2. Veľkonočná nedeľa A

Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás vo svojom veľkom milosrdenstve vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej, pre neporušiteľné, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo. Ono sa uchováva pre vás v nebi. Vás Božia moc vierou chráni pre spásu, ktorá je pripravená zjaviť sa v poslednom čase. Preto sa radujete, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky, aby vám vaša vyskúšaná viera, omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom, bola na chválu, slávu a česť vtedy, keď sa zjaví Ježiš Kristus. Vy ho milujete, hoci ste ho nevideli. Ani teraz ho nevidíte, ale veríte a jasáte nevýslovnou radosťou, plnou slávy, že dosahujete cieľ svojej viery – spásu duší.
1 Pt 1,3-9

 

V liturgickom cykle A od druhej veľkonočnej nedele až do konca veľkonočného obdobia počúvame v druhom čítaní každej nedele úryvok z Prvého Petrovho listu. Je to list adresovaný kresťanom v Malej Ázii, ktorí sú kvôli svojej viere v Ježiša Krista vystavení znevýhodňovaniu, ústrkom a prenasledovaniu zo strany nekresťanského okolia. Autor listu povzbudzuje svojich adresátov, aby prežívali nepríjemnosti, ktorým musia čeliť, ako príležitosť preukázať pravosť svojej viery.
Nedeľné evanjeliá práve uplynulého pôstneho obdobia nás v tomto liturgickom cykle (A) viedli cestou, ktorou prechádza každý katechumen, ktorý sa rozhodol pre Krista. Po evanjeliu o Ježišových pokušeniach na púšti (Mt 4,1-11, 1. pôstna nedeľa) a po pasáži o Ježišovom premenení na hore (Mt 17,1-9, 2. pôstna nedeľa) sme spolu s katechumenmi opäť poznávali Ježiša, ktorý sa nám predstavoval:
1. ako Mesiáš, dávajúci živú vodu (rozhovor so Samaritánkou, Jn 4,5-42 – 3. pôstna nedeľa),
2. ako svetlo sveta (uzdravenie slepého od narodenia, Jn 9 – 4. pôstna nedeľa),
3. ako vzkriesenie a život (vzkriesenie Lazára, Jn 11 – 5. pôstna nedeľa).
Po udalostiach Kvetnej nedele, Zeleného štvrtku, Veľkého piatku a po Bielej sobote naše putovanie na vigíliu vzkriesenia dospelo ku krstnému prameňu, kde sme svoju vieru v Ježiša Krista znovu definitívne potvrdili. Na druhú veľkonočnú nedeľu (tzv. dominica in albis) v ranokresťanských dobách „novopečení“ kresťania odkladali symbolické biele rúcha. Rozhodnutie pre Krista sa však neodkladá a každý, kto ho berie naozaj vážne, musí počítať s tým, že skôr či neskôr sa v menšej či väčšej miere ocitne v podobnej situácii ako adresáti Prvého Petrovho listu. Preto sú druhé čítania veľkonočného obdobia cyklu A dobrou školou odvahy a nádeje. Inštruktor kurzu, ktorý sa práve začína, sa teší apoštolskej autorite samého kniežaťa apoštolov (i keď o Petrovom autorstve listu možno diskutovať). Vítanými účastníkmi kurzu sú všetci tí, ktorí krstom prijali nový život a práve preto, že patria Kristovi, sú vo svojom prostredí ako cudzinci (porov. 1Pt 1,1). Obsahom prvej lekcie kurzu je živá nádej. Nádej pre autora Petrovho listu nie je „vypchávacím“ slovom, ktoré dosadí tam, kde si už nevie rady. Nádej, ktorej nás učí on, pramení z istoty o Božom pôsobení v dejinách i v živote jednotlivca a má tieto charakteristiky:
1. radosť i uprostred ťažkostí,
2. láska, ktorej nevadí, že nevidí toho, ktorého miluje. Očami viery totiž vidí totiž konkrétne prejavy jeho blízkosti.

 

 

 

BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna
FSP

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.