnútra Nouhad Al-Mašnouq pre hrozby extrémistov prisľúbil cirkvám zosilnenú ochranu kostolov a mešít krajiny. Povedal, že vládu vyzval, aby pre lepšiu ochranu všetkých občanov zvýšila počet tzv. interných bezpečnostných síl (ISF) z 30 000 na 40 000. Súčasne ohlásil tvrdý postup proti atentátnikom. –zg-

 

Tradícia 1600 rokov nedeľných omší v Mosule sa skončila

 

Mosul, 4.7.2014 (kath.net) 017 173 – Celých 1600 rokov sa v irackom meste Mosul slúžili nedeľné sväté omše. Ovládnutím mesta militantmi ISISu v polovici júna sa táto tradícia skončila. Poukázal na to Bašar Varda, chaldejský katolícky arcibiskup z Erbilu v severnom Iraku. Už v nedeľu 15. júna tých málo kresťanov, ktorí tam ešte zostali, sa muselo zaobísť bez nedeľnej svätej omše. Informovali o tom evnagelikálny britský denník „Christian Today“. Väčšina kresťanov z Mosulu je na úteku. –zg-

 

Nemecko: Chýba biskupom proste odvaha bojovať za život?
Mainz, 4.7.2014 (kath.net) 017 172 – V aktuálnom vydaní diecézneho časopisu v nemeckom Mainzi „Viera a život“ kardinál Lehmann sa v príspevku venuje téme, ktorá už dlho zamestnáva katolíkov: „Robí cirkev príliš málo pre ochranu života?“ Odpoveď biskupa Mainzu nás žiaľ neuspokojuje, hoci treba pripustiť, že bolo potešením, že nejaký vysoký hodnostár našej cirkvi v Nemecku sa verejne s týmto otrasným problémom masových ukončení tehotenstiev vôbec zaoberá.

Kardinál výstižne opisuje bezútešnú realitu. Potraty mnohí ľudia u nás „predpokladajú ako samozrejmé“, spoločnosť pri tejto téme „už otupela a je málo citlivá“ a sú mladé ženy, ktoré mali už viaceré potraty. Nuž hej, cirkev sa eticky stavia jednoznačne proti potratom, pokúša sa brániť im pomocnými opatreniami a nezmieriť sa so situáciou. Potiaľ to je naozaj pravda. Tu by iste bolo vhodné aj povedať, ako mohlo dôjsť k tomu, že sa pretrhli všetky hrádze po tom, čo ústavný súd 25. februára 1975 jednoznačne konštatoval, že:

Život vyvinutý v tele matky je pod ústavnou ochranou (…) a ako samostatný právny objekt je chránený ústavou. … Ochrana života v tele matky má po celý čas tehotenstva zásadne prednosť pred právom sebaurčenia  tehotnej a nesmie sa na určitú lehotu spochybňovať.

Dnes v Nemecku síce nie formálne ale v realite je lehota ukončenia tehotenstva podporovaná a pripúšťaná politikmi a veľká časť médií to sprevádza úsilím o zmenu povedomia občanov.

 

Lehmann: Ochrancovia života výstrední, arogantní a odpudzujúci

Kardinál Lehmann sa však obracia na kresťanských ochrancov života. U nich vníma vystupovanie, ktoré je často „príliš výstredné“, a majú podľa neho „arogantný podtón, tak akoby boli lepší kresťania“. A mnohé pôsobí údajne „odpudzujúco“, ako napríklad rozdávanie plastových embryí. No práve v tomto bode biskup z Mainzu akosi vybočuje z cesty. To, že je situácia v Nemecku s viac ako 120 000 oficiálnymi potratmi ročne taká dramatická, práve jasne dokazuje, že s opatrným našľapovaním a pochopením úplne pre všetko to tak ďalej ísť nemôže. Veľké časti obyvateľstva sa totiž už nazdávajú, že ukončením tehotenstva sa iba šetrne odstráni „väzivo“. Ako majú mať naši ľudia predstavu o vývoji plodu v 12. mesiaci, keď sa im to nesmie ukázať? Ako majú vedieť, že nejde o „šetrný postup“, ale o rozkúskovanie, rozleptanie a odsávanie? Hovoríme o usmrtení človeka, aj keď malého a ešte neschopného života. Ale je to bytosť so všetkými genetickými vlastnosťami človeka, s hlavou, rukami a nohami. A so srdcom, ktoré bije. Sú to Božie bytosti. Je úplne nepochopiteľné, že sa to nemá jasne pomenovať.

A nemala, ba nemusela by sa Cirkev mocnejšie prihlásiť o slovo a toto mnohotisícové bezprávie nazvať pravým menom? Keď pred vyše 30 rokmi Pro Familia v Essene otvorila prvé potratové centrum, vyšlo do ulíc 20 000 demonštrantov. A na čele pochodoval katolícky biskup Franz Hengsbach. Dnes sa považuje už za odvážne, keď biskup pošle pozdravné posolstvo každoročnému pochodu za život s 1000 krížmi v Berlíne.

Nielen v nemeckej spoločnosti sa mnohé vyvinulo neradostne, ale aj v katolíckej cirkvi v Nemecku. Ceníme si, čo cirkev podniká, aby pomáhala budúcim matkám. A nepochybujeme o angažovanosti poradkýň pre sociálnu službu Združenia katolíckych žien. Ale cirkev musí svoj postoj oveľa viac zviditeľniť. Boj za  kultúru života, proti kultúre smrti a disponovateľnosti ľudského života nie je otravná vedľajšia vec.

 

Za ochranu detí a rodín je Cirkev na uliciach miest po celej zemeguli

V USA podporujú katolícki biskupi silné „Hnutie Pro Life“, ktoré oveľa viac než s fleuretom, bojuje s mečom. Ak ide o ochranu detí a rodín, je naša cirkev na uliciach miest po celej zemeguli. V Španielsku a Francúzsku sú pri mohutných demonštráciách cirkevní hodnostári vždy v prvom rade. Iba nie v Nemecku. A tu musí byť pri všetkej úcte ku kardinálovi Lehmannovi dovolené, opýtať sa, prečo to tak je. Chýba im proste odvaha? Stala sa naša preorganizovaná a sčasti štátom financovaná cirkev príliš sýtou a malátnou? Stráni sa rozporov so spoločnosti prispôsobenými laickými grémiami? Dychtí po potlesku médií a politiky za tzv. pokrokové zmýšľanie?

Robí cirkev príliš málo pre ochranu života“ – tak znie názov príspevku v katolíckych novinách v Mainzi. Naša odpoveď: Áno, milý kardinál Lehmann, robí príliš málo. Príliš málo! –zg-

 

Argentína: Reklamu baru pre homosexuálov natočili v katedrále!

 

La Plata, 4.7.2014 (kath.net/LSN/jg) 017 171 – Hector Aguer, arcibiskup argentínskeho mesta La Plata označil reklamný spot pre bar homosexuálov ako „odpornosť krytú zákonom“. Film natočili tajne v katedrále mesta La Plata.

Je plný sexuálnych narážok a ukazuje speváčku a transvestitu, ktorí v katedrále simulujú spoveď a modlia sa „otčenáš“. Na videu sa sami označujú ako „bohyne sexuálnej žiadostivosti“.

Arcibiskup Aguer veriacich vyzval, aby sa modlili za osoby, ktoré sa podieľali na zhotovení reklamného filmu. Povedal, Ježiš vo svojom milosrdenstve a všemohúcnosti sa môže dotknúť ich sŕdc a obrátiť ich. –zg-

 

Odhalili pustovňu sv. Wolfganga pri St. Gilgene

 

Viedeň, 3.7.2014 (KAP) 017 170 – Rakúski archeológovia odhalili dlhé roky zasypanú pustovňu pod pútnickým kostolom na úpätí Falkensteinu pri St. Gilgene v Salzburskej arcidiecéze, kde mal žiť sv. Wolfgang (asi v r. 924 – 994) ako pustovník.

 

 

 

Početné nálezy, ako aj virtuálnu rekonštrukciu budovy, ktoré zjavujú mnohé o živote v pustovni a o pútnikoch v neskorom stredoveku, prezentovali vedci z Inštitútu Ludwiga Boltzmanna vo štvrtok na tlačovej konferencii vo Viedni. Pustovňa a blízke mestečko St. Wolfgang, ktoré možno dosiahnuť iba pešo cez Falkenstein boli v stredoveku s 200 000 pútnikmi ročne po Ríme, Santiagu de Compostella a Aachene 4. najväčším pútnickým miestom Európy.

Svätý Wolfgang sa považuje za jedného z najznámejších svätcov najmä v nemeckej oblasti. Tento benediktínsky mních sa narodil v Schwabene a ako 43-ročný  bol vysvätený za kňaza v kláštore Einsiedeln. Najprv bol misionárom v Maďarsku, potom dlhé roky biskupom v bavorskom Regensburgu, kde ho považovali za reformátora. Zomrel na ceste v Puppingu (Horné Rakúsko), pochovali ho v kláštornom Kostole sv. Emerána v Regensburgu. V r. 1052 ho pápež Lev IX. vyhlásil za svätého.

Podľa legendy bol od r. 976 pustovníkom pri jazere Abersee – ktoré neskôr premenovali po ňom „Wolfgangssee“. Tam v jaskyni pod Falkensteinom na mieste dnešnej kaplnky viedol prísny pustovnícky život.

 

Pustovníci dohliadali v stredoveku na prúdy pútnikov

Už v r. 2009 archeológovia objavili na čistinke pod falkensteinským kostolíkom v pôde skryté základy pustovne, o ktorej podávali správy historické zobrazenia. Radarovým meraním určili presné miesto vykopávok a vrstvu po vrstve odoberali zem. „Pustovňu, v ktorej strávili sezónu vždy dvaja pustovníci, postavili na lepšiu kontrolu prúdov pútnikov,“ vysvetlil Wolfgang Neubauer, riaditeľ Inštitútu pre archeologické výskumy a virtuálnu archeológiu pre „Kathpress“.

Prekvapení boli vedci zo širokej palety nálezov siahajúcej od domáceho náradia, zvyškov potravín, cez devocionálie a mince – najstaršia z r. 1624 – až po fajky, gombíky, sponky z opaskov, časti kachľových pecí a drumble. Život v pustovni nebol podľa Neubauera zrejme taký tvrdý, ako sa pôvodne predpokladalo: „Mnohí pútnici prinášali mníchom dary alebo potraviny.“

Ako „ohromný obchod“ označili vedci predaj malých sekier zo železa a farebných kovov – „Wolfgangových sekierok“, ktoré sa kedysi zrejme vyrábali rovno pri Falkensteine. Nálezy ortuti v latrínach pustovne naproti tomu podľa vedkyne zaoberajúcej sa výskumom pľúcnych väzív, Andrey Olschewskej dokazujú syfilis, ktorý vznikol v ranom novoveku ako následok koloniálnych námorných výprav a čoskoro sa stali ľudovým morom.

 

Prameň ešte stále prýšti

Vedci potvrdili aj existenciu prameňa, ktorý vyvrel, keď sv. Wolfgang podľa legendy tĺkol na skalu, aby sa napil jeho smädný spoločník.

„Tento mystický prameň skutočne existuje – ako prirodzený jav vo vápencovom masíve, kde sa pramene náhle objavujú a miznú,“ povedal Neubauer. Priamo do pustovni mal prameň prístup cez pivnicu a vodu z neho plnili ako liečivú vodu do „Wolfgangových flaštičiek“ a predávali. To, že 150  rokov uzavretý a znova odkrytý prameň si teraz znova našiel cestu na povrch, dosvedčuje podľa archeológov vo vode nájdený hmyz.

Z doteraz nevysvetliteľných dôvodov pustovňu v rokoch 1860 až 1880 rozpustili a zbúrali a neskôr nahradili poľovníckou chatou z dreva. Pomocou radaru, digitálneho terénneho modelu a analýzy písomných a obrazových zdrojov pustovňu a jej okolie zrekonštruovali – zatiaľ iba virtuálne.

„Keď budú prostriedky, chceme ju v pôvodnej forme na tomto legendárnom mieste znova postaviť,“ dúfa Neubauer.

Púte do St. Wolfgangu sú aj v súčasnosti živé, mnohí prichádzajú zvlášť z južného Nemecka, ako hovorí archeológ. Falkenstein so svojou kaplnkou a „Schliefsteinom“  je pre pútnikov naďalej pevným cieľom. –zg-

 

Naša príloha

Aachen: Nádherná púť k relikviám Ježiša, Márie a sv. Jána Krstiteľa

 

Aachen, 1.7.2014 (kath.net-Michael Hessemann) 017 169 – Kto putoval k relikviám v nemeckom Aachene, aby zažil zázrak, musel byť nutne sklamaný. Alebo predsa nie? Nie, naozaj sa netvrdí nič, čo by kompromitovalo biskupa tohto mesta Karola Veľkého, Dr. Heinricha Mussinghoffa, alebo dómsku kapitulu. Takmer sa zdalo, akoby sa otázke historickej pravosti relikvií dokonca vedome vyhýbali, aby sa vyhli útokom. Pretože ak by sa aj ukázalo, že sú 2000 rokov staré, nedá sa skutočne dokázať, ktorá žena „Máriin odev“ (foto), ktoré dieťa „Ježišove plienky“ a ktorý ukrižovaný „Ježišovu bedrovú šatku“ naozaj nosili, či čia hlava bola zavinutá do „Šatky sťatia sv. Jána Krstiteľa“. Preto chcú ísť na istotu a zdôrazňujú, že veď ide iba o symboly. To každému dovoľuje veriť v ich „pravosť“, alebo aj neveriť. Úlohou cirkvi je sprostredkovať vieru v Ježiša Krista a nie odpovedať na historické otázky. A aj „zázraky“ sú dary veriacim, iba šamanizmus totiž verí v čarovnú moc vecí.

A predsa: kto v ostatných 10 dňoch prišiel do Aachenu, stal sa svedkom  zázraku. Zažil, akou živou a silu poskytujúcou dokáže byť Cirkev. Vytušil, aké pravdivé a aktuálne Ježišove slová, „kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18,20) ešte aj dnes sú.

Aachenská púť k relikviám 2014 bola predovšetkým ozdravnou  skúsenosťou kresťanskej viery. Skúsenosťou viery, aká je v tejto intenzite na katolíckych dňoch a kongresoch zriedkavá. Možno preto, že tu nešlo o človeka alebo o cirkev, ale o počiatok a koniec všetkého bytia: o Ježiša Krista.

Na aachenskej púti tak spočívalo požehnanie, lebo počet pútnikov – možno až 150 000 – ďaleko presiahol predchádzajúce púte (2000: 90 000; 2007: menej ako 90 000). A všetci prežili skúsenosť: Veni, vidi, credidi (Prišiel som, videl som a uveril som)! Nie nevyhnutne v „historickú autenticitu“, ale celkom iste v silu požehnania relikviami. Pretože po celé dni bolo cítiť radosť a veselosť, spoločenstvo a povznesenú náladu v aachenskom ovzduší. Prispievalo k tomu dokonca aj počasie. Priekopové vojny úplne prestali. Modernisti a tradicionalisti, cyklisti a rytieri Božieho hrobu, študenti katolíckych združení, reformní katolíci a členovia „Kňazského bratstva Pia X.“, ale aj pravoslávni a koptskí kresťania tu stáli harmonicky vedľa seba v dlhých radoch čakania, aby výnimočne bez hektického náhlenia si uctili relikvie, dotkli sa ich svojimi devocionáliami a pomodlili sa. Keď príjemní dómski švajčiarski gardisti pristúpili k portálu a ospravedlnili sa za dlhé čakanie, ozval sa dokonca potlesk. Nijaká tlačenica, nijaké lakte, nijaké hektické akcie, ale iba harmónia a zbožnosť – to bol ten zázrak v Aachene!

Tajomstvom tohto úspechu bol aj program, ktorý neodpútaval od podstatného – ako sa to často stáva. … Len zriedka boli pútnické omše sprevádzané takou nádhernou cirkevnou hudbou ako Schola Aachenského dómu – najstaršieho dómskeho chóru Nemecka! – až po strhávajúci kantor, od zvukov trúb aké neboli krajšie ani pri korunovaní nemeckého cisára, až po nádhernú hudbu organa pri záverečnom komplete „Guten Abend, gut‘ Nacht“ od Brahmsa, ku ktorému sa pridali tisíce veriacich.

Po desať dní sa Aachen stal miestom stretnutia celej Cirkvi s účasťou kardinálov Turksona, Kocha, Gomeza, Stellu, Marxa a Meisnera, nuncia Eteroviča, ako aj arcibiskupov a biskupov Borscha, Heggeho, Wiesemanna, Trelleho, Beckera, Overbecka, Kocha a Ackermanna – a každý z nich! – požehnal veriacich hlavnou relikviou – Ježišovou bedrovou šatkou. Boli tam omše za ekologicky zmýšľajúcich cyklistov, za tých v kožených odevoch, ako aj ekumenická krstná pobožnosť s účasťou grécko-pravoslávnych a protestantov, konal sa „Deň detí“ a „Noc mládeže“, ba dokonca bohoslužby pre ruských pravoslávnych pútnikov z Gruzínska. Otvorené boli tri výstavy o Karolovi Veľkom, konali sa tri koncerty, muzikál, filmový a divadelný večer. …

V nedeľu večer pri záverečnej pobožnosti, pri ktorej sa posledný raz uctievali štyri relikvie, cítil každý hlboké dojatie a pevné želanie byť o 7 rokov znova pri tom. …

Kto by však nechcel čakať 7 rokov, má v septembri ešte raz možnosť zúčastniť sa na púti k relikviám – nie však v Aachene, ale v katedrále Kornelimünster. … Asi 10 000 pútnikov prišlo aj teraz do tohto malebného mestečka v predhorí Eifelu s 1200-ročným opátstvom. … Takže stovky pútnikov mali možnosť zblízka si uctiť „Ježišovu zásteru“, jeho „rúcho v hrobe“ a jeho „Sudarium“ – veľkú mušelínovú hodvábnu šatku.

Zatiaľ čo v Aachene sa v pondelok relikvie zapečatili už na rok 2021, v Kornelimünsteri ich iba zamkli. V dňoch 14. až 21. septembra, na oktávu sv. Kornélia sa tam bude konať druhá časť púte k miestnym relikviám. –zg-

 

*   *   *   *   *   *   *   *   *   *

 

Sedembolestná Matka, plná milosti, všetkým, čo sa k tebe utiekajú, ochotne otváraš svoju materinskú náruč. Prosíme ťa, pre rany a krv Ježiša Krista, tvojho milovaného Syna a nášho Vykupiteľa a tiež pre bolesti tvojho materinského Srdca, aby si nám biednym hriešnikom vyprosila skutočnú kajúcnosť a odpustenie našich hriechov.

Ukáž, že si dobrou Matkou a ujmi sa celého ľudstva. Vyhľaď neveru a bludy, vypros nám milosť vytrvalosti a pravej lásky k Bohu a k blížnym. Zjednoť kresťanských predstaviteľov krajín a vypros nám skutočný pokoj. Zachovaj pod svojou materinskou ochranou nášho Svätého Otca, biskupov a kňazov. Odvráť od našej vlasti všetky nepokoje, nenávisť a každé zlo. Dovoľ, aby sme spočívali v živote i vo smrti v tvojom materinskom Srdci, kým nedosiahneme večnú radosť a slávu v nebi. Amen.

 

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

 

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom.  Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote.  Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.  Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

 

Modlitba za Svätého Otca

Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.       

 

 

 

 

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.