Smerujem … kam?

Deň za dňom po čiastočkách plynie
Rúti sa čas jak záplavy búrnych vôd
Zastaviť sa možné nie je
Podriadení zákonom chceme
Odraziť sa od
Tej steny, ktorú prekročiť či ňou
Prejsť sa človeku nedá.
Niekde nás to tiahne,
Ja chcem ísť tam, kde
Nájdem tôňu v páľave sveta zhonu
Stromu živej krásy a lásky.
Kam teda smerujem
Unášaná prúdom priestoru a času a vývoja,
Hoc túžiaca som večného mieru, pokoja,
Kde dobúria sa moje vášne
A spočinú hlávkou detí s dôverou, šťastne
V náručí matky menom LÁSKA.
Kam smerujem?
Smerujem napriek svetu k Bohu a Boh je Láska.
On je prameňom môjho potôčka, bytia,
Jeho slová, hviezdy v očiach
Na ceste mojej lodi svietia,
Tak dôjdem cieľa,
Prejdem sestrou smrťou bránou
Do pripraveného priestranného domova
A všetky moje diela na Božia sa premenia.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *