2. adventná A

Vtedy bude vlk bývať s baránkom a leopard spočívať s kozliatkom; i teliatko a lev a kŕmny vôl budú spolu a drobný chlapček ich bude zavracať.
Krava i medveď budú sa pásť, ich mláďatá budú ležať spolu a lev bude ako vôl žrať slamu.
Nemluvňa sa bude hrať nad dierou hada, do jamy vretenice siahne rukou odkojenča.
Viď Iz 11,1-10

 

Prorok Izaiáš (Iz 1 – 40) pôsobí v Južnom kráľovstve v období nielen náboženskej, ale aj politickej krízy. Vyvolený národ si žije podľa svojho a o Božie ustanovenia nejaví záujem (viď Iz 1 – 2). Morálka tých, ktorí národu vládnu a majú ho viesť, tiež za veľa nestojí (viď napr. Iz 3,12-13). S Bohom sa v bežnom živote nepočíta. Aby toho nebolo málo, kráľ Achaz sa pokúša paktovať s Asýrčanmi, aby u nich získal spojencov proti izraelskému kráľovi Pekachovi a damašskému kráľovi Rasinovi (okolo r. 735). O niečo neskôr (asi r. 716-711) sa zase Achazov nástupca Ezechiáš v opozícii proti Asýrčanom vnucuje do priazne Egypťanom.
Nie je bezvýznamné, že Izaiášove mesiášske proroctvá pravdepodobne zaznievajú práve do tejto spoločenskej situácie. Kontext nám totiž pomáha pochopiť, že podstatou Izaiášových prorockých obrazov určite nemôže byť akási idylická harmónia v živočíšnej ríši, ktorá by raz mala nastať v mesiášskej dobe. O niečo prijateľnejšia je predstava nového poriadku vo vzájomných medziľudských vzťahoch, takže by za čias mesiáša mali spolu konečne v mieri vychádzať i tí, u ktorých je to z ľudského hľadiska nepredstaviteľné. Problém je však v tom, že ani s Ježišovým príchodom k podobnej idyle nedošlo. Je pravda, že Ježiš vyzýval k odpúšťaniu a k láske nepriateľom (viď Mt 5,44; Mt 6,9), vyslovuje sa však o sebe, že nepriniesol pokoj, ale meč (viď Mt 10,34). Ak ešte k tomu svojim nasledovníkom predpovedal predovšetkým neúspechy a prenasledovania (viď Mt 10,16-24), pričom on sám umrel ako obeť odporu a nenávisti, o akom mieri a harmónii sa dá hovoriť?
Je pozoruhodné, že prorok Izaiáš poukazuje na krehkú ratolesť a mladý výhonok práve vtedy, keď sa záujem národa sústreďuje iba na moc a upevnenie ríše za každú cenu, aj za cenu pochybných spojenectiev. Izaiáš spomína prospech maličkých a krotkých zeme v spoločnosti, kde sa počíta iba s mocou a presilou. Zdôrazňuje prevahu krotkého a slabého (baránka, kozliatka, teliatka, chlapčeka a nemluvniatka) nad dravým a ľstivým (vlkom, leopardom, medveďom, levom či vretenicou) v krajine, kde majú prevahu len tí, ktorí sú silní, majetní, úspešní a vplyvní. Nie je azda práve tu ukrytá logika Božieho pôsobenia v celých dejinách spásy i tajomstvo Ježišovho posolstva?
Božia moc sa vždy prejavuje spôsobom, ktorým mocní tohto sveta iba pohŕdajú. V Božích očiach nikdy nemá prevahu ten, kto je dravý, silný a ľstivý. Ani Mesiáš – Kristus neporáža svojho nepriateľa ničivou silou zbraní či prevahou argumentov, ale dychom svojich perí, pretože len jeho slovo a jeho Duch dokážu zvnútra pretvárať ľudské srdcia tak, že sú schopné zmýšľať a jednať inak než velí ľudská logika. Kristovi nasledovníci nikdy nevíťazia tým, že sa opášu mečmi a panciermi (hoci sa o to v dejinách už neraz pokúšali). Ich víťazstvo je možné iba vtedy, keď sa opášu pravdou a vernosťou.

 

 

BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna
FSP

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.