Alicja Lenczewska: Srdcervúca radosť

Po svätom prijímaní Ježiš stál pred ňou. Bolo to skutočnejšie ako svet, ktorý zažili naše zmysly, potom Alicja zažila srdcervúcu radosť.

Počas duchovných cvičení v Gostyńi v roku 1985 sa začalo úžasné obdobie v živote Alicji Lenczewskej. Počas Eucharistie dostala od Ježiša mimoriadny dar mystických stretnutí s Ním. Na výslovný Ježišov príkaz začala zapisovať Jeho rady, pokyny a duchovné vedenie do dvoch denníkov: Svedok a  Slovo poučenia. To trvalo od roku 1985 až do jej smrti v roku 2012. Až potom sa tieto denníky jej duše dostali do rúk p. arcibiskupa Andrzeja Dzięga, ktorý vymenoval teologickú komisiu, ktorá mala preskúmať, či je obsah v nich v súlade s učením Cirkvi. Názor komisie bol jednoznačne pozitívny. Teologická a duchovná hĺbka týchto textov čitateľa teší. Obsah v nich obsiahnutý posilňuje vieru, dáva odpovede na najťažšie otázky a vedie neľahkou cestou duchovného dozrievania.

Kto bola Alicja Lenczewska, táto úžasná mystička, svedkyňa skutočnej prítomnosti vzkrieseného Krista v Eucharistii?

Od detstva až po dospelosť

Alicja Maria Lenczewska sa narodila 5. decembra 1934 vo Varšave v katolíckej rodine. Zo súrodencov mala len staršieho brata Slawka. Otec zomrel v apríli 1939. Mama bola učiteľka, znovu sa nevydala a deti vychovávala sama. Po obsadení Varšavy Nemcami v septembri 1939 sa začali časy krutého teroru. Z tohto dôvodu sa matka rozhodla v auguste 1940 opustiť hlavné mesto. Spolu so svojimi dvoma deťmi žila u príbuzných v obci Knapy pri Rzeszowe.

V júli 1946 sa presťahovali do Štetína. Alicja tam skončila základnú školu a vzdelávať sa začala na Strednej pedagogickej škole. Boli to veľmi ťažké komunistické časy. Katolícka cirkev a veriaci boli potláčaní. Žiaci nesmeli nosiť medailóny a počas sviatkov bol ich čas organizovaný tak, že sa nemohli zúčastniť na nedeľnej svätej omši.

Alicjina matka bola hlboko veriaci človek. Každý deň sa spolu s deťmi modlila, chodila na svätú omšu nielen v nedeľu, ale aj cez týždeň. Svoje deti však nenútila modliť sa a chodiť do kostola, nechala im slobodnú voľbu.

V roku 1952 Alicja zložila záverečné skúšky a začala pracovať ako učiteľka v dedine Banie. Po dvojročnom pedagogickom kurze postúpila do funkcie zástupkyne školského inšpektora v Gryfine, a preto musela vstúpiť do komunistickej strany. Jej katolicizmus bol vtedy veľmi povrchný a v niektorých obdobiach niekoľkých rokov bola mimo Cirkvi a žila v rozpore s Dekalógom.

Koncom 50. rokov sa Alicja zamilovala a bola blízko k svadbe za Janka. Zásnuby však prerušila pre jeho požívanie alkoholu. V roku 1960 sa zoznámila s Talianom z Bologne Michelem. Zaľúbili sa do seba. Michele prišiel za Alicjou trikrát a navštívila ho aj v Bologni. Tento vzťah však musela ukončiť, pretože sa ukázalo, že Michele je ženatý.

Po niekoľkých rokoch práce v Gryfine začala Alicja štúdium v ​​Gdansku, ktoré ukončila v roku 1965 magisterským titulom. V rokoch 1966-1975 pôsobila ako učiteľka ručných prác a mechaniky na 1. strednej škole v Štetíne.

V roku 1975 bola zamestnaná na strednej škole v Štetíne ako učiteľka pedagogiky a potom bola navrhnutá za zástupkyňu riaditeľky tejto strednej školy. Do dôchodku odišla vo veku 53 rokov.

Hľadanie a stretnutie so Zmŕtvychvstalým

Alicja sa nadchla pre skauting, zastávala v ňom zodpovedné funkcie ako inštruktorka. Milovala cestovanie, horolezectvo, lyžovanie, prechádzky pri mori, obdivovala krásy prírody, bola zvedavá na kultúru a spôsob života ľudí v rôznych krajinách.

V 70. a 80. rokoch navštívila spolu s bratom, ktorý hovoril 12 jazykmi, Bulharsko, Rumunsko, Francúzsko, Španielsko, Grécko, Taliansko a Maroko. Alicja bola veľmi citlivý človek, prostredníctvom turistických ciest chcela ukojiť svoj hlad po kráse a láske, čo bola túžba po Bohu, ktorú si ešte neuvedomila.

Jej blízka priateľka Bernadetta Woźniak-Hoppeová pripomenula, že Alicja „bola mimoriadne inteligentná, talentovaná osoba s veľkou osobnou kultúrou. Dôsledná, disciplinovaná, zodpovedná a kreatívna v konaní. Mala aj vodcovské vlastnosti, ktoré boli prijateľné, pretože mala silný argument v predmete, v ktorom chcela dominovať a to boli vedomosti. Bola si vedomá aj toho, že niektorých kolegov prevyšuje svojou zaujímavou a silnou osobnosťou.

V roku 1982 vzala Alicja svoju chorú matku do svojho bytu a starala sa o ňu s veľkou starostlivosťou. Bolo to pre ňu ťažké, ale požehnané obdobie. Každodenný kontakt s hlboko veriacou a modliacou sa matkou pomaly uvádzal Alicju a jej brata na cestu obrátenia; začali sa otvárať tajomstvu Božej lásky a milosrdenstva. Potom Alicja začala čítať náboženské knihy a študovať Svätú Bibliu.

V roku 1984 jej matka zomrela. Pre Alicu to bol veľmi bolestivý zážitok. Po pohrebe odišla sama na púť do Jasnej Góry, kde sa zverila Márii. Priniesla odtiaľ veľkú sochu Bohorodičky, ktorú položila na matkin hrob.

V tom istom roku nastal radikálny prelom v živote Alicji a jej brata – obaja vstúpili do spoločenstva Obnovy v Duchu Svätom v kostole  sv. Jána Krstiteľa. Pobyt v tejto komunite spôsobil, že sa Alicja úplne odovzdala Ježišovi do Jeho výlučného vlastníctva a rozhodla sa žiť len pre Neho. Do konca života zostala slobodná. Jej brat však prijal sviatosť manželstva a založil si rodinu.

V roku 1985 sa 52-ročná Alicja zúčastnila trojdňových duchovných cvičení animátorov Obnovy v Duchu Svätom na Svätej hore v Gostyni. Počas Eucharistie dostala od Ježiša mimoriadny dar mystického stretnutia s Ním. Takto sa začali jej dialógy s Ježišom, ktoré na jeho výslovnú žiadosť zaznamenala do dvoch duchovných denníkov: Svedectvo a  Slovo poučenia . Od roku 1985 až do svojej smrti v roku 2010 Alicja zaznamenávala mystické zážitky, rozhovory s Pánom Ježišom a Jeho pokyny a rady o duchovnom živote.

Miluje ma

V roku 1987 Alicja napísala svedectvo o svojom obrátení, ktoré podpísala menom Mária: „Volám sa Mária, mám 52 rokov a som učiteľka. Bola som vychovaná v katolíckej rodine, ale môj katolicizmus bol dlhé roky veľmi povrchný. A boli aj obdobia niekoľkých rokov, keď som žila mimo Cirkvi, pričom som bola takmer úplne v jasnom rozpore s Božími prikázaniami.

Mojimi hlavnými záujmami boli v tom čase dejiny umenia, turistika, výroba diapozitívov a chválenie sa nimi a zážitkami. Na svojich cestách som hľadala krásu a dobro, ako aj zmysel života. Túžba po nich ma dlhé roky prenasledovala po mnohých krajinách. Ale prišiel čas, keď som čoraz jasnejšie pociťovala prázdnotu takéhoto života.

V tom istom čase sa mi akoby náhodou začali dostávať do rúk náboženské knihy. Medzi nimi: Kríž a dýka , Tretia hodina dňa , Najšťastnejší na svete a iné hovoriace o charizmatickej obnove v USA. Neodvážila som sa snívať o tom, že by som mohla niekedy prísť do kontaktu s takouto skupinou, hoci som veľmi chcela. Nemohla som ísť do USA.

Potom mi niekto náhodou povedal, že v Štetíne, pár zastávok od môjho domu, je taká skupina. Bolo to na jeseň pred takmer tromi rokmi. Po prvom modlitebnom stretnutí som vedela, že môj život začal ožívať a našiel sa jeho zmysel. Potom bol seminár príprava na obnovu a počas neho púť pre animátorov do Gostyńa.

A potom sa stalo niečo, čo úplne zmenilo môj život. Ježiš stál predo mnou. Skutočnejšie, pravdivejšie ako čokoľvek v kaplnke: ako ľudia, ktorí stáli neďaleko. Stalo sa tak po svätom prijímaní. (počas Eucharistie), keď som si kajúcne pomyslela, ako veľmi som na ceste k Nemu meškala. Všetko prestalo existovať, bol tu len On. Jeho sila, moc, ohromnosť sa zväčšuje a ja sa vedľa Neho zmenšujem. Obrovská láska taká veľká, nevídaná, pred ktorou možno len plakať nad svojou nevďačnosťou. A potom radosť, že ma miluje. Srdcervúca radosť.

Odvtedy sa všetko zmenilo: hierarchia hodnôt, štruktúra potrieb, zmysel života. Jedinou hodnotou, túžbou a cieľom sa stal On – Ježiš Kristus. A najkrajšie chvíle boli stretnutia s Ním: v každodennej modlitbe, v každodennej Eucharistii, vo svätom prijímaní, ako aj v každodennom živote a pomoci druhým.

Všetko, po čom som toľko rokov túžila a prenasledovala po svete, mi dal. A dal oveľa viac, než som si dokázala predstaviť a želať.

Mnohé zo zozbieraných vecí sa stali zbytočnými, mnohé začali prekážať. Najprv som sa zbavila farebného televízora a peniaze z predaja som venovala na charitu. Potom prišli na rad ďalšie predmety, ktoré mi doma zbytočne zaberali miesto. Svoj čas, svoju silu a to, čo mám, som venovala službe Bohu a blížnym. A moje neduhy a útrapy, ktorými každodenný život nešetrí, za obetu odškodnenia za svoje i cudzie hriechy.

A stalo sa mi to ako tej vdove v evajeliu, ktorá dlhé roky trpela svojou chorobou. Hoci chodila po rôznych doktoroch a míňala na to svoje imanie, nevyliečila sa a bolo jej stále horšie a horšie. Až kým neprišla chvíľa, keď stretla Ježiša a jeden z Jeho dotykov ju uzdravil. Chváľte Pána! Mária. Štetín 1987 .

Cesta detstva

Najkrajšie chvíle v živote Alicji boli stretnutia s Ježišom v modlitbe a v každodennej Eucharistii. Pán Ježiš ju vychoval, naučil ju úplnej dôvere, ako byť malým dieťaťom, viedol ju po cestách duchovného života a požiadal ju, aby si zapísala všetky jeho pokyny, aby sa ich ostatní ľudia naučili a mohli sa nimi riadiť.

Jedného dňa povedala Ježišovi: „Všetko je jedna veľká a nepretržitá vzdelávacia lekcia, ktorá ma privádza bližšie k tebe. Príprava na posledné stretnutie.“

Pán Ježiš dal Alicji spovedníka a duchovného sprievodcu, aby jej pomohol kráčať po ceste Božieho detstva. Na otázku, kto je jej duchovný otec, Pán Ježiš odpovedal: „Moje pery, moje ruky a moje srdce bije medzi vami“.

Pán Ježiš prostredníctvom spovedníka vyzval Alicju k  askéze : „Pri včerajšom rozhovore s mojím duchovným otcom zazneli slová: organická askéza , t. j. obmedzenie života v hmotnom svete na minimum, na veci a činnosti, ktoré sú skutočne nevyhnutné. Odstránenie mnohých vecí, mnohých rád a zvykov. Chudoba, služba druhým. Doslova povedal: predaj televízor a iné nepotrebné veci a rozdaj chudobným“ (18. 12. 1985).

Alicja vstupuje na cestu Božieho detstva a radikalizmu evanjelia s veľkým nadšením a radosťou, pretože chce úplne patriť Kristovi a plniť Jeho vôľu.

Pod dátumom 2. apríla 1986 zaznamenala rozhovor s Ježišom: „Čo najviac chceš od ľudí, otče? † Modlitby, dôveru . Inokedy sa spýtala: „Aké sú moje vlastné nedostatky, s ktorými musím najviac bojovať? † Pýcha, sebastrednosť . – Ako? † Podriadenie sa iným “ (3. apríla 1986); 

Alicja sa spýtala: „Chýbajú mi slová v modlitbe… † Musíš sa modliť srdcom, nie slovami. – Nemám ti čo dať… Otče môj. † Máš: svoju bezmocnosť, zraniteľnosť, malosť. to je to čo chcem. Všetko čo mám, o všetko sa chcem s vami podeliť“ (20. augusta 1986). 

„ Musím znova a znova plakať nad svojou hriešnosťou. † Plač a vystieraj mi ruky v nádeji. Otváram tvoje oči, aby si sa videla v Pravde. Bolesť je katarzná – bolesť z narodenia nového človeka v tebe. V tomto živote to nikdy neskončí. On ťa umyje, zdokonalí, posvätí. Miluj túto bolesť. Nech je zdrojom tvojej radosti a šťastia. Svedčí to o tom, že som blízko, že ťa chcem mať pri sebe“ (13. augusta 1986).

Inokedy Pán Ježiš povedal: „† Nemysli na seba a menej si všímaj, čo si o tebe myslia druhí. Dôležité je, čo si o tebe myslím ja. A ja viem aj tak všetko, bez ohľadu na to, akú tvoju výhodu či nevýhodu si tvoje okolie v danej chvíli všimlo.

Chcem, aby si videla všetko mojimi očami. Chcem ťa naučiť správnemu úsudku a súcitu, porozumeniu a ochote pomôcť, ktoré z toho pramenia, bez vnucovania sa, vkusu, názorov, údajných výhod. Svätosť je v každodennom živote, v znášaní toho, čo je malé a nenápadné. Z vďačnosti za to, čo je nudné a únavné. V ľuďoch prevláda ich túžba dominovať, ich zhovorčivosť, malichernosť, nedostatok sebakontroly. Rozvíjaj opačné vlastnosti a moju lásku k nim – trpezlivosť a súcit.

Pozeraj sa na všetko z pohľadu potreby môjho kráľovstva a nie z pohľadu vlastného potešenia. Pozri sa na každú svoju myšlienku, slovo, čin mojimi očami – či sú užitočné na budovanie môjho kráľovstva v srdciach ľudí a v tvojom srdci. Najväčšou obetou je poctivé a dobré plnenie každodenných povinností, ústretovosť a láska za každých okolností“ (31.8.1986).

Na príklade Alicji nám Ježiš dáva uvedomiť si, že nám dáva všetky milosti, ktoré potrebujeme, ale musíme sa snažiť ich prijať. Preto by sme si mali nanútiť sebadisciplínu, preto si rozvrh činností počas dňa zariaďte tak, aby bol čas na modlitbu, prácu a oddych. Pán Ježiš očakáva, že Alicja všetko opustí a bude Ho nasledovať cestou askézy medzi ľudí. Dáva jej najavo svoje veľké utrpenie spôsobené našimi hriechmi. Jej odpoveďou je túžba trpieť s Ježišom na jeho krížovej ceste, ako aj pripravenosť napraviť svoje hriechy a hriechy iných ľudí.

Alica sa pýta Ježiša: „ Čo môžem urobiť, aby som zmenšila tvoje utrpenie? † Dôveruj mi, pamätaj na mňa, daj mi lásku. Chcem, aby si Ma chcela ešte viac. Nechaj túto túžbu pohltiť ťa. Nech sa to stane tvojou jedinou realitou. Zvyšok by mal byť ako sen. Sľúbila si mi svoju vernosť – pamätáš si kedy?“

– Čo odo mňa chceš, Ježiš?

Takto odpovedal Pán Ježiš Alicji a takto odpovedá každému z nás: „† Lásku väčšia ako život a všetko, čo sa ti v tomto živote stane. K srdcu pritláčam všetky Moje deti a chcem od nich len čistú lásku. To, čo sa stalo v Jeruzaleme počas môjho umučenia, je materiálnym obrazom toho, čo sa deje v mojom srdci, keď moje deti ubližujú mojej láske. Každá ľudská bytosť Mi môže pomôcť bez toho, aby Mi ublížila a ospravedlnila sa za iných s ich žiadosťami a náhradami. Najväčším prejavom lásky je, keď niekto chce prijať časť môjho utrpenia tým, že sa na ňom zúčastňuje.“

O tajomstve Eucharistie

Takto hovorí Pán Ježiš o tajomstve Eucharistie: „† Celá Eucharistia je vďakyvzdaním. Založil som to aj preto, aby ste mohli ďakovať. Aby ste si účasťou na nej vytvorili postoj vďakyvzdania. Celý váš život by mal byť preniknutý vďakou a vďačnosťou. V tomto duchu musíte so Mnou hovoriť a oslovovať Ma. Všetko, čo máte a kým ste, je môj dar lásky. Úplne všetko. A napriek tvojim rebéliám a nevďačnosti ťa stále milujem, čakám na tvoj návrat a neustále sa obetujem, aby som ťa zachránil. Táto obeta je večná, pretože trvá a koná sa stále. Je to nadčasová Obeta. Žijete v nej, dýchate ju. Zachráni vás každý okamih vášho života. Usilujte sa poznať Pravdu o Mne, túžte po tom. Vďačnosť vo vás bude rásť, keď sa budete učiť.

Keby ste poznali čo i len čiastočku Pravdy a dokázali do nej preniknúť, každý z vás by plakal pre svoju vlastnú nevďačnosť. Počas svätej omše Ponúkam sa za vás a zároveň k vám prichádzam ako prvý, aby ste Ma chceli pozvať do svojich životov. Vo vašich dušiach prinášam obetu za vás, keď prijímate sväté prijímanie. Prinášam svoju obetu v duši každého, kto prichádza a prijíma moje telo.

Aká by mala byť vaša odpoveď? – Ďakuj a odovzdaj sa Mi. Dal som ti všetko a to isté očakávam od teba. Toto je hodnota prijímania – stretnutia, aby sme si navzájom dávali: Ja a ty. Toto je tiež vzor stretnutí medzi vami ľuďmi. Darujte sa a prijímajte jeden druhého v láske, vďačnosti a odpustení. Ako vás vítam v Láske a odpustení. Prijímanie je vzorom postoja k inej ľudskej bytosti. A zároveň dar Lásky, na ktorý možno odpovedať len vďačnosťou a láskou. Zmluva lásky.“

Skrývam sa, aby som nebol zotročený veľkoleposťou Môjho daru

Inokedy Pán Ježiš povedal: „† Miloval som ťa pred aktom stvorenia a z lásky som ťa zrodil. Láska je plodná: chce dávať a robiť šťastnými. Chcel som zdieľať Lásku – dávať a prijímať. Prijímajte zo srdca, dobrovoľne a nezištne. Takúto lásku Mi môže dať iba človek – stvorenie slobodné vo svojom rozhodnutí, pretože ešte celkom nepoznalo a nezakúsilo nesmiernu Moju krásu, Lásku a šťastie života so Mnou a vo Mne. Skrývam sa, aby som nebol zotročený veľkoleposťou Môjho daru. Prajem vám také šťastie, ktoré si žiadna ľudská bytosť nedokáže predstaviť a predvídať.

Celé dejiny ľudstva a dejiny každej ľudskej bytosti sú vedené Mnou, aby ste boli pripravení na zjednotenie so Mnou vo večnosti. Teraz môžete prísť so Mnou do kontaktu v modlitbe, v meditácii o Mojom živote, o Slove, o znameniach, ktoré som vám dal a naďalej vám dávam. Najvýrečnejším znakom je Moja prítomnosť v Eucharistii. Som ukrytý v Hostii a jej konzumáciou sa so Mnou duša stretáva živá a pravdivá, hoci pre myseľ a zmysly tela skrytý.

Môžete Ma spoznať a dotknúť sa Ma milujúcim a dôverujúcim srdcom – srdcom dieťaťa. Čím väčšia je viera a láska, tým silnejšie je spojenie so Mnou a tým hlbšie je poznanie. Dajte si pozor na bezduché a ľahostajné prijímanie Mňa vo svätom prijímaní. Je to veľký hriech a znesvätenie mojej lásky a môjho daru zrodeného v krvi na Kalvárii. Moje dieťa, ako veľmi sa musím skrývať, aby som nespálil tvoju dušu ohňom mojej lásky a nezabil tvoje telo silou mojej otcovskej nežnosti. Napriek tomu tak veľmi milujem a chcem byť milovaný“ ( 3. apríla 2002). 

Zdroj: modlitba.sk, trvajcievmilosci, Obrázok: Tamtiež