Milosrdný Samaritán

Komentovali sme niektoré nedeľné čítania z evanjelií inšpirujúc sa knihou Benedikta XVI. „Ježiš Nazaretský“. Časť knihy sa zaoberá aj podobenstvom o Dobrom Samaritánovi. Toto podobenstvo nepochopíme, ak nevezmeme do úvahy otázku, na ktorú chcel Ježiš odpovedať: „Kto je mojím blížnym?“
Ježiš odpovedá na túto otázku znalca zákona podobenstvom. V svetovej hudbe a literatúre existujú niektoré frázy, ktoré sa stali známymi. Štyri noty v istom poradí a každý poslucháč okamžite zvolá: „Beethovenova Piata: osud klope na dvere!“ Mnohé z Ježišových podobenstiev majú tiež túto črtu. „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha …“ a každý okamžite vie: podobenstvo je o Dobrom Samaritánovi!
V judaizme tej doby prebiehala diskusia o tom, koho treba považovať za blížneho Izraelitu. Vo všeobecnosti sa to chápalo tak, že kategória „blížny“ zahrňovala všetkých krajanov a ľudí, ktorí sa obrátili na židovstvo. Voľbou osôb (Samaritán, ktorý prichádza na pomoc Židovi!) Ježiš potvrdzuje, že kategória „blížny“ je univerzálna, nie partikulárna. Jej horizont je ľudstvo, nie rodina, etnikum či náboženské spoločenstvo. Náš nepriateľ je tiež blížny! Je známe, že „Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú“ (Jn 4,9). Podobenstvo nás učí, že láska k blížnemu musí byť nielen univerzálna, ale aj konkrétna a aktívna. Ako sa Samaritán správa v podobenstve? Ak by sa Samaritán uspokojil s tým, že by nešťastnému mužovi ležiacemu v svojej krvi povedal: „Ty nešťastná duša! Ako sa to stalo? Vzchop sa!“ či niečo podobné a pokračoval by v ceste, nebolo by to všetko iróniou a urážkou? Namiesto toho však on niečo pre toho druhého urobil: „Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ´Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať´“.
Skutočným novým prvkom v podobenstve o Dobrom Samaritánovi nie je, že Ježiš žiada konkrétnu univerzálnu lásku. Tento nový prvok spočíva v niečom inom, píše Svätý Otec vo svojej knihe. Na konci podobenstva Ježiš sa pýta znalca zákona, ktorý mu položil otázku: „Čo myslíš, ktorý z tých troch (levita, kňaz, Samaritán) bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“
Ježiš uskutočňuje nečakaný prevrat v tradičnom chápaní blížneho. Samaritán je tým blížnym a nie zranený muž, ako by sme očakávali. To znamená, že nesmieme čakať, kým sa na našej ceste objaví náš blížny, možno celkom dramaticky. Patrí nám, aby sme boli pripravení všimnúť si ho, nájsť ho. My sme povolaní byť tým blížnym! Problém znalca zákona sa obracia. Z abstraktného a akademického problému sa stáva konkrétny živý problém. Otázka, ktorú si máme položiť, nemá znieť „Kto je môj blížny?“, ale „Čí blížny môžem byť ja tu a teraz?“
Vo svojej knihe Benedikt XVI. navrhuje aktuálnu aplikáciu podobenstva o Dobrom Samaritánovi. Vidí celý africký kontinent symbolizovaný v nešťastnom mužovi, ktorý bol olúpený, zranený a ponechaný umrieť pri ceste a on vidí v nás, členov bohatých krajín na severnej pologuli tých dvoch ľudí, ktorí prechádzajú okolo, ak nie rovno samotných zbojníkov.
Rád by som navrhol ďalšiu možnú aplikáciu podobenstva. Som presvedčený, že keby Ježiš prišiel do Izraela dnes a znalec zákona by sa ho opäť spýtal: „Kto je môj blížny?“ trochu by toto podobenstvo pozmenil a na miesto Samaritána by tam postavil Palestínčana! Ak by mu Palestínčan položil tú istú otázku, tak na mieste Samaritána by bol Žid!
Ale je príliš ľahké obmedziť diskusiu na Afriku a na Stredný Východ. Ak by niekto z nás položil Ježišovi otázku: „Kto je môj blížny?“ čo by odpovedal? Určite by nám pripomenul, že naším blížnym nie je iba náš krajan, ale aj tí mimo nášho spoločenstva, nielen kresťania, ale aj moslimovia, nielen katolíci, ale aj protestanti. Ale okamžite by dodal, že to nie je najdôležitejšia vec. Najdôležitejšia vec nie je vedieť, kto je môj blížny, ale vidieť koho blížnym môžem byť ja tu a teraz, pre koho môžem byť dobrým samaritánom.
Kazateľ Pápežského domu Raniero Cantalamessa OFM Cap.,
15. cezroč. nedeľa: Dt 30, 10-14; Kol 1, 15-20; Lk 10, 25- Rím, 13. 7. 2007
(Gen 14,18-20; 1 Kor 11, 23-26; Lk 9, 11b-17 )

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *