Aby Eucharistia bola úplná a účinná, svätá omša a adorácia nestačia

Matka povedala svojmu synovi, budúcemu biskupovi: „Prijal si sväté prijímanie. Vieš, čo to znamená? Ježiš prišiel do tvojho srdca. Ale môj drahý syn, tvoje  prijímanie ešte nie je úplné.“

Dnešný muž hľadí na hodinky, displej mobilného telefónu, obdivuje krásu prírody a umeleckých diel. On tiež miluje slávnostnú náladu a krásne obrady a je ochotný sa ponáhľať tam, kde sa môže dostať preč od každodenných problémov a monotónneho života. Niekedy chodí do kostola a kľačí pred Najsvätejšou sviatosťou a hľadá ticho a koncentráciu. Stáva sa, že zabúda, že Boh očakáva niečo viac.

„Toto robte na moju pamiatku.“ Čo s tým ďalej?

Eucharistia nie je výstava Pána Ježiša v zlatej monštrancii, ale doslova kŕmenie jeho láskou. A aby Eucharistia bola plná a účinná, musí ísť ruka v ruke s umývaním nôh . „Vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný.“ (Jn 13, 4-5). Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám. (pozri Jn 13, 12-14-15).

Keď som držal v ruke kalich s vínom a prednášal slová „Toto robte na moju pamiatku,“ premýšľal som, či by som s rovnakým zápalom kľačal pred človekom, ktorý potrebuje očistenie od hriechu alebo by som nechal prevládnuť svoje obavy a neistoty. Som si vedomý toho, akú úlohu prijímam pri prijímaní Tela Pána?

Eucharistia: dar a pozvanie

Biskup z Čile na stretnutí v Neapole pripomenul, že keď prvýkrát prijal Sväté prijímanie ako dieťa, jeho matka mu povedala: „Prijal si sväté prijímanie. Vieš, čo to znamená? Ježiš prišiel do tvojho srdca. Ale môj drahý syn, tvoje prijímanie ešte nie je úplné. Prijal tvoje prosby a pozvanie, ale teraz čaká na teba a tvoju iniciatívu.“

Nerozumel týmto slovám, ale hneď po odchode z kostola ho matka vzala do nemocnice. Šla s ním na oddelenie, kde boli ľudia s chorobami v terminálnom štádiu. Zastavila sa pri jednej z postelí a povedala: „Tento pán trpí veľa a nie je nikto, kto by sedel vedľa neho. Vezmi mu ruku, povedz mu o sebe a poseď si s ním. “ Chlapec dlho drží ruku muža a hovorí s ním dlhý čas.

Keď biskup spomenul tento dávny príbeh zo svojho života, dodal, že nikdy nezabudne na pokojnú tvár tohto umierajúceho. „Teraz je tvoje sväté prijímanie úplné,“ povedala matka, „pretože si nielen prijal Krista, ale si aj odpovedal na jeho pozvanie a navštívil si ho v nemocnici samého a trpiaceho.“

Sedemročný chlapec si uvedomil, že stretnutie s Ježišom Kristom je pravdivé a autentické stretnutie s Bohom, len ak je odpoveď na Božiu lásku v stretávaní Ježiša v ľuďoch trpiacich chudobou, potrebujúcich blízkosť druhého človeka, podanie ruky či úsmev.

Živý príbytok prechádza mestskými ulicami

Eucharistia je na jednej strane vyjadrením lásky pri prijímaní Krista do srdca a na druhej strane je to východisko pre tých, ktorí potrebujú, aby im poslúžili ako Kristus. Telo, ktoré prijímame počas svätej omše má plný zmysel len vtedy, keď od liturgie odchádzame slúžiť druhým s láskou.

Boh nám dáva pokrm, aby sme mali silu dať sa druhým a aby sme boli takí dobrí ako čerstvý, voňavý chlieb v ústach hladujúceho. „Nakŕmení“ Kristovým telom sme ako živé bohostánky, ktoré kráčajú po uliciach mesta . Osvetľujeme cestu ostatným? Poskytujeme odpustenie a nádej? Sme „pokrm“ pre druhých?

Nemusíte mať veľa na to, aby ste uľavili od utrpenia alebo aby ste niekomu poskytli šťastný okamih. Každý z nás má čo dať: čas, prítomnosť, milé slovo, srdečné objatie. Plne zakúsená Eucharistia nám dáva citlivosť samotného Spasiteľa, ktorý prináša život, odstraňuje hlad, smäd a poblúdenie.

Pokrmom pre druhých ľudí

Keď som pracoval v centre drogovej závislosti, stretol som sa s prekvapujúcou frázou: “ byť zjedený inými „. Raz večer, jeden z pedagógov, Luciano, vracal sa domov po náročnom dni v práci a povedal mi slová, ktoré som si pamätal na dlhú dobu: „Dnes ma úplne zjedli“

Požiadal som ho, aby vysvetlil, čo tým myslel, pretože moja taliančina si ešte stále nezvykla na dialektové frázy. Luciano mi povedal, že ten deň bol mimoriadne náročný, nemal čas na seba, každý z chovancov mal najväčší problém, ktorý nemohol počkať do zajtrajška. Keď sa vrátil domov, nemal žiadnu silu, cítil sa úplne zničený.

Po tomto stručnom vysvetlení som pochopil, čo znamená “ byť dobrý ako chlieb “ a „rozptýliť vôňu svätosti okolo seba“. Tieto krásne slová ukrývajú ťažkosti, ľudia sa nami „kŕmia“ a stravujú náš čas a našu silu. Za vôňou chleba sa ukrýva množstvo hladujúcich a vôňa svätosti priťahuje nemilovaných.

Eucharistia: nie exponát, ale jedlo

Kristovo telo nie je výstava, ale jedlo. Ak by náš Pán chcel, aby sme ho zbožňovali, zostal by s nami v podobe šperku výnimočnej krásy. Chce byť jedlom, nie náboženským úkonom .

Viete, koľko osamelých ľudí prosí Boha, aby im poslal niekoho na chvíľu bežného rozhovoru? Pamätajte na to, keď sedíte v lavičke v kostole a pozeráte na Najsvätejšiu sviatosť.

Hovoril som tieto slová v priebehu celodennej obnovy v Bialystoku. Po prvej časti som si pomyslel, že moje slová sú príliš silné, pretože som si všimol, že dve dámy sa obliekli, aby odišli.

– Nebudete na druhej časti obnovy? – spýtal som sa.

– Nie, nezostaneme. Po tom, čo ste povedali otče, vieme, kde je naše miesto. Náš priateľ zomiera v neďalekej nemocnici. Ideme tam za ním .

V mojom oku sa mi objavila slza a ja som bol vďačný Bohu, že mi dal silu vysloviť slová, na ktoré ma inšpiroval, aj keď som mal obrovské pokušenie mlčať zo strachu, že ma odmietnu.

Zamyslenie: otec Wojciech Żmudziński, SJ

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *