Duše z očistca

Nikto nežije sám. Nikto nehreší sám. Nikto nie je spasený sám. Do môjho života neustále vstupuje život tých druhých, v dobrom i v zlom. Preto môj príhovor za druhého nie je mu cudzí, nie je niečím vonkajším, a to ani po smrti.“

(Benedikt XVI.)

Tieto slová emeritného pápeža Benedikta XVI. nás majú viesť k uvedomeniu si, že človek je tvor spoločenský, na zemi nežije osamote a ani sám pre seba. Našu kresťanskú povinnosť modliť sa jeden za druhého neukončuje ani smrť. Všetci – živí aj mŕtvi – patríme do jedného spoločenstva Cirkvi: oslávenej, trpiacej alebo putujúcej. Túto spolupatričnosť si snáď najviac uvedomujeme dva dni v roku; 1. novembra, keď si spomíname na zomrelých v oslávenej cirkvi a 2. novembra, keď sa modlíme za duše Bohu verných zosnulých v trpiacej cirkvi. Veľká pochvala a vďaka patrí ľuďom, ktorí prinášajú obetu svojho voľného času ešte ďalších 6 dní a chodia pravidelne na sväté prijímanie, navštevujú cintorín a modlia sa za vyslobodenie trpiacich z očistca. Myslím, že pri týchto modlitbách a obetách najviac cítiť prepojenosť a jednotu Cirkvi: ľudia na zemi sa modlia za duše v očistci a zachránené  duše v oslávenej cirkvi orodujú a vyprosujú milosti pre svojich vysloboditeľov.

Do tejto radostnej nálady zo vzájomnej pomoci sa však natíska otázka: Je dostačujúce intenzívne sa modliť za duše v očistci len 8 dní? Nemôžeme ich zachraňovať aj v ostatné dni roka?

Boh nám dal pravidlá a podmienky,  ktoré keď  v „dušičkovom období“ splníme, máme prisľúbenie prechodu duše z očistca do neba. No Boh nám však nedáva žiadne obmedzenia, naopak, mnohorakými spôsobmi nás nabáda, aby sme neochabovali a neprestávali sa modliť za zomrelých.

Dobrým tipom, ako mať na zreteli modlitby každý deň, je kniha 365 dní s dušami v očistci. Už samotný názov prezrádza,  že obsahom knihy sú denné modlitby a zamyslenia.

Tí, čo v tomto živote zabúdajú na zosnulých, podľa môjho názoru nebudú mať v očistci účasť na dobrých skutkoch a zbožných modlitbách, hoci druhí ľudia za nich obetujú veľa modlitieb. Veriaci, ktorí úplne nezabúdajú na trpiace duše, ale zriedka na ne myslia, neprídu o svojich priateľov a orodovníkov, ale z ich pomoci a útechy nebudú mať veľký úžitok.“ Toto sú slová sv. Kajetána, ktoré majú „prebudiť“ ľudí k aktívnym modlitbám za zomrelých. Boh nám dal povinnosť, moc i privilégium vyslobodzovať duše z očistca; nemôžeme sa k tejto úlohe stavať pasívne, akoby sa nás to netýkalo. Ježišove slová „všetko, čo chcete aby ľudia robili vám, robte aj vy im“ sa vzťahujú aj na modlitby za úbohé duše, ktoré si sami pomôcť nemôžu.

Susan Tassoneová: 365 dní s dušami v očistci

Cez mystické i súkromné zjavenia nám Boh dovoľuje nahliadnuť  do útrob očistca, aby nás utvrdil v nutnosti prosiť za duše tých, ktorí nás predišli do večnosti. Cez súkromné zjavenia Marie Simmi nám vyjavuje nemohúcnosť duší, ktoré už pre seba nič nemôžu urobiť. Marii Simme je umožnené stretávať sa a rozprávať s dušami v očistci. Prosia ju o modlitby, obety, sväté omše, sväté prijímania, aby čo najrýchlejšie mohli prejsť obdobím očisťovania a vstúpiť do nebeskej slávy, ktorú už majú istú, len vzdialenú.  Aj ten najmenší dobrý skutok obetovaný za dušu v očistci, ju môže priblížiť k Bohu. A buďme si istí, že keď už raz bude v nebi, nikdy nezabudne na tých, ktorí jej pomohli uzrieť Boha.

Maria Simma: Dostaňte nás odtiaľto!!!

Franz Spirago (1862-1942) – katolícky kňaz, teológ a pedagóg napísal úžasné dielo, ktoré nám poskytuje celistvý pohľad na očistec. Kniha Utrpenie a radosti očistca nie je výsledkom jeho vlastných zjavení, ale stojí na učení cirkevných autorít a je plná vízií a mystických zjavení svätých: sv. Augustína, sv. Tomáša Akvinského, bl. Anny Kataríny Emmerichovej, sv. Kataríny Janovskej, sv. Františka Saleského a mnohých ďalších.

Veľmi zrozumiteľne píše, ako pomôcť dušiam zomrelých, kde sa nachádza očistec, v čom spočíva utrpenie duší, ako je možné skrátiť  čas strávený očisťovaním. V neposlednom rade sa zameriava aj na mylné názory, mienky a nesprávne pohľady ľudí na toto miesto bolesti.

Franz Spirago  bol výnimočný pedagóg – priekopník moderného vzdelávania. Tento vynikajúci teológ už na prelome 19. a 20. storočia pochopil význam novej evanjelizácie a potrebu odovzdávania viery ďalším generáciám.

Franz Spirago: Utrpenie a radosti očistca

Na očistec sa môžeme pozrieť aj z trošku iného uhla pohľadu. Sv. Katarína Janovská ho opisuje ako proces, ktorým sa očisťujú účinky hriechu. Hovorí o nich ako o „hrdzi hriechu“. Sv. Katarína nevidí očistec ako miesto kdesi v útrobách zeme, ale ako obrovský oheň túžby po Božej prítomnosti, planúci v dušiach zranených hriechom, uvedomujúc si, že Boh je taký svätý a čistý, že duša, poškvrnená hriechom by pred ním nemohla stáť.

Sv. Katarína Janovská hovorí: „Žiadny jazyk nemôže vyjadriť  ani žiadna myseľ nemôže pochopiť, aký dôležitý je očistec. Lenže ja, hoci vidím, že v očistci je toľko bolesti ako v pekle, vidím aj to, že duša, ktorá má na sebe škvrnu nedokonalosti, prijíma očistec ako dar milosrdenstva.“

Svätá Katarína Janovská: Traktát o očistci

Nepodceňujme potrebu pomáhať dušiam v očistci a rozhodne si tieto modlitby nerezervujme len na jeden týždeň v roku. Nemáme ani predstavu aké množstvo duší je odkázaných na nás a čaká na našu pomoc! Modlime sa za nich, aby sme vo chvíli, keď naša duša bude potrebovať  pomôcť, mohli mať účasť na spoločných modlitbách veriacich.

„Modlite sa, modlite sa, modlite sa,“ hovoril duchovným deťom sv. páter Pio. „Musíme vyprázdniť očistec. Všetky duše v očistci musia byť vyslobodené.

Viac kresťanských kníh nájdete na Zachej.sk.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *