Zázraky na príhovor sv. Júdu Tadeáša

Svedectvá z Indie

*Ja, pani Maria Cordero, chválim Ježiša a ďakujem svätému Júdovi za uzdravenie môjho brata, ktorý 28 rokov trpel duševnou chorobou. Toto bolo možné len vďaka novéne svätého Júdu a modlitbovej podpore nášho miestneho kňaza. Maria Cordero, Venur, Adinje, India.

*Ja, Juliana z Bajpe, ďakujem Bohu a svätému Júdovi za to, že môjho syna bezpečne priviedli domov. Môj syn, ktorý bol mesiac stratený, sa vrátil domov bezpečne. Bolo to uskutočnené až po tom, čo som sa zúčastnila novény, modlitby a duchovných cvičení vo farnosti sv. Júdu Tadeáša. Ďakujem otcovi Albanovi za jeho modlitby – pani Juliane Rodriguesovej, farnosť Bajpe, India.

*Ja, Raju Prabhakar, patrím k protestantskej cirkvi. Diagnostikovali mi rakovinu. Prišiel som do kostola sv. Júdu a modlil som sa za uzdravenie. Hneď na to môj lekár mi potvrdil, že moja rakovina je už vyliečená. Chválim Boha za toto uzdravenie. – Raju Prabhakar, Thokottu, Mangalore.

Svedectvá z celého sveta

*Ďakujem ti, svätý Júda, že si tu vždy pre mňa. Ďakujem ti za tvoju nedávnu podporu a silu pri starostlivosti o môjho manžela a spolucestujúcich počas jeho nedávnej cesty domov za rodinou a za úspešné a požehnané usporiadanie svadobnej oslavy pre jeho synovca a za jeho bezpečný návrat domov k nám. Ďakujem ti, svätý Júda, že si vždy prišiel s mnohými prosbami, modlitbami a podporou, o ktorú ťa prosím a o ktorú sa môžeš podeliť s Ježišom a Pannou Máriou. Veľmi si vážim všetku tvoju lásku a podporu. Amen.

*Modlila som sa deväťdňovú novénu k svätému Júdovi za uzdravenie a za to, aby moje dieťa našlo prácu. Ďakujem svätému Júdovi, že si vypočul moje modlitby.

*Pred niekoľkými rokmi som sa ocitla v situácii, keď som nedokázala platiť nájomné za byt. Trvalo to rok a nevedela som, čo mám robiť. Stratila som svoj krásny domov. Keď som sa začala modliť k svätému Júdovi, odpovedal mi na myšlienku nájsť si spolubývajúcu. Len rok predtým som stratila syna, ktorý spáchal samovraždu. Ukázalo sa, že pani, ktorá chcela bývať so mnou v podnájme tiež stratila syna, ktorý spáchal samovraždu. Bola pre mňa hneď vzácnym darom a odvtedy sme zostali silnými priateľkami.
Ďakujem ti, svätý Júda!! Moja mama sa na teba vždy obracala v ťažkých časoch, a preto ti aj ja ďakujem, že si nám prišiel na pomoc.

Sedem zázrakov v našej rodine

Jaime a Nicolas Charbonneauovci z USA dostali nie jeden, ale sedem zázračných zásahov od patróna Nemožného – jeden pre každé zo svojich šiestich detí a jeden pre člena rodiny na pokraji smrti.

Podľa Jaime bolo každé z jej šiestich detí „v predklone panvovým najmenej do 37. týždňa tehotenstva. A vždy mi odporučili vonkajší pôrod (manuálna manipulácia s dieťaťom zvonku) alebo cisársky rez.“ Jaime však bola vždy odhodlaná pre prirodzený pôrod.

Riešenie? „Modlili sme sa k svätému Júdovi a každý z nich sa otočil prirodzene hlavou dole, kým som bola pripravená porodiť,“ hovorí Jaime.

Nová pôrodná asistentka, ktorá s Jaime pracovala na pôrode jej piateho dieťaťa, si všimla, že dieťa je v polohe panvovej, a povedala, že Jaime bude možno musieť podstúpiť cisársky rez. Jaimeina odpoveď bola pokojná a rozvážna: „Povedala som: ‚Och, nie. Už sme to robili. Stačí sa modliť k svätému Júdovi a deti sa otočia.‘ A ona sa mi len zasmiala. Ale po šiestom dieťati povedala: ‚Máš pravdu. Deti sú jednoducho v polohe panvovej a keď sa modlíš k svätému Júdovi, ony sa otočia.‘“

Keď sa Jaime chystala porodiť ich šieste dieťa, ktoré bolo tiež v polohe panvovej, začali sa s Nicolasom modliť svoju obvyklú novénu k svätému Júdovi za obrátenie dieťaťa. Zahrnuli aj úmysel za zdravie a manželstvo Nicolasovho brata, ktorý bol smrteľne chorý na zdanlivo neliečiteľnú chorobu, opustil cirkev a päť rokov žil so svojou priateľkou.

Tri týždne po zdravom narodení Christiany Nicolasov brat konečne našiel špecialistu, ktorý mu dokázal vykonať operáciu, ktorá mu zachránila život. V predvečer zákroku požiadal svoju priateľku o ruku. Jaime však hovorí: „Ešte zázračnejšie bolo, že sa zosobášili v kostole Panny Márie Ružencovej 28. októbra: na sviatok svätého Júdu.“

Táto náhoda nebola plánovaná; len znamenie, že novomanželia majú v nebi priateľa.

Bratova ťažká nehoda

V roku 2001 môj brat prežil hroznú nehodu, ktorá ho mala stáť život. Viezol sa v zadnej časti nákladného auta, ktoré išlo rýchlosťou približne 65 kilometrov za hodinu, keď vypadol na cestu. Ľudia, s ktorými bol, odišli a nechali ho tam. Žiaľ, prišlo ďalšie auto, zrazilo ho, pomýlilo si ho so zvieraťom a pokračovalo v jazde. Hodili ho do priekopy pri ceste a ležal tam úplne sám až do nasledujúceho rána.
„Keď ho našli a previezli do nemocnice, bol už na pokraji smrti. Jeho zranenia boli také vážne, že lekári spočiatku váhali s operáciou mozgu a pochybovali, či sa to vôbec oplatí skúšať.“ „V ten istý deň bola moja mama v inej nemocnici na lekárskom zákroku. Boli sme s ňou aj s otcom a vôbec sme netušili, čo sa stalo. O nehode sme sa dozvedeli až cestou späť.
„S otcom sme sa ponáhľali do nemocnice sami. Keď sme prišli a vošli do jeho izby, môj brat bol úplne neidentifikovateľný; vedeli sme, že je to on, len podľa tetovania na ruke.“ Bol to hrozný pohľad. Lekársky tím nás zhromaždil v izbe a dal nám zdrvujúcu voľbu: navrhli, aby sme ho odpojili od prístrojov. Zatiaľ čo mu ešte fungoval mozog, bol v hlbokej kóme a verili, že sa už nikdy neprebudí – a že ak by sa mu to nejako podarilo, bol by do konca života úplne závislý od iných.
„Ale môj otec bol diakonom v katolíckej cirkvi a vzdať sa ho bola absolútne posledná vec, ktorú by sme kedy urobili.“ „Kým otec zišiel dole, ja som zostal pri bratovej posteli a začal som sa modliť ruženec. Bolo to pre mňa neuveriteľne nezvyčajné, pretože som prestal byť veriacim človekom a ruženec som sa nemodlil už roky. Keď sa otec prebral, poznamenal, že na zmenu by bol potrebný úplný zázrak. Nemohol som si pomôcť a trochu som sa na tom zasmial – tam bol, diakon, a hovoril o zázraku, zatiaľ čo ja som tam aktívne sedel a modlil sa ruženec, čo som nikdy neurobil!“
„Hľadal som viac sily, hľadal som modlitby a narazil som na svätého Júdu, patróna beznádejných prípadov. S bratom sme si boli neuveriteľne blízki, keď sme boli mladší, a nedokázal som zniesť pomyslenie na jeho stratu. Začal som sa modliť modlitbu svätého Júdu sedemkrát denne, sedem dní, znova a znova a znova. Nikdy som neprestal.
„Môj brat zostal v kóme asi 45 dní. Sedel som pri jeho posteli a prosil svätého Júdu, aby ho uzdravil a nebral mi ho. Potom sa začalo diať nemožné. Môj brat začal hýbať prstami. Lekári si všimli zmenu a povedali mi: „Nech už modlíš čokoľvek, modli sa ďalej, pretože tvoje modlitby fungujú.“
„Lekárski experti si boli takí istí svojou prognózou, ale mýlili sa vo všetkom. Mýlili sa v tom, že sa už nikdy nezobudí. Mýlili sa v tom, že nebude vedieť, kto sme. Mýlili sa v tom, že už nikdy nebude chodiť, rozprávať ani jesť sám. Vzoprel sa každému obmedzeniu, ktoré mu kládli, a dokázal všetko.
Viem bezpochyby, že to bol príhovor svätého Júdu, ktorý zachránil život môjho brata. Vďaka tomuto zázraku som zasvätil svoj život rozprávaniu svojho príbehu všetkým. Bez ohľadu na to, ako osamelo alebo vystrašene sa cítite, len sa modlite. Aj keď máte pocit, že to nedokážete, urobte to aj tak, pretože pocítite hlboké spojenie, ktoré modlitba prináša.
Ďakujem ti, svätý Júdu, za všetko, čo si urobil pre mňa a moju rodinu.“

Zdroj: Saint Jude Messenger, Svätyňa Júdu Tadeáša a St. Jude Pakshikere