Život Cirkvi vo svete 17/2020

Obsah

Krátke správy z LifeSiteNews

Vatikán dostal odklad kontroly pre umývanie peňazí

„Deň Zeme“ – pápež napomína k ekologickému obráteniu

Kardinál Müller: „Pánom Cirkvi nie je ľud, ale Boh“

Kardinál Brandmüller: Veľká noc v čase pandémie je dráma!

Kardinál Carlo Caffarra: „Podporuje sa dielo satana“

Biskup: Zatvorenie kostolov – zvrat hierarchie hodnôt?

Paríž: Ozbrojení policajti vtrhli na svätú omšu!

Poľsko: Biskupi vyzývajú k modlitbám za dážď

Chlapec zomrel po ošetrovaní matky chorej na covid-19

OSN: Pandémia vyvoláva nenávisť voči cirkvám a menšinám

Biskup Bätzing za zmenu náuky o homosexualite

Vyhliadky na viac ochrany života v Poľsku

Katolícka cirkev poprela ‚svoje podstatné princípy‘ !

Pred 15 rokmi bol zvolený Jozef Ratzinger za pápeža

Temná noc duše: Katolík unikol smrti na koronavírus

Česko: Od 27. apríla postupne znova sväté omše

Naša príloha
Biskup Andreas Laun: Má vírus čo do činenia s Bohom?

Boj medzi Bohom a satanom sa vedie cez koronvírus

Ježiš je stále po vašom boku, on bude vždy bojovať s vami a za vás a nepriateľ bude, tak ako vždy, premožený. Zverte sa úplne Božskému Srdcu Ježišovmu ako sa dieťa oddáva matkinmu náručiu.
Keď prechádzaš popri obrate Božej Matky, treba povedať: „Zdravím ťa Mária. Pozdrav odo mňa Ježiša.“ (sv. páter Pio)

Krátke správy z LifeSiteNews

Vatikán plánuje postupné otváranie riadnych svätých omší
Talianski biskupi očakávajú obnovenie svätých omší, svadieb, krstov a pohrebov 3. mája. Rím, 24.4.2020

„Radšej by som bol zavretý, ako vymknutý!“ Kňaz v Ázii slávil verejné Triduum napriek pandémii
Ako tam nezájsť, keď sa slávi obeta svätej omše? Hovoria anonymné svedectvá katolíkov z Ázie.

Mnohí stratili prácu – spomeňme si na sv. Kajetána – patróna nezamestnaných!

Nemecký biskup kritizuje katolíkov, čo prosia o Eucharistiu a iné sviatosti, že „skučia a sú agresívni“.

Magdeburg, 21.4.2020 – Biskup Gerhard Feige z Magdeburgu poskytol čisto sekulárnu reakciu na pandémiu covid-19 a na túžbu katolíkov po svätej omši a Eucharistii:
„Nie je vzhľadom na ťažkosti a utrpenie tých, čo sa boja o život a život blízkych, tých, čo čelia ekonomickým problémom, či tým na frontovej línii v boji proti pandémii naše zrušenie omší úplne luxusný problém?“

Používajú globalisti krízu koronavírusu na zničenie a prebudovanie svetového poriadku?

‚Zdá sa, že vírus z Wuhanu je neuveriteľný a podozrivo načasovaný dar globalistom na presadenie svojej agendy rýchlejšie, ako to ktokoľvek z nás očakával.‘
Amerického prezidenta Donalda Trumpa globalisti veľmi nenávidia, pretože od jeho článku v r. 2017 ho považujú za veľkú hrozbu svojich plánov zaviesť nový svetový poriadok (NWO) zameraný proti Bohu, proti rodine a proti životu! O toto úsilie im ide už od vlády prezidenta Clintona. 026 254

 

* * * * * * *

„Deň Zeme“ – pápež napomína k ekologickému obráteniu

Vatikán, 22.04.2020 (RV) 026 253 – Pri príležitosti Dňa Zeme vyzval pápež František k „ekologickému obráteniu:

„Dnes slávime 50. deň Zeme. Je to príležitosť, aby sme obnovili naše úsilie milovať náš spoločný domov a postarali sa oň i o tých najslabších členov našej rodiny. Ako nám to ukazuje tragická pandémia koronavírusu, zvíťaziť nad globálnymi výzvami môžeme jedine spoločne a berúc na seba ťažobu tých najkrehkejších. Encyklika Laudato si´ (LS) má práve tento podtitul: «o starostlivosti o náš spoločný domov». Dnes trochu pouvažujeme spoločne nad touto zodpovednosťou, ktorá charakterizuje «náš pobyt na tejto zemi» (LS, 160). Musíme rásť v povedomí starostlivosti o spoločný domov.“ …

Viac na:
https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2020-04/papez-pripomenul-den-zeme-svet-prirody-je-evanjeliom-stvorenia.html

Vatikán dostal odklad kontroly pre umývanie peňazí

Vatikán-Štrasburg, 17.04.2020 (KAP) 026 252 – Finančná kontrola z EÚ vo Vatikáne vzhľadom na jeho opatrenia proti umývaniu špinavých peňazí a financovanie teroru sa kvôli kríze koronavírusu odkladá na jeseň. Oznámila to Komisia Rady Európy Moneyval v piatok. Pôvodne sa mala začať viacdňová návšteva expertov zo Štrasburgu vo Vatikáne 27. apríla. Nový termín je od 28. septembra do 9. októbra.
Ako oznámil hovorca Rady Európy ďalej, kontrola má objasniť, či sa vo Vatikáne urobili opatrenia v zmysle zákonov proti umývaniu špinavých peňazí a financovaniu teroru a či sa aj aplikujú.
Školenie príslušných miest sa začalo už v marci 2019. Bude to piata turnusová kontrola pre Svätý stolec.
Správa kontrolórov sa prediskutuje v pléne a zverejní. Správy Moneyvalu o krajinách sú dôležité pre hodnovernosť ich správania sa vo financovaní.
Finančný dozor Vatikánu AIF sa dostal v októbri 2019 v súvislosti s aférou investícií vo vedení Cirkvi do ťažkej inštitucionálnej krízy. Len v stredu nanovo obsadili post riaditeľa AIF po pol roku, čo nebol obsadený. Stal sa ním taliansky finančný expert Giuseppe Schlitzer a ekonóm Federico Antellini Russo jeho zástupcom.
Už v novembri 2019 nahradil Carmelo Barbagallo Švajčiara Reného Brülharta, ktorý opustil post prezidenta AIF po škandále s financiami.

* * * * * * *

Kardinál Müller: „Pánom Cirkvi nie je ľud, ale Boh“

Ženy nemôžu byť kňazkami – vylučuje to povaha sviatosti kňazstva. Nie je to úrad, o ktorý možno usilovať. Ani muž nemá proste právo stať sa kňazom. Do kňazského úradu sme povolaní a Ježiš povolal tých, ktorých chcel.

Vatikán, 17.4.2020 (LifeSiteNews) 026 251 – To, že cirkev v západnom svete sa už dlhý čas nachádza v kríze, je neprehliadnuteľné. Preto je volanie po reformách stále hlasnejšie. Zatiaľ čo jedni chcú začať reformy politickými prostriedkami a tak sa sami nechať oslavovať ako pokrokoví, chcú iní viesť Cirkev do lepšej budúcnosti na základe Svätého písma a Tradície Cirkvi.
Kardinál Müller argumentuje z pohľadu princípu a to dodáva jeho argumentom presvedčivosť, ktorú nenachádzame ani v nemeckej „synodálnej ceste“, ani v Synode biskupov o Amazónii. Kardinálovi kladieme preto otázku:

Môžu to byť argumenty z mainstreamu na realizáciu reforiem?
„Mainstream je konštrukcia, ktorá jednoducho hovorí o gleichschaltovaní – teda všetci a všetko rovné. Tak ako u diktátorov – myslenie je kontrolované. Kto myslel inak našiel sa na Sibíri alebo v Dachau. Takže mainstreaming je výrazom cielenej diktatúry názoru. To odporuje všetkým zásadám našej slobodnej demokracie. Veď demokracia znamená, že každý človek môže vyjadriť svoj odôvodnený názor a dať do diskusie, aby sa aj protichodnými názormi niečo naučil.“
V mainstreame spočíva aj požiadavka pripustiť tzv. interkommunion – teda spoločné prijímanie s protestantmi.
„Existujú objektívne predpoklady na prijímanie Eucharistie. Skrze krst a vyznanie viery musíme patriť do Katolíckej cirkvi a svojím životom nesmieme porušovať Desatoro. Je to communio s Kristom a Cirkvou, ktoré Katolícka cirkev potvrdzuje v náuke viery. To nie je u evanjelických kresťanoch dané. Oni sú evanjelicko-reformátorskí a odlišujú sa v ich vyznaní viery od katolíckej viery. Luther a Kalvín učili, že katolícke slávenie svätej omše je obeta modlám. To sa dnes už takto brutálne nevyjadruje. No reformátori tiež vyhlásili, že pápež je antikrist – nepovedali, že vtedajší pápež bol osobne zlým pápežom, skôr konštatovali, že pápež ako taký je antikrist. Odôvodňovali to tým, že pápež s neomylným úradom si nárokuje, že definíciou dogiem stojí nad Božím slovom. To má platiť rovnako pre katolícky učiteľský úrad, biskupov a koncily. Reformátori tiež popierali, že birmovka, pomazanie chorých, pokánie a manželstvo sú sviatosti – teda Kristom ustanovené a v Duchu Svätom účinné prostriedky milosti. Ak sú sviatosti Kristom ustanovené prostriedky milosti, nemôžem argumentovať, že ich treba iba trocha inak chápať, ako to robia mnohí! Môžem ísť na prijímanie, keď som v stave milosti a v plnom spoločenstve Cirkvi s dokonalým vyznaním viery, ktorému zodpovedá aj môj štýl života.“
Cirkvi „pokrokoví veriaci“ kriticky vyčítajú, že sa zaplieta do klerikálnych štruktúr namiesto toho, aby sa otvorila modernizmu a prevzala demokratické štruktúry. K tomu kardinál Müller konštatuje:

„Cirkev nie je politická organizácia a nehodia sa jej štátne modely, nemožno ich prenášať na Cirkev. Cirkev je Boží ľud a Pánom Cirkvi je sám Boh. Hierarchia – biskupi a pápež sú tu, aby sa vykonával učiteľský a pastiersky úrad Cirkvi v Božom mene. V kňazskej a biskupskej vysviacke je to Boh, ktorý nás uschopňuje jeho slovo hlásať s plnou mocou a ako pastier Cirkvi robiť pastoráciu, to znamená viesť ľudí k Bohu. Biskupi ani laici nemôžu povedať, že chcú vydať novú cirkevnú „ústavu“. Cirkev nie je naším vlastníctvom.
S volaním po demokratických štruktúrach sa spája aj volanie akceptovať ženy ako rovnoprávne partnerky v pastorácii a pripustiť ich ku sviatostným úradom.
Vedenie Cirkvi tvoria biskupi. Ženy nemôžu byť kňazkami, lebo to vylučuje povaha sviatosti kňazstva. Nie je to jednoducho úrad, o ktorý možno usilovať. Ani muž nemôže proste povedať, že má právo stať sa kňazom. Do kňazského úradu sme povolaní a Ježiš povolal tých, ktorých chcel. Ustanovil dvanástich učeníkov za svojich apoštolov. V celej histórii Cirkvi to vždy bolo normou a bralo sa to ako pravdu obsiahnutú v zjavení. Nie je to zvyk, ktorý podlieha zmenám. Problém spočíva v tom, že mnohé ženy, ktoré sa chcú stať kňazkami, chápu Cirkev a cirkevný úrad politicky či ako spoločenskú prestíž. Kňazský úrad nie je takou ´doménou mužov´ ako boli mnohé povolania, o ktoré v čase emancipácie ženy museli bojovať. A tí, čo to hovoria, sa veľmi hnevajú na každého, kto im povie, že z teologických dôvodov je to nesplniteľné. Podsúvajú mu absurdné motivácie a myslia si, že biskup je niekto, kto má moc rozhodovať podľa vlastného uváženia a morálky. Ženy by chceli mať toľko moci a prestíže, aby mohli demonštrovať, že sú mužom v ľudskej dôstojnosti rovnocenné a popieranie toho by bolo podľa nich hroznou herézou!“

Kardinál Brandmüller: Veľká noc v čase pandémie je dráma!

„Cisár“ – štát – chce svojim občanom, aby ich chránil, zabrániť dať Bohu, čo je Božie! Vynárajú sa nanovo hrozné scenáre minulosti, temné tiene Nera, Robespierra, Garibaldiho, Stalina a Hitlera … Im všetkým kresťania odolávali až do krvi, aby dali Bohu, čo je Božie.

Rím, 22.4.2020 (kath.net/wb/as) 026 250

Ježišovi učeníci zhromaždení v sále, dvere „zo strachu pred židmi“ zatvorené – a tu vstúpi Vzkriesený do ich stredu… Tak to bolo večer veľkonočného dňa v apríli r. 30 pred Kristom. v Jeruzaleme. Dňa 12. apríla 2020 nie „zo strachu pred židmi“, ale pred koronavírusom stáli pred zatvorenými dverami – tak prežívali kresťania tento rok slávnosť vzkriesenia Pána – a napriek tomu On vstúpil do ich stredu. A sú to skutočne ambivalentné masmédiá, ktoré umožňujú jeho prítomnosť v každej obývačke aj keď len virtuálne. Na Kvetnú nedeľu bolo v Rakúsku zapnutých 370 000 televízorov, v celej nemeckej oblasti to bolo 1,8 milióna. Na omšiach vo viedenskom Dóme sv. Štefana sa zúčastnilo 1,47 milióna ľudí. ORF vyhlásil, že je to zdvojnásobenie sledovanosti. Vcelku to bolo vo Svätý týždeň 4,128 miliónov Rakúšanov, teda 55 percent televíznych divákov. Aj súkromné televízie dosiahli rekordy.
„Tam, kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi,“ povedal sám Ježiš. Pýtame sa, či počet tých, ktorí napriek všetkému chceli takto sláviť Veľkú noc, presiahol počet zvyčajných veriacich v kostole. No aj tak televízna omša je iba núdzová pomoc nie náhrada. Nie je to podobné ako s televíznym kuchárom? Nádherné menu sa prezentuje pred očami, no žalúdok zostáva prázdny. No zostáva aj apetít na skutočný pôžitok, ktorý si žiada nasýtenie. Tak je to snáď aj so sviatosťou. Cirkev dávno o tom premýšľa: hovorí sa o „sacramentum in voto“, o túžbe po sviatosti, ktorá je momentálne nedosiahnuteľná, no táto túžba sa predsa mimoriadnym spôsobom naplní: „duchovné prijímanie“.
Teraz, keď sú kostolné brány zatvorené už celé týždne, môžeme si pripomenúť slová básnika: „Pane, nechaj ma tu a tam hladovať, sýtosť robí tupým a lenivým …“ (Gustav Falk, †1916). Skúsenosť, ktorá môže naozaj spochybniť príliš samozrejmé a aj povrchné prijímanie Eucharistie u mnohých. Pripomenú si mnohí ešte slová sv. Pavla Korinťanom, že každému, kto nehodne „je Chlieb a pije z kalicha,“ hrozí Boží súd, lebo sa prehrešuje na Pánovom Tele? Tu môže prerušenie toho navyknutého viesť k uzdravujúcemu prebudeniu. …
Práve odňatie Eucharistie môže viesť k hlbšiemu prežívaniu eucharistického tajomstva a k väčšej túžbe po ňom. Duchovný zisk, duchovný rast by sa tak mohli stať následkom súčasnej núdze. Ak dnes účasť na nedeľnom slávení Eucharistie stroskotáva na tom, že sa nekoná vo vlastnom farskom kostole, ale v susednej farnosti, tak vzniká otázka, či takto zmýšľajúci si je vedomý podstaty a významu eucharistickej obety.
Kto si tu nespomenie na 46 kresťanov v severo-africkom Abitene, ktorí utrpeli mučeníctvo za cisára Diokleciána v r. 304, lebo nechceli zničiť Sväté písma, ani vzdať sa Eucharistie v nedeľu: „Sine dominico non possumus“ – bez Pánovej obete nemôžeme žiť, ako odpovedal jeden z nich – Emeritus. Kto si nespomenie na kresťanov v misijných krajinách, ktorí celé hodiny pochodujú, aby prišli na svätú omšu. Príklady, mená, ktoré by „sýteho a pohodlného“ Stredoeurópana mali zahanbovať.
No poďme k ďalšej kapitole: Kresťan – už vždy a nielen dnes – nie je „putujúcim medzi dvoma svetmi“, ale žije v dvoch svetoch. Narodením je občanom a skrze krst je údom Cirkvi Ježiša Krista. To jedno je ríša tohto sveta, to druhé nie je „zo“ sveta, ale iste „v“ tomto svete. A teraz nech niekto povie, že to neznamená napätím nabitú existenciu! Od počiatku bolo treba vydržať konflikty, boli tu mučeníci, ktorí odmietali dať cisárovi, čo je Božie. Teraz koronavírus vytvoril novú konfliktnú situáciu: „Cisár“ – štát – chce svojim občanom – aby ich chránil – zabrániť dať Bohu, čo je Božie! Vynárajú sa nanovo hrozné scenáre minulosti, temné tiene Nera, Robespierra, Garibaldiho, Stalina a Hitlera … Im všetkým kresťania odolávali až do krvi, aby dali Bohu, čo je Božie.
A dnes? Je tu policajný štát, ktorý tvrdo zasahuje a vynucuje si zatvorenie kostolov na najväčší sviatok Cirkvi – na Veľkú noc. Nedalo by sa apelovaním na rozum a disciplínu slobodných zrelých občanov dosiahnuť viac ako nátlakom a násilím? Tu by ste mali vidieť liberálov, ako by si vytvorili „uličku slobody“ na fronte. Nuž my dokážeme žiť aj s týmto.
No natíska sa otázka: Môže to po tejto pohrome, ktorá už zúri na celom svete, ísť jednoducho ďalej ako predtým? Nezažili sme už príliš krehkosť, zraniteľnosť celej našej situácie? Neviedla hospodárska globalizácia k nerozvinuteľnému medzinárodnému pletencu zdrojov surovín, energií, produkcie potravín a tak k závislosti všetkých od všetkých? Zrúti sa teraz všetko ako domček z karát, lebo sa zrútila jedna časť? Neplatí aj o globalizovanom svete, čo napísal sv. Pavol vzhľadom na Cirkev: „Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy …“ (1 Kor 12,26)?
A skutočne – keď bude vírus skrotený, jeho následky zostanú a rozvinú sa aj uzdravujúce účinky. Prvý by mohol spočívať v prehodnotení zvyčajného životného štýlu, ktorý je poznačený iba existujúcimi prostriedkami ohraničeným konzumom, neobmedzenou medzikontinentálnou mobilitou a výraznými pokrokmi techniky a medicíny. Mohlo by toto ísť „stále ďalej, byť stále väčšie, stále viac“ bez toho, aby to narazilo na hranice? Zo všetkého tohto by malo vyrásť nové povedomie o ľudských možnostiach, o zjednodušení nášho životného štýlu, nové povedomie o konečnosti tohto života a jeho určenia pre večnosť. …
Nuž dúfame, že čoskoro budeme hľadieť naspäť na všetko, čo korona nám, svetu, priniesla. Tu prichádzajú aj sprisahanecké scenáre, iní vidia osudové zlyhanie štátnych orgánov, v zbožných očiach sa javí korona ako Boží trest, následok hriechov a všeličo iné. Nechajme tieto otázky, držme sa faktov a pokúšajme sa ich vysvetliť. Pritom nám môžu pomôcť slová Goetheho vnučky Amálie von Imhoff, s ktorými budeme môcť, dúfajme, čoskoro súhlasiť: „Nešťastie samo veľa nezmôže, ale má tri dobré deti: silu, trpezlivosť a súcit.“
A dúfajme, že Boh aj po skutočne krivých riadkoch pandémie píše rovno!

Kardinál Carlo Caffarra: „Podporuje sa dielo satana“

Katolícki biskupi Anglicka podporujú „dielo satana“
Londýn, 21.4. 2020 (LifeSiteNews) 026 249 – Hrozné morálne prečiny Biskupskej konferencie Anglicka a Walesu podporovaním vládneho programu „Sexuálna výchova a budovanie vzťahov“ možno lepšie pochopiť na základe nezabudnuteľného príhovoru kardinála Carla Caffarru (1938-2017) na 4. fóre za život v Ríme 19. mája 2017:
Sú v našej západnej kultúre smery vývoja, ktoré svedčia mimoriadne jasne o konflikte medzi príťažlivou silou ukrižovaného a vzkrieseného Pána a kultúrou lží vytvorenej satanom? Odpovedám súhlasne a chcem spomenúť najmä dva takéto smery. … :
Prvý je transformácia zločinu potratu („nefandum crimen –nevýslovného zločinu“ slovami II. vatikánskeho koncilu) na právo. Dobre si všimnite – hovorím o najväčšej legitimizácii, akú právny poriadok môže udeliť správaniu – zahrňujúc potrat do kategórie osobného práva, ktoré je etickou kategóriou. To znamená nazvať zlo dobrom, nazvať temnotu svetlom. „Keď on luhá, hovorí o svojej vlastnej povahe, pretože on je luhár a otec lží.“ Toto je pokus vyprodukovať „anti-zjavenie“! Aká je logika, ktorá nás uvádza do tohto povýšenia potratu? Je to predovšetkým najväčšie možné popretie pravdy o človeku. …
Druhý smer vývoja je povýšenie homosexuality. Tu nachádzame dokonalé odmietnutie pravdy o manželstve, vôle Boha Stvoriteľa vzhľadom na manželstvo. Božie zjavenie nám komunikovalo Boží plán pre manželstvo – právoplatný zväzok muža a ženy – zdroj nového života. V zmysle Božej vôle má manželstvo trvalú štruktúru zakorenenú v dualite ľudského typu bytosti ženského a mužského. Nie dvoch protichodných pólov, ale jeden s druhým a pre druhého. Iba týmto spôsobom sa človek vyskytuje vo svojej pôvodnej samote. Jedným zo základných Božích zákonov ovládania vesmíru je, že Boh nekoná osamotene, ale získava našu spoluprácu. Zväzok muža a ženy, ktorí sa stávajú jedným telom, tvorí spoluprácu človeka so stvoriteľským aktom Boha. …
Zhrňme to teda. Piliere stvorenia sú dva: ľudská osoba v jej nezredukovateľnosti v materiálnom svete a manželský zväzok muža a ženy, miesto, kde Boh stvorí nové ľudské osoby „na svoj obraz a svoju podobu“. Axiologické povýšenie potratu na status ľudského práva je zničením prvého piliera. Povýšenie homosexuálnych vzťahov na rovnocenných manželstvu je zničením druhého piliera. Pri koreni tohto je dielo satana, ktorý chce vykonštruovať skutočné anti-stvorenie. On vrhá pred Boha konečnú strašnú výzvu: „Ukážem ti, že dokážem stvoriť alternatívu k tvojmu stvoreniu. A človek bude hovoriť, že je na tom lepšie v mojom alternatívnom stvorení, ako v tvojom.“ S použitím hrozivej stratégie lží vybudovaných na hlbokom pohŕdaní človekom, satan vyhlasuje, že človek nie je schopný vystúpiť do veľkoleposti pravdy, že je neschopný zniesť paradox nekonečnej túžby po šťastí, že mu nie je možné nájsť sa v úprimnom dare seba samého.
V tomto boji medzi stvorením a anti-stvorením sme povolaní vydávať svedectvo. Svedectvom je náš spôsob bytia vo svete. Nový zákon poskytuje nesmierne bohatú náuku v tejto oblasti. Obmedzím sa na tri zásadné významy vydávania svedectva:
1.Vydávať svedectvo znamená hlásať, hovoriť otvorene a verejne. Ten, kto nevydáva svedectvo, je ako vojak, ktorý uteká z boja v rozhodujúcej chvíli. Už nie sme svedkovia, ale dezertéri, ak nehovoríme otvorene a verejne.
2.Vydávať svedectvo znamená otvorene a verejne hlásať Božie zjavenie, čo zahrňuje aj prvotné svedectvo spoznateľné aj čisto správne formovaným rozumom – prirodzený zákon. Znamená to hlásať najmä evanjelium života a manželstva.
3. Vydávať svedectvo znamená otvorene a verejne hlásať evanjelium života a manželstva, ako je vystavené súdu:
A keď príde on, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd. Hriech je, že neveria vo mňa, spravodlivosť, že idem k Otcovi a už ma neuvidíte, a súd, že knieža tohto sveta je už odsúdené (Jn 16,8–11).

Vysvetlím to. Hovoril som o boji. Tento konflikt sa stále viac podobá na súd, právny proces, v ktorom je odsúdeným Ježiš a jeho Evanjelium. Ako na každom súde sú tu svedkovia obhajoby, svedkovia v prospech Ježiša a jeho Evanjelia. V dnešnom svete hlásanie evanjelia manželstva a života prebieha v atmosfére nepriateľstva, sporov, neviery. Aby to bolo inak, museli by sme prijať jednu z dvoch opcií: alebo mlčať o Evanjeliu, alebo hlásať niečo úplne iné. Samozrejme nechcem viesť kresťanov k tomu, aby úmyselne živili ducha nepriateľstva voči iným

* * * * * * *

Biskup: Zatvorenie kostolov – zvrat hierarchie hodnôt?

Portsmouth, 24.4.2020 (kath.net/lifesitenews/jg) 026 248 – Philip Egan, rímskokatolícky biskup z anglického Portsmouthu v správe na Twitteri znova ľutoval zatvorenie kostolov a vyjadril nádej, že Božie domy sa budú môcť čoskoro znova otvoriť. Kostoly Veľkej Británie sú v súčasnosti z nariadenia štátnych orgánov zatvorené. Nesmie sa do nich vstúpiť ani na osobnú modlitbu.
Biskup Egan uznáva potrebu opatrení na stlmenie šírenia koronavírusu, no píše:
„Viem, že máme núdzový stav a že sú potrebné prechodné opatrenia. Avšak neprevraciame hierarchiu hodnôt, keď kladieme fyzické zdravie na duchovné potreby ľudskej duše?“

Paríž: Ozbrojení policajti vtrhli na svätú omšu!

Parížsky arcibiskup: „Budeme reagovať veľmi hlasno!“

Paríž, 24.4.2020 (kath.net) 026 247 – V Paríži ozbrojení príslušníci polície tento týždeň vtrhli na katolícku svätú omšu, na ktorej sa zúčastnilo iba sedem osôb!
Farár, miništrant, spevák, organista a traja lektori. Podľa novín „Le Figaro“ stal sa tento incident počas prenosu svätej omše cez internet.
Polícia vyzvala farára, aby ukončil bohoslužbu, čo ten odmietol. Za to udelili kňazovi peňažnú pokutu.
K slovu sa prihlásil teraz parížsky arcibiskup Michel Aupetit a v katolíckom rozhlase pripomenul, že vo Francúzsku polícia nesmie vstupovať do kostolov so zbraňami! „Inak budeme hlasno reagovať, veľmi hlasno!“ zdôraznil arcibiskup.
Podľa vyhlásenia arcibiskupstva sú vo Francúzsku súkromné sväté omše povolené a pri prenose cez internet pritom môže byť aj niekoľko pomocníkov.

Poľsko: Biskupi vyzývajú k modlitbám za dážď

Tisíce hektárov polí ohrozených zničením

Varšava, 22.4.2020 (KAP) 026 246 – Vzhľadom na sucho, ktoré spôsobuje veľké problémy poľnohospodárstvu, vyzvala poľská katolícka cirkev k modlitbám za dážď. V Poľsku sú mnohé tisíce hektárov ornej pôdy ohrozené zničením.
„Sú obavy, že následkom budú vysoké ceny potravín a bude to mať aj negatívny dopad na poľský export,“ povedal predseda Biskupskej konferencie Poľska, arcibiskup Stanislav Gadecki z Poznane v utorok.
„Sucho postihuje tisíce poľnohospodárov, záhradníkov a ich rodiny, ktoré si zarábajú na život plodmi zeme. Preto sa obraciam na všetkých veriacich a ľudí dobrej vôle s výzvou, aby sa vytrvalo a vrúcne modlili a vyprosovali dážď. Majte dôveru, že Boh vaše modlitby vypočuje.“

Chlapec zomrel po ošetrovaní matky chorej na covid-19

Hrdina lásky k blížnemu

Viedeň/Mexiko-City, 21.4.2020 (kath.net/KAP) 026 245 – Rakúsky riaditeľ Pápežských misijných diel, páter Karol Wallner, Ocist. Rozprával dojímavý príbeh zo súčasnej doby pandémie. Začiatkom mesiaca zomrel v mexickom miliónovom meste Ecatepec 14-ročný chlapec na zásah elektrického prúdu. Bolo to po troch týždňoch ošetrovania svojej matky chorej na covid-19 v domácej karanténe. Na detskej svätej omši cez internet (www.missio-live.at) páter povedal:
„Juan Eduardo je hrdinom lásky k blížnemu. Svet je plný tichých svätcov. Možno máme v tomto chlapcovi malého svätého v Mexiku.“
Matka chlapca, Carmen Adriana Blanquetová (37), ako jedna z prvých pacientov v Mexiku s touto nákazou, už v marci vyvolala rozruch. Táto matka štyroch detí sa koncom februára nakazila zrejme vo svojom zamestnaní taxikárky. Ale až v polovici marca jej diagnostikovali túto nákazu a musela do domácej karantény. Ostatných tri deti poslala k príbuzným. No Eduardo trval na tom, že zostane u matky a bude sa o ňu starať:
„Keď zomrieš, tak ja zomriem s tebou, mamička. Čo bude so mnou, ak sa tebe niečo stane?“ povedal chlapec.
Celých 20 dní robil Juan Eduardo všetky domáce práce a varil pre matku, pričom bol veľmi obozretný, stále nosil rúško a rukavice, aby neochorel. Lekári z nemocnice mu poslali tortu a darček, keď 1. apríla oslávil 14. narodeniny. Dokonca aj večerné správy priniesli príbeh rodiny a video vďaky veselému chlapcovi, ktorý tak starostlivo opatroval matku.
Keď pani Blanquetová musela po troch týždňoch pred Kvetnou nedeľou na kontrolu do nemocnice, bol jej dom v chudobnej štvrti Ecatepecs pre silný lejak zaplavený vodou. Juan Eduardo nešiel s ňou do nemocnice, lebo chcel medzitým všetko vysušiť. Pri pokuse pripojiť pumpu dostal silný zásah elektrického prúdu a na mieste zomrel. Keď matka prišla domov s radostnou správou, že už nemusí byť v karanténe, očakávala ju tam hrozná správa, ktorá otriasla celým Mexikom. Pri pitve
Juana Eduarda sa ukázalo, že sa nenakazil vírusom.
Ako napomenutie politikom, spoločnosti a aj cirkvi poslal miestny biskup Roberto Dominguez Couttolenc opis príbehu chlapca do misijných diel sveta a napísal:
„Jeho smrť súvisí rovnako s pandémiou koronavírusu, ako s biedou a chýbajúcou podporou chudobnej vrstvy obyvateľstva. Úlohou Cirkvi musí byť stať sa pre trpiacich bratov a sestry milosrdnou Božou tvárou.“
„Aj pápež František, ktorý Juanove rodné mesto Ecatepec navštívil v r. 2017, napomína Cirkev neustále, aby vychádzala k ľuďom trpiacim núdzou a stretávala sa s chudobnými.“

OSN: Pandémia vyvoláva nenávisť voči cirkvám menšinám

Ženeva, 23.04.2020 (KAP/KNA) 026 244 – Spojené národy varovali predtým, aby sa pandémia zneužívala na hospodárske a politické záujmy a prenasledovali sa náboženstvá alebo menšiny.
„Apelujem na štáty, náboženských vodcov, občiansku spoločnosť, médiá a verejnosť, aby sa postavili proti nenávisti a vyhraničovaniu ľudí,“ povedal mimoriadny spravodajca pre náboženskú slobodu Ahmed Shaheed, v stredu v Ženeve. Namiesto toho žiadal pomoc a solidaritu pre tých, ktorí by sa v ťažkej dobe mohli stať obeťami.
„V mnohých krajinách viedla pandémia k vzplanutiu náboženskej intolerancie. Som zalarmovaný vzhľadom na tendenciu kresťanov, židov a moslimov robiť vinnými zo šírenia koronavírusu. To platí aj pre migrantov, utečencov a azylantov. No štáty sú povinné potláčať každé podnecovanie k nenávisti, či násiliu voči náboženským či etnickým menšinám,“ povedal expert OSN. …

Biskup Bätzing za zmenu náuky o homosexualite

Postoje nového predsedu Biskupskej konferencie Nemecka

Limburg, 20.4.2020 (LifeSiteNews) 026 243 – Predseda Biskupskej konferencie Nemecka, biskup Georg Bätzing z Limburgu, vyzval k zmene náuky Cirkvi o „praktizovanej homosexualite“ tak, že „preskočíme priekopy“. Povedal biskup Bätzing pre denník Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung na Veľkonočnú nedeľu. A pokračoval:
„Katechizmus tu vyhlasuje, že k týmto ľuďom treba predovšetkým pristupovať s rešpektom. Ale každý sexuálny akt sa považuje za svedectvo o nezriadenom sexuálnom živote. To je niečo, čo mnohí ľudia už nechcú, alebo nemôžu pochopiť.“
Bätzing, ktorý bol zvolený za predsedu BKN iba minulý mesiac, sa ďalej vyslovil:
„V morálnej teológii sme sa už dávno pohli vpred výpoveďou, že pravá láska a vernosť sa žijú dokonca aj medzi partnermi rovnakého pohlavia. Musíme to teda uznať. Cirkev už nie je schopná dosiahnuť a ovplyvniť nikoho. Ľudia sa aj tak rozhodujú sami, ako budú žiť.
Nemôžeme im povedať, že ich vzťah má Božie požehnanie? Dúfam, že prídeme k príslušnému vyhláseniu počas našej synodálnej cesty. To by bolo znamenie, ktoré by verejnosť videla ako most.“
Bätzinga, ako sa zdá, viac zaujíma potešenie verejnosti, ako prezentácia a vysvetľovanie náuky Cirkvi. …
Biskup sa vyjadril s ľútosťou aj o tom, čo nazval „morálkou zákazov“:
„Podľa tohto chápania Cirkev iba hovorí ´nie´ veciam ako sexuálny styk pred manželstvom a mimo neho, aj praktizovanej homosexualite a rozvodu.“
Biskup ďalej v interview tiež povedal, že ženatí kňazi by neboli „škodou pre Cirkev“: „Naopak. No bolo by veľkou stratou pre Cirkev, ak by boli iba ženatí kňazi a už nie takí, čo sa rozhodnú pre celibát.“
Na záver Bätzing hovoril aj o otázke „vysviacky“ žien. Na jednej strane pripustil, že náuka Cirkvi je tu veľmi jasná:
„V otázke či by ženy mohli byť schopné prijať sviatostné kňazstvo sú jasné bariéry autority náuky Cirkvi a výpovede pápeža Jána Pavla II., Benedikta XVI. a Františka. To je obmedzenie. Diskusia o tom však nie je preč zo stola. Žijeme v spoločnosti, v ktorej sa rodová rovnosť stále viac prevažuje. To je dobré. Platmi, kvótami, ženami v manažmente sa však cieľ ešte nedosiahol. Nám treba prediskutovať, čo znamená pre Cirkev žiť v spoločnosti, v ktorej v zásade každý post môžu zastávať muži aj ženy.“

Biskup Bätzing bol zodpovedný za vypracovanie pracovného dokumentu o sexuálnej morálke vydaného pred začiatkom nemeckej synodálnej cesty v r. 2019. Dokument obhajuje používanie antikoncepcie, masturbáciu aj aktívny homosexuálny životný štýl!
V príprave na synodálnu cestu, ktorú nemeckí biskupi spustili v spolupráci v Centrálnym výborom nemeckých katolíkov, bol tento biskup jedným z dvoch ľudí, ktorí dohliadali na prácu komisie pre sexuálnu morálku. A na tomto poste bol znova potvrdený.
Pracovný dokument má 21 strán a slúžil ako základ diskusie na prvom zhromaždení synodálnej cesty vo Frankfurte v januári a februári. Dokument uvádza, že „sexuálna morálka sa musí rozvíjať na základe poznatkov humanitných vied vrátane životnej skúsenosti veriacich ľudí ktorí sa milujú“.
Povzbudzuje Cirkev, aby sa spoliehala na humanitné vedy a to psychológiu, sociológiu, antropológiu. To by otvorilo mnohé zákazy sexuálnej morálky, ako prikazuje autorita náuky Cirkvi, ktorá vidí sexuálnu aktivitu iba v manželstve a stále prísne zameranú na plodenie detí. A dokument uvádza:
„Homosexuálne akty tiež realizujú pozitívne zmysluplné hodnoty pokiaľ sú výrazom priateľstva, spoľahlivosti, lojálnosti a podpory v živote. Homosexualita by sa už nemala považovať za vnútorné zlo.“ A ani žehnanie homosexuálnych zväzkov v dokumente nechýba.

Tento biskup tiež podporuje spoločné prijímanie Eucharistie kresťanmi každého vyznania!“ na katolíckej svätej omši v zmysle štúdie s názvom „Spoločne pri Pánovom stole“ z r. 2019. Vydala ju nemecká „Ekumenická komisia evanjelických a katolíckych teológov“.
„Táto štúdia sa zakladá na nedávno dosiahnutých teologických a najmä liturgických poznatkoch a na výsledkoch ekumenického dialógu. Je mojím osobným presvedčením, že sú to oprávnené názory,“ vyhlásil biskup.

Vyhliadky na viac ochrany života v Poľsku

Varšava, 20.4.2020 (kath.net) 026 242 – Dôvody, pre ktoré sa povoľuje legálny potrat v Poľsku ešte viac obmedzili v prospech práva na život nenarodeného dieťaťa. Poľský parlament schválil v prvom čítaní novelu zákona, v ktorej už postihnutie dieťaťa nie je dôvodom na potrat. Jediné dôvody by boli ohrozenie zdravia matky alebo znásilnenie.
Podľa nemeckej televízie ZDF hovorila iniciátorka Kaja Godeková z nadácie „Život a rodina“, ktorá novelu zákona podala, o „jednoduchej voľbe“:

„Alebo si za usmrtenie, alebo si proti usmrcovaniu.
Potrat je pandémia a oveľa horšia ako koronavírus! Potrat si vyžaduje viac obetí a je vždy smrteľný.“

Podľa ZDF klesol počet potratov v Poľsku asi na 1000, väčšinou pre chorobu alebo postihnutie nenarodeného dieťaťa ako Downov syndróm.

Katolícka cirkev poprela ‚svoje podstatné princípy‘ !

Rím, 18.4.2020 (kath.net) 026 241 – Taliansky filozof Giorgio Agamben v švajčiarskom denníku NZZ v Zürichu ostro kritizoval spoločnosť aj Cirkev v súvislosti s krízou koronavírusu. Agamben je taliansky filozof, vydavateľ spisov W. Benjamina v taliančine, člen „Collège international de philosophie“ v Paríži, od r. 1988 profesor estetiky na Univerzite v Macerate, teraz profesor na Univerzite IUAV, Benátky.

„V boji proti pandémii sa prekročil prah, ktorý delí ľudstvo od barbarstva. Ešte nikdy v histórii to nedospelo tak ďaleko, že iba v mene rizika ľudia zomierajú osamelí a ich mŕtvoly sa musia bez pohrebu spaľovať. Dokonca ani počas svetových vojen nebola sloboda pohybu taká obmedzená ako teraz. Mnohé vlády prenáhlene zvrátili princíp rozdelenia moci, ktorý definuje demokraciu.“
Katolícka cirkev v kríze koronavírusu radikálne poprela „svoje zásadné princípy a urobila sa slúžkou vedy, ktorá zasa sa stala novým náboženstvom našej doby“, ako napísal Agamben. „Cirkev pod pápežom, ktorý sa nazýva František, zabudla, že sv. František objímal chorých na malomocenstvo. Zabudla, že jeden zo skutkov milosrdenstva spočíva v tom, že máme navštevovať chorých. Zabudla, že mučeníci nás učia ochotu skôr obetovať život ako vieru a že vzdať sa blížneho, znamená vzdať sa viery.“
Proti názoru, že ťažké obete sa prinášali v mene morálnych princípov Agamben namieta, že aj Adolf Eichmann sa vždy odvolával na svoje svedomie a prikázania kantovskej morálky: „Norma, ktorá hovorí, že sa treba vzdať dobrého, aby sa zachránilo dobro, je rovnako nesprávna ako tá, ktorá požaduje, že sa musíme vzdať slobody, aby sme zachránili slobodu,“ zdôrazňuje 78-ročný filozof.

Pred 15 rokmi bol zvolený Jozef Ratzinger za pápeža

Vatikán, 18.4.2020 (kath.net/ KAP) 026 240 – Bol to prvý nemecký pápež po takmer 500 rokoch. V nedeľu oslávil Benedikt XVI. svoje 15. výročie zvolenia za pápeža. Na rozdiel od svojho poľského predchodcu v r. 1978 a argentínskeho nástupcu v r. 2013 nebol výsledok konkláve v r. 2005 veľkým prekvapením. Kardinál Joseph Ratzinger bol považovaný za favorita na úrad pápeža. Už v štvrtom kole zvolili 115 kardináli 19. apríla 2005 dlhoročného prefekta Kongregácie pre náuku viery za hlavu Katolíckej cirkvi.

Už na strednom balkóne Baziliky sv. Petra, keď padlo latinské krstné meno „Iosephum“, vypukol na Námestí sv. Petra potlesk. Keď nasledovalo meno „Ratzinger“ a meno pápeža Benedikta XVI., nastalo veľké jasanie. Viali zástavy, objavovali sa slzy radosti.
Presne o 17.49 hod. druhého dňa konkláve začal vystupovať najprv tmavší dym z komína Sixtínskej kaplnky, ktorý sa však stával stále svetlejším. A čoskoro aj zvonenie zvonov potvrdilo – rozhodnutie padlo. Ľudia prúdili na Námestie sv. Petra a zaplnila sa aj ulica Via della Conciliazione. Okolo Vatikánu vypukol dopravný chaos. Televízne kamery z celého sveta sa zameriavali na fasádu Baziliky sv. Petra.

„Jednoduchý robotník v Pánovej vinici“
O hodinu neskôr sa odhrnul purpurový záves vzadu na balkóne a vyšiel nový pápež. Priateľsky a skromne pozdravil Benedikt XVI. ľudí. Takmer nesmelo zakýval po prvý raz v bielom pápežskom rúchu.
„Po veľkom pápežovi Jánovi Pavlovi II.,“ začal J. Ratzinger krátky príhovor – a už aj zožal hlasný potlesk. Teraz kardináli zvolili jeho, „jednoduchého robotníka v Pánovej vinici“. Sotva udelil svoje prvé požehnanie „Urbi et orbi“, začalo pri Berniniho kolonádach prvé skandovanie „Benedetto, Benedetto!“ A dokonca aj v jeho nemeckej domovine, ktorá k Rímu a bavorskému kardinálovi – prefektovi – nemala najláskavejší vzťah, vyšiel titulok v novinách: „My sme pápež.“
V dňoch po smrti Jána Pavla II. sa Jozef Ratzinger dostával stále viac do popredia. Ako dekan kolégia kardinálov viedol Cirkev v medziobdobí. Na Námestí sv. Petra slávil zádušnú svätú omšu za Jána Pavla II., na ktorej aj triezvi intelektuáli prejavovali emócie. Ukázal na okno pápežovho bytu a povedal:
„Môžeme si byť istí, že náš milovaný pápež teraz stojí pri okne domu Otca, vidí nás a požehnáva nás.“
Ešte jedným vyjadrením vyvolal nemecký kardinál v tých dňoch rozruch, ale aj mnohý odpor. Na krížovej ceste v Koloseu narysoval temný obraz Cirkvi:
„Je ako potápajúca sa loď, je v nej veľa špiny a v kléru vládne povýšenosť a bezohľadnosť.“
Táto otvorenosť sa očividne zasiahla nervy kardinálov.

Detaily z konkláve
Ako dekan viedol Ratzinger zhromaždenia kardinálov pred konkláve. O dynamike tých dní obiehali viaceré špekulácie. Hovorilo sa o dvoch táboroch – Ratzingera a Carla Máriu Martiniho (1927-2012). Obaja mali spočiatku takmer rovnaký počet hlasov, kým Martini, ktorý údajne trpel Parkinsonovou chorobou nakoniec neustúpil v prospech Ratzingera. Podľa inej verzie mal byť protikandidátom Argentínčan Jorge Mario Bergoglio. Aj on sa vzdal. V každom prípade mal byť neskôr Ratzingerov náskok veľký. Niektorí z Južnej Ameriky sa údajne snažili veľmi ovplyvňovať kardinálov.
Očividne však videla väčšina kardinálov v Ratzingerovi garanta kontinuity na vrchole Cirkvi. Ratzinger bol predsa 23 rokov najužším spolupracovníkom svojho predchodcu. No prisudzovali mu aj suverenitu a intelekt, aby mohol nastúpiť po veľkom pápežovi a vyvinúť si vlastný profil. Súčasne bol jeho vek 78 rokov zárukou, že nebude zasa taký dlhý pontifikát.

Prehĺbenie viery
Napriek tomu tento „teológ na pápežskom stolci“ nahodil povážlivé pracovné tempo. Po mužovi vízií Karolovi Wojtylovi, ktorý sa podstatne podieľal na páde komunizmu, a ktorého médiá spočiatku oslavovali ako „superstar“ a ktorý podnietil nespočetné iniciatívy, išlo Benediktovi XVI. predovšetkým o sprostredkovanie, prehlbovanie a jasnosť viery. Jeho obdivovatelia ako aj kritici oceňovali jeho ostrý intelekt, jeho analýzy, jeho pestovaný jazyk a široký teologický a kultúrny horizont.
K teologickému dedičstvu Benedikta XVI. patrí jeho trilógia o Ježišovi Nazaretskom. Mnohými príhovormi, dokumentami a cestami napomáhal ekumenizmus a medzináboženský dialóg – s úspechmi aj neúspechmi. „Regensburským príhovorom“ s citátmi kritickými voči islamu si narobil zlú krv v islamskom svete. A svojím dobre mysleným ústretových prístupom ku „Kňazskému bratstvu sv. Pia X.“ si rozhneval židovských partnerov v dialógu, keďže jeden z nich popieral holokaust. V oboch oblastiach však Benedikt XVI. dokázal znova dosiahnuť uzmierenie a upokojenie.

Reformy a „vatileaks“
Vo Vatikáne zaviedol Benedikt XVI. dôležité reformy. Vyviedol Vatikánsku banku IOR zo škandálov a podriadil ju kontrolným mechanizmom hospodárskej a finančnej oblasti. Predovšetkým však zintenzívnil boj, ktorý viedol už ako kardinál, proti škandálom zneužívania v Cirkvi a usiloval o prevenciu a pomoc obetiam.
Ako veľmi optimálna sa ukázala aj voľba štátneho sekretára Tarcisia Bertoneho. Nemal diplomatické skúsenosti, ani mnohých priateľov v kúrii ako jeho predchodcovia. A tak Rímska kúria znova dobre fungovala. A potom musel pápež zažiť porušenie dôvery svojho komorníka Paola Gabrieleho, ktorý ukradol tajné dokumenty z jeho písacieho stola a poskytol ich ďalej – aféru „vatileaks“.

Odstúpenie ako senzácia
To všetko ničilo jeho zdravie. Benedikt XVI. z toho vyvodil prevratné dôsledky. Keď videl, že jeho sily už nestačia, zložil svoj úrad ako prvý pápež po 719 rokoch. Na rozdiel od jeho zvolenia za pápeža bolo toto odstúpenie 1. marca 2013 senzáciou.

Temná noc duše: Katolík unikol smrti na koronavírus

USA, April 17, 2020 (LifeSiteNews) 026 239 – Dan Burke, bývalý prezident média EWTN News, hovoril o svojej nedávnej diagnóze a uzdravení z covidu-19. Hovoril aj o „duchovnej temnote“, ktorú prežíval počas prekonávania choroby v nemocnici:
„Ja nehovorím, že som nejaký mystik, alebo niečo podobné. To, čo však chcem porozprávať, môže byť odvážne – a nechcem, aby to tak znelo – ale ak je možné, že pre ľudská bytosť dokáže pochopiť to, čo Ježiš trpel v Getsemanskej záhrade, alebo ako trpel, keď povedal ‘Bože môj Božej môj, prečo si ma opustil?’, tak tá temnota mohla pre mňa byť takou trieskou z triesky z toho, čím to bolo pre Ježiša.“
Dan mal chronickú astmu už mnohé roky.
„Mal som viac operácií, ako dokážem spočítať. Moje telo nebolo nikdy mojím priateľom,“ povedal Dan. Svojmu synovi povedal, že ak dostane koronavírus, tak zomrie a že to berie s pokojom.
Sestričky ho občas prišli skontrolovať na intenzívnej stanici ale iba tak príležitostne. Dan obetoval svoje utrpenie za iných a za inštitúcie v Cirkvi tak, ako to robil pri predošlých chorobách. Ale ako sa vyjadril:
„Tento raz to bolo totálne nové teritórium! Bola to najtemnejšia duchovná skúsenosť, akú som kedy v živote mal. Vôbec som necítil Božiu prítomnosť! Neoddal som sa však zúfalstvu a nestratil som vieru ani nádej. Ale bolo to veľmi stresujúce istým spôsobom – veľa som plakal. A svoje utrpenie som obetoval.
„Bola to čierňava ako smola, akoby ste kempovali v miestach naozaj ďaleko od mesta, kde niet svitu mesiaca, ani len svitu mesiaca! Dokonca aj keď zažnete baterku, môžete niečo vidieť. Je to druh temnoty, ktorú svetlo vyvinie v istom bode v blízkej vzdialenosti. Viete, že je to tak. No toto bola temnota, ktorá bola úplne nepreniknuteľná. Bol to hrozný druh utrpenia!”

Dan je predsedom Avilského inštitútu pre duchovnú formáciu ( Avila Institute for Spiritual Formation ) a práve vydal novú knihu Duchovný boj a rozlišovanie duchov ( Spiritual Warfare and Discernment of Spirits ) – (Sophia Institute Press). Kniha vyšla predtým, ako chytil koronavírus.

Dan povedal, že čo ho zasiahlo najviac počas tejto choroby, bola veľká potreba „pokánia laikov“ a pokánia za to, že „prijímajú Eucharistiu na ruku a nie do úst po kľačiačky“!
„Som presvedčený, že najvyššie mocnosti démonov sa sústreďujú na zničenie svätej obety – dôstojnej svätej omše a pravého uctievania Boha,“ vyvodil Dan z tejto skúsenosti.

Česko: Od 27. apríla postupne znova sväté omše

Praha, 17.04.2020 (KAP/KNA) 026 238 – V Česku sa majú od konca apríla v kostoloch znova slúžiť sväté omše. Premiér Andrej Babiš pre „Rádio Z“ 17. apríla povedal, že sa o tom dohodol s kardinálom Dominikom Dukom, pražským arcibiskupom a hlavným epidemiológom Romanom Prymulom. Musí to však ešte potvrdiť vláda.
Veriaci by sa tak mohli postupne zúčastňovať na bohoslužbách: Od 27. apríla do 15 osôb na jednej omši, od 1. mája 30 a od 25. mája 50 osôb, ako povedal premiér a dodal: „Od 8. júna majú byť kostoly otvorené pre všetkých.“
V kostoloch v Česku sa pre núdzový stav nekonajú už mesiac nijaké verejné omše. Mnohí kňazi tam pozývajú ľudí sledovať omše cez médiá a na sociálnych sieťach k spoločným modlitbám.
Úľavu pocítili v Česku nad prípadom na koronavírus chorého pražského emeritného pomocného biskupa Karla Herbsta SDB (76). Biskup ležal na intenzívnej stanici pražskej Kliniky Homolku pre chorých na covid-19.
„Bol v umelom spánku a napojený na dýchací prístroj. Teraz je už preložený do vojenskej nemocnice v Prahe-Střešoviciach a je znova pri vedomí. Nachádza sa v stabilizovanom, ale nie veľmi dobrom stave. Má pred sebou pomalú a dosť dlhú rekonvalescenciu,“ oznámila Tlačovaá kancelária Českej biskupskej konferencie.
Emeritný pomocný biskup Herbst odstúpil z úradu v r. 2016 pre oslabené zdravie a presilenie. Biskup sa zúčastnil vo Veľkom týždni s kardinálom Dukom a pomocnými biskupmi Václavom Malým a Zdenkom Wasserbauerom a generálnym vikárom Jánom Balíkom zasadnutia biskupskej rady a tak museli všetci odísť do domácej karantény.

Paríž: Trest pre kňaza za tajnú veľkonočnú omšu

Paríž, 17.04.2020 (KAP/KNA) 026 237 – Tradicionalistický parížsky kňaz musí zaplatiť 135 eur pokuty za slávenie tajnej Veľkonočnej vigílie. Istý obyvateľ počul hrať organ a na tajnú omšu upozornil políciu, ako informovali francúzske médiá.
Polícia odhaduje, že na omši bolo asi do 40 kňazov a veriacich v Kostole Saint-Nicolas-du-Chardonnet v piatom obvode Paríža. Na videu z omše vidno, že ľudia nedodržiavali odstup.
Kňaz je členom Kňazského bratstva sv. Pia X. Ohlásil, že proti pokute sa odvolá. Minister vnútra Christophe Castaner označil tohto kňaza ako „nezodpovedného“.
Ale aj parížsky arcibiskup Michel Aupetit mal podľa médií sláviť Veľkonočnú vigíliu s asi 20 kňazmi v „náhradnej katedrále“ Saint-Germain-l’Auxerrois. Ako arcibiskup však dostal mimoriadne povolenie.
Vo Francúzsku platia kvôli pandémii prísne obmedzenia vychádzania. Na omše a pohreby potrebujú kňazi a veriaci mimoriadne povolenia. Na pohreboch sa môže zúčastniť najviac 20 osôb.

Naša príloha

Biskup Andreas Laun: Má vírus čo do činenia s Bohom?

Salzburg, 20.4.2020 (kath.net) 026 236

Má koronavírus čo do činenia s Bohom? Pre ateistov nezmyselná otázka. Ale pre veriacich či ´poloveriacich´, alebo aj poverčivých je zaujímavá a aj sa kladie. Možno rýchlo odpovedať ´áno´, ak je Boh všemocný. Všetko čo sa deje, je v jeho moci a jeho vôľou alebo prinajmenšom to dopúšťa. Ale pomôže nám to koronu pochopiť? Dá nám to odpoveď na to, čo nám Boh chce povedať? Ak pokorne opakujeme Máriine slová „Nech sa mi stane podľa tvojej vôle“? To je síce správne, ale nevieme, čo tieto slová obsiahnu. Bohu by sme mali na každý prípad slepo dať svoje slovo zodpovedajúc logike lásky a viery bez toho, že by sme poznali jeho plány.
Najprv pohľad do minulosti. Európa a iný svet poznali epidémie moru v rôznych formách. Následky boli zlé, počet obetí obrovský. Pokúšali sme sa chorobu pochopiť. Boli aj bláznivé vysvetlenia ako vidíme aj na internete.
Napríklad ľudia 14. storočia si mor vysvetľovali takto:
V októbri 1348 požiadal francúzsky kráľ Filip VI. lekársku fakultu Parížskej univerzity o správu o tejto pohrome, ktorá vraj ohrozuje prežitie ľudskej rasy. Lekári robili zodpovednou konšteláciu Saturna, Jupitera a Marsu! V iných častiach sveta bol mor Božím trestom. A boli aj osudové výklady pohromy, keď sa to za vinu kládlo Židom, čo vyvolalo pogromy.
Kresťania riešili problém púťami a vznikli aj sekty, kde sa ľudia bičovali a robili pokánie. V Cirkvi boli kňazi a biskupi, ktorí sa starali o nakazených morom a sami na to zomreli ako napr. kardinál z Albana.
Vo Viedni dal cisár Karol VI. po konci morového roka 1713 z vďaky postaviť Kostol sv. Karola ako splnenie sľubu, ktorý zložil v Dóme sv. Štefana.

Čo môže dnes znamenať korona v Božom pláne? Je zakázané a teologicky nekorektné myslieť si, že by to mohol byť Boží trest? Po prvé lebo Boh vôbec nestrestá, ako hovoria niektorí? Či Ježiš nezakázal takto myslieť, keď sa ľudia pýtali o slepcovi: „Kto zhrešil on sám, alebo jeho rodičia?“ V pozadí stála očividne idea – niekto predsa musí mať vinu. Ale Ježiš nepopiera, že Boh často posiela nešťastie ako následok alebo predsa len trest za hriechy odpadnutia ľudu od neho, svojho Boha. Inak by musel odmietnuť Starý zákon, ktorý vlastne často oslovuje hriech a trest! Okrem toho Ježiš sám hovorí o treste a veľmi zreteľne najmä v reči o súde. Ale vzhľadom na vraždenie z poverenia štátnej moci nám sv. Lukáš podáva správu:
„Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali mu o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetou. On im povedal: ´Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete´“.
Pri správach v Starom zákone o plánovaných trestoch Boha je nápadné toto: Tento trestajúci Boh je dobrotivý, niekedy hroziace tresty nevykoná, ale sa nechá prehovoriť napr. Mojžišom. Podobné je to aj v príbehu o egyptských ranách. Tie po Mojžišovej modlitbe prestanú, ako aj inde trest hadmi. Ľudia prišli k Mojžišovi a hovorili:
„Zhrešili sme, keď sme šomrali proti Pánovi a proti tebe. Pros za nás u Pána, aby od nás odňal hady! A Mojžiš prosil za ľud. Na to sa pohroma skončila po tom, čo Mojžiš splnil Pánove príkazy.
Tu by sme si mali aj my pomyslieť: Tresty od Boha nie sú nikdy „pomstou“ v ľudskom slova zmysle na vlastné uspokojenie, ale vždy zamerané na blaho ľudí skrze obrátenie a tým na ich spásu.
Veľmi jasne sa téma hriech a trest ukazuje v spore Mojžiša v faraónom, ktorý nechce vydať ľud. Boh odpovedá ranami, aby rozlomil jeho zatvrdnuté srdce, ktorým sa až do konca bráni Božej vôli. Ale rany sa končia vždy po Mojžišovej modlitbe! A tak faraón povie: „Zhrešil som proti Pánovi, vášmu Bohu, aj proti vám! A teraz mi ešte tentoraz odpusťte môj hriech a proste Pána, svojho Boha, aby odvrátil odo mňa aspoň toto smrtiace nebezpečenstvo!“
Zvlášť pozoruhodné je, ako Mojžiš prosil Boha za Sodomu a Gomoru a o milosť pre ten ľud. …
Keď Starý zákon mnohokrát hovorí o neuveriteľne milosrdnom Bohu, ale aj o trestajúcom Bohu, nebude kresťan očakávať, že Ježiš tento pohľad poprie. On nebude chcieť protirečiť svojmu Pánovi. V minulosti často opakované stavanie trestajúceho Boha proti Bohu lásky v Novom zákone je mnohokrát vyvrátený nezmysel.

Koronavírus môžeme nazývať pohromou alebo Božím trestom, z biblického hľadiska je to správne tak či tak. Ak sa totiž pozrieme na dnešný svet – aj bez povýšenosti alebo hriechu posudzovania „tých druhých“ a vo vedomí vlastných hriechov smieme a musíme povedať: Hriechy dnešného ľudstva kričia do neba! Na prvom mieste treba spomenúť prelievanie krvi predovšetkým nenarodených detí kryté zákonmi a hospodársky využívané. Ale aj hriechy proti Duchu Svätému, hriechy tela, proti Božiemu poriadku v jeho stvorení, hriechy tých, ktorí Božie Desatoro zosmiešňujú ako židovský vynález, hriechy vraždy Boha a zosmiešňovania Boha pred kamerami sveta v slove a čine.
Či Nietzsche nepopísal dnešnú situáciu správne a mysticky názorne, keď povedal:
„Kam odišiel Boh? Ja vám, to poviem! My sme ho usmrtili – vy a ja! My sme jeho vrahovia! Ale ako sme to spravili? Ako sme mohli vypiť more? Kto nám dal špongiu na zmazanie celého horizontu? Čo sme urobili, keď sme túto zem odpútali od Slnka?“
A opisuje následky tohto odpútania takto:
„Kam smerujeme? Preč od všetkých sĺnc? Nerútime sa neustále dolu? A naspäť, do boku, dopredu, na všetky strany? Existuje ešte hore a dolu? Neblúdime cez nekonečné nič? Či na nás nedýcha prázdny priestor? Neochladilo sa? Neprichádza stále len noc a stále viac noci?“
Naši psychológovia a profesori ani ľudia v médiách nám nebudú môcť pomôcť, nenahradia nám Božie svetlo, a nedokážu nám poskytnúť ani jeho teplo a orientáciu.
Napriek všetkým rozdielom mor bol horší ako korona dnes, ale môžeme aj tak porovnávať. V 14. storočí aj neskôr ľudí zrazu postihla zvláštna choroba: dostali horúčku, zvláštne vredy na tele a neskôr mnohí zomreli. Vypukol mor. Trvalo dlho, kým ľudia zistili, čo robiť proti šíreniu choroby a v čom spočíva. Benátčania predpokladali súvislosť medzi morom a lodnou dopravou a cestujúcich dávali do karantény na 40 dní v lagúne Benátok.
A naši predkovia sa vrúcne modlili! Keď mor pominul, stavali plní vďačnosti morové stĺpy!
Nevyslovujem sa za pamätníky korony, ale za obrátenie myslenia a života v zmysle Biblie. Vo Fatime vyzvala Panna Mária k modlitbe za ukončenie prvej a druhej svetovej vojny. My by sme sa mali modliť o vedecké úspechy a uvedomiť si pritom, že nájsť lieky a vakcíny budú výkonom človeka a darom Boha, aj keď pritom nevieme rozlišovať, kto tu viac prispel.
Čo sa týka nášho života, nepotrebuje viac politickej korektnosti, ale nové nasmerovanie na Desatoro! To je návod na „správne konanie nášho druhu“ – človeka. Boh ho „vynašiel“ a „urobil“. ON vie, ako jeho stvorenie môže a má žiť! „Božiu korektnosť“, ktorú už pred stáročiami nazývali „prirodzeným právom“, dnes nazývame „ľudským právom“, hoci tento pojem je aj zavádzajúci, lebo toto právo pochádza od Boha a nie od človeka a nemôže byť tvorené vládami … Jeho zneužívaním je aj to, keď sa potrat označuje ako ľudské právo!
Ale tu treba iba obrátenie a tým prekonanie ľadového chladu moderného sveta s jeho znečistením a ničením. …
Dalo by sa povedať, že obrátenie k Bohu je tou potrebnou klimatickou zmenou, ktorú vyprosujeme a novým štýlom života musíme realizovať. V tomto zmysle sedí aj častá veta: „Po korone už nič nebude ako predtým.“
Po vojne sa ľudia modlili spolu s politikmi a Rakúšania sa tak dokonca oslobodili od ruskej okupácie. Aj od korony nás nebesia oslobodia, na to treba však naše modlitby a odvrátenie sa od absurdného pokusu mlčaním zabíjať Boha a zákonmi proti Bohu, ktoré sa dokonca nazývajú ľudskými právami sa stavať na jeho miesto. Pri tomto pokuse už stroskotal aj sám diabol a Ježiš ho videl padať z neba!

Boj medzi Bohom a satanom sa vedie cez koronvírus

Rorate Caeli, 17.4.2020 (LifeSiteNews) 026 235

Na pozadí koronavírusu pokračuje v histórii boj dvoch miest Civitas Dei a Civitas Diabuli: ich cieľom je zničiť jeden druhého.
Sú to dve mestá, o ktorých hovorí sv. Augustín: „ Jedno je spoločnosť oddaných ľudí, druhé mesto rebelov – každé má svojich anjelov – v prvom meste vládne láska Boha a v druhom láska k sebe samému“ (De Civitate Dei, lib. XIV, c. 13,1).
O tomto smrteľnom boji hovorí aj Pius XII. v príhovore k členom Katolíckej akcie 12.10. 1952. Pápež uvádza, že svet je ohrozený nepriateľom oveľa horším ako napr. Atila – „Božím trestom“. Tento nepriateľ sa nájde všade medzi ľuďmi a je agresívny a nenápadný. V ostatných storočiach sa pokúsil vytvoriť intelektuálny, morálny a spoločenský rozklad jednoty tajomného Kristovho tela. On chce prírodu bez milosti, rozum bez viery, slobodu bez autority a niekedy autoritu bez slobody. Vsugeroval ľuďom: Kristus áno, Cirkev nie. Potom Boh áno, Kristus nie. A nakoniec – jeho veľký výkrik: Boh je mŕtvy! Ba dokonca: Boh nikdy neexistoval.
Prišlo hospodárstvo bez Boha, prišli zákony bez Boha, politické systémy bez Boha. Stáročný historický proces s revolúciami mal za cieľ zničiť Cirkev a kresťanskú civilizáciu. Za revolúciou sú tajné sily. A kontrarevolucionári bojujú za obnovu Cirkvi a kresťanstva. (Z encykliky Il fermo proposito, 11.6.1905).
A tento boj pokračuje aj v čase koronavírusu. …
Riaditeľ WHO, Tedros Adhanom Ghebreyesus, politicky blízky Číne po stretnutí s prezidentom Xi Jinpingom v januári povedal, že všetko vo Wuhane je pod kontrolou a zľahčoval rozsah katastrofy. Iba váhavo uznala WHO realitu a naďalej zavádza v počte infikovaných a mŕtvych ľudí. A cirkevní predstavitelia sú deprimovaní a bezradní.
Vo svete, ktorý je dieťaťom revolúcie, ohlásenej pred sto rokmi vo Fatime však nezvíťazí Zlý, ale Nepoškvrnené srdce Panny Márie, no až po očistení, ak sa ľudstvo neobráti.
Sv. Karol Boromejský pripomína: „Medzi všetkými nápravami, ktoré nám Boží majestát posiela, je trest moru pripisovaný jeho ruke špeciálnym spôsobom.“ A spomína príklad Dávida, ktorému Boh dal voľbu – pohromu, hlad, či vojnu. „Melius est ut incidam in manus Domini, quam in manus hominum,” hovorí Dávid: Je lepšie padnúť do Božích rúk ako do rúk človeka.
Je čas spoznať milosrdnú Božiu ruku v trestoch, ktoré začínajú stíhať ľudstvo.

* * * * * * *

K DUCHU SVÄTÉMU: Pane, zošli svojho Ducha a obnovíš tvárnosť zeme! Pane, obnov svoje prvé Turíce. Ježišu, udeľ všetkým milovaným kňazom dar rozlišovania duchov, obdaruj ich všetkými svojimi darmi, rozmnož ich lásku, urob z nich neohrozených apoštolov a pravých svätých medzi ľuďmi.
Duchu Svätý, Bože lásky, príď ako mocný vietor do našich katedrál, do večeradiel, do najbohatších domov práve tak, ako do najpokornejších príbytkov. Naplň celú Zem svojím svetlom, svojou útechou a svojou láskou! … Príď a povzbuď ľudí v tejto dobe takej plnej úzkostí, osvetli neistú budúcnosť mnohých, upevni tých, ktorí ešte váhajú na Božích cestách.
Duchu svetla, rozptýľ všetky temnoty zeme, uveď blúdiace ovce do Božieho ovčinca, pretrhni oblaky prikrývajúce tvoje tajomné svetlo. … Naplň všetky srdcia svojimi premnohými a vzácnymi darmi, ó božský plod obety Kalvárie, … (Krátené: Marthe Robinová, Turíce 26. mája.1939)

K FATIMSKEJ PANNE MÁRII:
Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, s hlbokou úctou sa ti klaniame, Obetujeme ti najsvätejšie Telo, krv, dušu a božstvo nášho Pána Ježiša Krista, prítomného vo svätostánku. Pre jeho nekonečné zásluhy ťa prosíme, odpusť nám všetky hriechy. A nielen nám, ale aj všetkým našim priateľom i nepriateľom.
Pokorne ťa prosíme, odpusť nám všetky urážky, ktorých sa ti denne od nás dostáva. Odpusť nám aj tie, ktorými sme urazili Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, ktoré ťa tak veľmi miluje.
Jej prostredníctvom ti obetujeme naše modlitby, obety a všetky dobré skutky ako náhradu za neprávosti, spáchané proti jej Nepoškvrnenému Srdcu.
Obetujeme ich tiež za našu mládež, jej rodičov a vychovávateľov. Prijmi ich aj za obrátenie hriešnikov, pohanov a našich bratov žijúcich v blude.
Vrúcne ťa prosíme, daj nám svätých kňazov, biskupov a apoštolov. Zveľaďuj a chráň svoje dielo, aby sme jednotne a horlivo pracovali za rozšírení Božieho kráľovstva na zemi. Nech sa vždy stane tvoja svätá vôľa.
Odovzdávame sa ti, obetujeme a zasväcujeme v spojení s Nepoškvrneným Srdcom Panny Márie.
Dopraj nám všetky milosti. Daj, aby sme ťa lepšie poznali a z lásky ti slúžili. Zmiluj sa nad dušami v očistci.
Nakoniec ti vrúcne ďakujeme, za všetko, čím si obdaril našu dušu a naše telo.
Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, buď nám spásou. Kráľovná presvätého ruženca, oroduj za nás. Amen.
(S povolením cirk. vrchnosti Nitra č.1285/46)

Sv. MICHAL ARCHANJEL,
bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

SLÁVNE KNIEŽA NEBESKÝCH VOJSK, svätý Michal archanjel,
chráň nás v boji a hroznom zápase, ktorý vedieme proti kniežatstvám a mocnostiam, proti vládcom tohto temného sveta a proti zlým duchom.
Príď na pomoc ľuďom, ktorých všemohúci Boh stvoril nesmrteľných na svoj obraz a podobu a ktorých draho vykúpil z moci satana.
Bojuj dnes Pánov boj s légiami svätých anjelov, tak ako si kedysi bojoval proti Luciferovi, vodcovi pyšných duchov a všetkých odbojných anjelov, ktorí boli proti tebe bezmocní a už nebolo pre nich miesta v nebi.
Učiň, aby anjel odpadlík, ktorý sa zmenil na anjela temnosti, a ešte sa stále plazí po zemi, aby nás zničil, bol zvrhnutý do priepasti spolu so svojimi nasledovníkmi. Dnes tento prvý nepriateľ ľudstva a vrah od počiatku znova nadobudol sebadôveru. Prestrojený za anjela sveta chodí so zástupmi skazených duchov, napáda zem a vyhladzuje meno Boha a Krista, plieni, zabíja a posiela do večnej záhuby duše, ktorým bola určená koruna večného života.
Tento skazený had je ako nečistý prúd, ktorý vlieva do ľudí so zvrátenou mysľou a spustnutým srdcom jed svojej zloby, ducha klamstva, bezbožnosti a rúhania a smrteľný dych nečistoty, neresti a ohavnosti. Títo prefíkaní nepriatelia ľudstva zaplavujú blenom a palinou Cirkev, nepoškvrnenú Baránkovu nevestu, a dotýkajú sa jej posvätných pokladov.
Ponáhľaj sa, nepremožiteľné knieža, na pomoc Božiemu ľudu proti vpádom zatratených duchov a dožič mu víťazstvo. Amen.

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom. Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista. Amen.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *