Neporušené telo sv. Kláry

Potom sa zistilo, že pozostatky sv. Kláry sa nerozložili, hoci boli v hrobe 597 rokov. Merala sa aj jej výška a porovnávalo sa, či bola vyššia alebo nižšia ako sv. František.

11. augusta 1253 vo veku päťdesiatdeväť rokov zomrela Klára, najvernejšia z duchovných dcér sv. Františka. Žila a slúžila štyridsaťdva rokov v kláštore San Damiano neďaleko Assisi. Pochovali ju na druhý deň v kostole sv. Juraja, v tej istej hrobke, ktorú predtým obsadil po smrti sv. František. Prečo teda liturgia 24. septembra odporúča pripomenutie si „Nájdenie tela sv. Kláry“?

Klárina smrť, ktorej predchádzal jej svätý život, vyvolala veľký rozruch. Pohreb, ktorému predsedal sám pápež Inocent IV., umocnil dojem a správy o zázrakoch, ktoré sa prostredníctvom nej vykonali a spôsobili, že sa proces kanonizácie takmer okamžite rozbehol.

Faktom je, že už v novembri, tri mesiace po jej smrti, sa začali skúmať uzdravenia, zázraky rozmnoženia chleba a ďalšie javy, o ktorých informovali obyvatelia Assisi. Dvadsať svedkov rozprávalo o dvestodvadsiatich troch zázrakoch vykonaných na príhovor rehoľníčky z Assisi.

Po dvoch rokoch výskumu ju Cirkev v roku 1255 vyhlásila za svätú. Bolo tiež rozhodnuté, že je čas presunúť Klárino telo do novej hrobky pripravenej v nádhernom novom chráme postavenom na jej počesť. Stavba pod vedením brata Filipa da Capellu prebehla hladko a už v roku 1260 bolo telo sv. Kláry umiestnená v novej bazilike, hneď pod veľkolepým oltárom. A hoci sa toto miesto dnes zdá byť jedinečné, nebola to posledná pohrebná adresa najznámejšej ženy v Assisi.

František: blízky svätec

Od 13. storočia, keď bol František a potom Klára pochovaní, sa v Umbrii udialo veľa. V 19. storočí vzrástol počet krádeží v kostoloch počas napoleonských vpádov. V roku 1809 dal Napoleon v snahe zlikvidovať pápežské štáty určité povolenie na zničenie kostolov. Ukradli sa liturgické nádoby, cenné diela sakrálneho umenia a ornáty.

Z Baziliky sv. Františka v Assisi sa vtedy odnieslo 1144 libier zlata a striebra, teda asi 500 kilogramov týchto kovov. Pútnické miesto utíchlo. Ľudia sa báli chodiť na sväté miesta, aby ich neokradli a nezbili. V takejto atmosfére sa v roku 1818 rozhodli františkáni odhaliť prístup do krypty, v ktorej sa nachádzala kamenná rakva s telom sv. Františka a vystaviť svätca tak, aby bol dostupný, blízko, takmer na dosah ruky.

Ľuďom sa tento nápad veľmi páčil. Opäť sa začali púte, pri hrobe nebohého sa modlilo čoraz viac ľudí. Život sa vracal do Assisi!

Odhalenie hrobu sv. Františka natoľko zasiahlo srdcia klarisiek, že chceli, aby svätá matka Klára mohla „vyjsť“ z krypty, aby sa stala dostupnou pre tých, ktorí ešte stále hľadajú jej pomoc. A tak hneď ako začnú práce na konečnej úprave hrobu sv. Františka, v roku 1850 začali práce v bazilike svätej Kláry.

Dňa 23. septembra 1850 bol slávnostne otvorený jej sarkofág umiestnený pod hlavným oltárom, uzavretý „nepravidelným travertínovým kameňom, obohnaným veľkým železným pásom“ a boli začaté práce na novej krypte na odhalenie tela svätice. A práve táto udalosť s dátumom 24. septembra sa v Cirkvi slávi ako deň „nájdenia tela sv. Klára“.

Vtedy sa zistilo, že pozostatky nádhernej svätice sa nerozložili, aj keď boli v hrobe pochované 597 rokov.

Ako vyzerá Klára?

Posledná prehliadka ostatkov tela svätice bola vykonaná v rokoch 1986-1987. Vykonávali ju talianski špecialisti. Na žiadosť sestier – okrem lekárskeho posúdenia stavu tela – urobili pokus o rekonštrukciu tváre a siluety sv. Kláry. A tak vypočítali, že Klára bola o dva centimetre nižšia ako František – merala 155 cm a jej duchovný majster meral 157 cm.

Bol vyrobený odliatok lebky a na tomto základe bol vytvorený portrét svätice. Údajne mala oválnu tvár, nie dokonale symetrickú, s vysokými lícnymi kosťami a mierne výraznou čeľusťou. Zo získaných údajov bolo tiež zapísané, že išlo o odhodlanú, vášnivú, nežnú, citlivú a sebavedomú ženu. Sv. Klára ukázala ženu plnú rozvahy a diskrétnosti, s krásnou a naplnenou osobnosťou.

Zdroj: Thomas of Celano, „Żywot św. Klára z Assisi, br. Tomáš z Celana “, Assisi, sväté miesta – sprievodca; www.assisisantachiara.it