Sv. Katarína vo videniach bl. Emmerichovej

„Otec svätej Kataríny sa volal Kosta. Pochádzal z kráľovského rodu a bol potomkom Hazaela, ktorého Eliáš na Boží rozkaz pomazal na sýrskeho kráľa. Videla som proroka, ako s rohom s posväteným olejom prekročil Jordán a pomazal Hazaela, ktorému sa potom všetko darilo. Neskorší Kostovi predkovia prišli s Peržanmi a Médmi na Cyprus a tam mali majetky. Podobne ako Kosta si uctievali hviezdy a oheň, ale zúčastňovali sa aj na sýrsko-fenických modloslužbách. Po praslici Katarína pochádzala z rodiny pohanskej kňažky Merkúrie, ktorú Ježiš obrátil v Salamide. Po obrátení sa odsťahovala do Svätej zeme a pri krste prijala meno Famula. Za prenasledovania, ktoré vypuklo po ukameňovaní Štefana, získala mučenícku korunu. V rodine Merkúrie sa odnepamäti udržiavalo proroctvo, ktoré sa často opakovalo: Z Judska príde veľký prorok, ktorý všetko zmení; bude zhadzovať modly a ohlasovať pravého Boha. Dotkne sa aj ich rodiny. Keď Merkúria ušla s dvoma dcérami do Palestíny, na Cypre zanechala nemanželského syna, ktorého otcom bol vtedajší rímsky konzul. Bol pokrstený ešte za Ježišovho života a neskôr odišiel z ostrova s Pavlom a Barnabášom. Tento Merkúriin syn si vzal za ženu najmladšiu matkinu sestru a z toho manželstva pochádzala Katarínina matka. Katarína bola jedinou Kostovou dcérou. Podobne ako matka mala ryšavé vlasy, bola veľmi živá a statočná, ale ustavične mala nejaké bolesti a ťažkosti. Mala pestúnku a neskôr mužského učiteľa. Videla som, ako z lyka plietla hračky, ktorými obdarúvala chudobné deti. Keď už bola väčšia, popísala veľa tabuliek a zvitkov, ktoré rozdávala iným dievčatám, aby ich odpisovali. Videla som, že bola veľmi dobrá známa pestúnky svätej Barbory, tajnej kresťanky. Mala neobyčajne vyvinutého prorockého ducha svojich predkov. Proroctvo o veľkom prorokovi jej bolo ukázané v snoch, keď ešte nemala ani šesť rokov. Povedala o tom popoludní rodičom, ktorým nebol známy Merkúriin príbeh. Jej otec, veľmi tvrdý a chladný muž, ju za trest zavrel do tmavej pivnice. Videla som ju tam, ako sa k nej myšky a iné zvieratká prívetivo správali a obveseľovali ju. Okolo nej bolo svetlo. Veľmi srdečne bažila po Vykupiteľovi ľudí. Chcela, aby sa aj jej ráčil dotknúť. Často mávala videnia a osvietenia. Zahorela strašnou nenávisťou voči modlám a odstraňovala, zakopávala a rozbíjala všetkých bôžikov, ktorí jej padli do rúk. Pre toto a pre zvláštne a tajomné reči proti modlám často musela vchádzať do otcovho žalára. No cvičila sa aj vo všetkých vedách. Videla som, ako pri chôdzi ryla do piesku a poškrabala všetky steny zámku. Jej družky to odpisovali. Keď mala asi osem rokov, išiel s ňou otec do Alexandrie, kde spoznala svojho neskoršieho ženícha. Otec sa s ňou zasa vrátil na Cyprus. Tam neboli žiadni Židia, len tu i tam nejaký židovský otrok a hŕstka tajných kresťanov. Katarínu vnútorným osvecovaním poučoval Boh. Modlila sa a túžila po svätom krste, ktorý prijala vo svojom desiatom roku. Diospolský biskup totiž tajne poslal na Cyprus troch kňazov, aby potešili tamojších kresťanov. Dostal vnútorné poučenie, aby dal pokrstiť aj Katarínu, ktorá bola vtedy znova vo väzení, kde mala strážcu tajného kresťana. Tento strážca ju v noci vodil do podzemnej pivnice, ktorá bola za mestom a v ktorej sa tajne schádzali kresťania. Išla tam niekoľkokrát. Kňazi ju spolu s inými čakateľmi vyučovali a potom pokrstili. Videla som, ako ten, ktorý ju krstil, lial na ňu vodu z misky. Pri svätom krste dostala Katarína nevýslovnú múdrosť. Povedala skutočne nádherné veci. Ako ostatní kresťania, aj ona tajila, že je kresťankou. Otec, ktorý už ďalej nechcel znášať jej ustavičné stránenie sa modloslužby, rečnenie a prorokovanie, zaviezol ju do Pafosu a dal ju tam zavrieť. Domnieval sa, že tam nebude mať styky s rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi. Bola krásna a múdra, preto ju otec nesmierne miloval. Často jej museli meniť sluhov a pestúnky, ktorí ju strážili, pretože medzi nimi bývali tajní kresťania. Zjavil sa jej Ježiš, jej nebeský Ženích, a stále sa pred ňou vznášal. Ona nechcela ani počuť o inom mužovi. Z Pafosu zasa prišla domov a otec ju chcel vydať za akéhosi junáka z Alexandrie, ktorý sa volal Maximín. Tento junák pochádzal z kedysi kráľovského domu a bol synovcom alexandrijského miestodržiteľa, ktorý bol bezdetný, a tak ho ustanovil za svojho dediča. No Katarína o vydaji nechcela ani počuť. Videla som, ako sa dohodli, že ju zvedú; ona však všetkých odmietla statočne a s úsmevom. Pritom si počínala tak múdro a opatrne, že takmer všetkým už pre vlastnú hlúposť neostávalo nič iné, len cúvnuť. Matka jej umrela v náručí, skôr ako došlo k týmto pytačkám. Vtedy mala dvanásť rokov. Katarína sa umierajúcej matke zverila, že je kresťankou; poučila ju a povzbudila, aby prijala krst. Videla som Katarínu, ako vetvičkou kropí vodou zo zlatého kalicha matkinu hlavu, čelo, ústa a prsia. Medzi Alexandriou a Cyprom sa ustavične plavilo veľa lodí. Tam dal otec doviezť Katarínu k príbuznému. Dúfal, že sa tam nakoniec oddá svojmu ženíchovi. Ženích jej prišiel v ústrety na lodi. Videla som, ako zasa viedla podivuhodné a hlboké kresťanské reči. Vystupovala aj proti modlám. Ženích ju niekoľkokrát položartom udrel po ústach. Usmiala sa a hovorila s ešte väčším nadšením. Pristáli v akomsi inom meste, kde ju ženích zaviedol do domu, v ktorom bujnelo svetáctvo, aby ju priviedol na iné myšlienky. No to ju nevykoľajilo, naopak, naďalej oslňovala duchom, vážnosťou a vľúdnosťou. Vtedy mala trinásť rokov. V Alexandrii bývala u ženíchovho otca vo veľkom dome s niekoľkými krídlami. Ženích tam býval tiež, ale oddelene; z lásky a zápalu div nestratil rozum. Ona stále hovorila len o svojom Ženíchovi. Mali úmysel zviesť ju a priviesť na iné myšlienky. Posielali k nej aj učencov, aby jej z hlavy vypudili kresťanskú vieru. No všetkých zahanbovala. V tom čase bol v Alexandrii patriarchom Theonas, ktorý svojou miernosťou dokázal, aby úbohí kresťania neboli zo strany pohanov prenasledovaní. Boli však veľmi utláčaní, nútení žiť v tichosti a museli si dávať pozor, aby sa ani slovkom nedotkli modlárstva. Z toho vznikla veľmi nebezpečná znášanlivosť s pohanmi a vlažnosť medzi kresťanmi. Vtedy Boh dopustil, aby Katarína vďaka svojmu osvieteniu a plamennej horlivosti zasa mnohých vyburcovala.

Videla som Katarínu u Theonasa. Dal jej Oltárnu sviatosť, aby si ju vzala domov; nosila ju na prsiach v zlatom puzdre. Najsvätejšiu krv neprijímala. Videla som, že v Alexandrii bolo vtedy veľa zajatcov, úbožiakov, ktorí mali vzhľad pustovníkov a boli ukrutne trýznení pri pracovaní na stavbách, vození kameňov a nosení bremien. Boli to, ak sa nemýlim, obrátení Židia, ktorí sa usadili na hore Sinaj. Tam boli odvlečení. Mali hnedé šaty spletené z povrázkov hrubých skoro ako prst a na hlavách mali hnedé handry, ktoré im viseli až na ramená. Videla som, že aj im tajne podávali Oltárnu sviatosť.

Katarína sa raz vrátila na Cyprus, keď jej ženích odišiel z Alexandrie do Perzie. Dúfala, že sa ho zbaví. Jej otec sa veľmi hneval, keď videl, že ešte nie je vydatá. Prikázal jej, aby sa vrátila. Teraz ju nútili ešte viac. Otec ju ešte raz zavolal do Salamidy, kde ju slávnostne privítali pohanské dievčatá a dotierali na ňu hrami a rozličnými úskokmi. Nedokázali ju však zmanipulovať. Keď sa vrátila do Alexandrie, sužovali ju ešte viac. Videla som veľkú pohanskú slávnosť. Katarínu pohanskí príbuzní prinútili, aby išla do pohanského chrámu, ale obetovať ju za nič na svete neprinútili. Keď sa už s veľkou pompéznosťou prinášala obeť modle, Katarína, uchvátená zázračným nadšením, pristúpila k obetujúcim, prevrhla oltáre i nádoby a začala hlasno vystupovať proti ohavnosti modloslužobníctva. Vznikol hrozný huriavk; jedni ju chceli chytiť, druhí volali, že šalie, iní na ňu dorážali na nádvorí, čo sa to opovažuje robiť. No ona sa tým hanlivejšie vyjadrovala o bôžikoch. Zajali ju, ale ona cestou volala na všetkých vyznávačov Ježiša Krista, aby sa k nej pridali a dali svoju krv za Toho, ktorý ich vykúpil vlastnou krvou. Vrhli ju do žalára, dali ju zbičovať bičmi a hodili ju zvieratám. Pomyslela som si, že je predsa len nie dovolené takto stoj čo stoj privolávať mučeníctvo, ale sú výnimky a sú povolané Božie nástroje. Katarínu ustavične násilne nútili do modloslužby, do nenávidenej svadby. Hneď po matkinej smrti ju otec často vodieval na hanebné Venušine slávnosti v Salamide, o ktoré však ani okom nezavadila. V Alexandrii kresťanská horlivosť upadla. Pohanom sa veľmi páčilo, že Theonas týraných kresťanských otrokov napomínal, aby svojim ukrutným pánom verne slúžili. Theonasovi preukazovali toľko vľúdnosti, že sa mnohí slabí kresťania domnievali, že pohanstvo nie je nič zlé. Preto Boh vzbudil silnú, statočnú a osvietenú pannu, aby jej slovom, príkladom a slávnou mučeníckou smrťou obrátil mnohých, ktorí by inak neboli zachránení. Stále málo skrývala svoju vieru a na verejných miestach vyhľadávala kresťanských otrokov, utešovala ich a napomínala, aby boli pevní vo viere, pretože zbadala, že v dôsledku znášanlivosti mnohí zvlažneli a odpadli. Odpadlíkov videla v chráme, ako sa zúčastňujú na prinášaní pohanských obetí, preto jej bolesť a sväté rozhorčenie tak vybuchli. Zvieratá, ktorým bola po zbičovaní hodená, jej lízali rany, a tak sa jej náhle zázračne zahojili, keď ju zasa odviedli do väzenia. Jej ženích ju chcel vo väzení znásilniť, ale musel odísť s hanbou a úplnou porážkou. Zo Salamidy prišiel jej otec a Katarínu z väzenia znova zaviedli do ženíchovho domu. Tam použili všetky prostriedky na zvádzanie, aby ju prinútili odpadnúť. Avšak pohanské panny, ktoré ju mali prehovoriť, získala pre Krista. Aj filozofovia, ktorí s ňou prišli debatovať, sa k nej pridali. Jej otec sa strašne rozzúril, kričal, že sú to samé čary a kúzla. Katarínu dal ešte raz zbičovať a poslať do žalára. Tyranova žena ju tam navštívila a obrátila sa spolu s akýmsi dôstojníkom. Keď vstúpila do žalára, jeden anjel nad ňou držal korunu a druhý jej podával palmu. Neviem, či to žena videla. Teraz Katarínu odviedli na vyvýšené miesto a posadili ju medzi dve široké kolesá. Vyčnievali z nich bodce s ostrými železami, ktoré vyzerali ako radlice. Keď sa kolesá roztáčali, blesky ich roztrhali a rozmetali medzi pohanmi, z ktorých bolo asi tridsať poranených a zabitých. Zdvihla sa hrozná búrka s krupobitím, ale ona pokojne sedela s rozpätými rukami medzi troskami kolies. Potom ju zasa odviedli a niekoľko dní na ňu dorážali. Niekoľko mužov sa jej chcelo zmocniť, ale odstrčila ich rukou a oni stáli pred ňou stuhnutí a bezmocní ako polená. Aj iní sa vrhli na pannu, ale ukazovali rukou na tých stuhnutých, a tak ich dotieravosť ochabla. To všetko bolo vyhlásené za kúzla a čary. Katarína bola zasa predvedená pred súd. Kľakla si ku klátu, hlavu ohla na stranu a bola sťatá železom z jedného z polorozdrvených kolies. Z rany jej vytieklo veľmi veľa krvi, striekala do veľkej výšky a nakoniec bola číra ako voda. Hlava jej úplne odpadla. Telo hodili na horiacu hranicu. Plamene sa však obrátili proti mučiteľom a telo bolo zahalené oblakom dymu. Zhodili teda mŕtvolu a pustili na ňu hladných dravcov, aby ju roztrhali. Dravce sa jej však ani nedotkli. Na druhý deň drábi telo panny hodili do jamy, v ktorej bol neporiadok a bola husto zarastená bazou. Nasledujúcu noc som videla dvoch anjelov oblečených v kňazských rúchach, ako žiariace telo zavinuli do látky z lyka a odniesli. Katarína mala šestnásť rokov, keď bola v roku 299 umučená. Z mnohých panien, ktoré ju s plačom vyprevádzali na súd, sa niektoré neskôr spreneverili. No tyranova žena a dôstojník statočne podstúpili mučenícku smrť. Anjeli telo odniesli na neprístupný vrchol hory Sinaj. Plocha tohto vrcholu, ako som videla, bola asi taká veľká, že by sa tam mohol postaviť malý domček. Vrchol tvorila farebná hornina, v ktorej boli odtlačky celých rastlín. Telo a hlavu položili tvárou na zem, na kameň, ktorý, ako sa ukázalo, bol mäkký ako vosk; celé telo sa totiž do neho vtlačilo ako do nejakej formy.

Videla som, ako sa ruky s vrchnými plochami čistučko vtlačili do kameňa. Na kameň, ktorý bol máličko vyzdvihnutý od zeme, anjeli položili trblietavé veko. Na tomto mieste sväté telo zostalo niekoľko storočí v úplnej skrytosti, až ho Boh v snoch ukázal istému pustovníkovi na hore Horeb. Žilo tam niekoľko pustovníkov pod vedením jedného opáta. Pustovník sa so svojím videním zveril opátovi, keďže ho mal niekoľkokrát. Ukázalo sa, že aj ďalší z bratov mal rovnaké videnie. Opát im v duchu poslušnosti prikázal, aby sväté telo priniesli, čo však bolo nad ľudské sily, pretože vrchol bol úplne neprístupný, previsnutý a rozorvaný. Videla som, ako cestu, na ktorú by bolo treba niekoľko dní, absolvovali za jedinú noc, pretože boli v nadprirodzenom stave. Všade bola hustá tma, okolo nich svetlo. Videla som, ako ich anjel vyniesol na rukách na strmý vrchol. Videla som anjelov, ako otvorili hrob. Jeden pustovník držal oboma rukami na prsiach hlavu, druhý držal zabalené zmenšené, ľahučké telo. Anjel ich znova zniesol na rukách. Na úpätí hory Sinaj som videla kaplnku, v ktorej sväté telo odpočíva. Kaplnka stojí na dvanástich stĺpoch. Mnísi,

ktorí tam žili, boli, aspoň sa mi tak zdalo, Gréci. Boli oblečení do kutní z hrubej látky, ktorá sa vyrába v tej krajine. Kosti svätej Kataríny som videla v malej rakvičke. No nezostalo z nej už nič, iba lebka, neobyčajne biela, a jedno celé rameno; viacej som už nevidela. V tej krajine všetko spustlo. Vedľa sakristie som v skale videla aj jaskynku s vyhĺbenými stenami. V jej dutinách boli schované sväté kosti. Väčšinou boli zabalené do akejsi látky, vlnenej alebo hodvábnej, a boli dobre uložené. Medzi nimi boli kosti prorokov, ktorí tam na hore kedysi žili. Tieto kosti uctievali už Eséni, ktorí tam žili v jaskyniach. Videla som tam aj kosti Jakuba, ako aj Jozefa a jeho rodiny, ktoré Izraeliti priniesli z Egypta. O týchto posvätných veciach, ako sa mi zdalo, sa nevedelo. Uctievali si ich len nábožní mnísi. Kostol stojí na úpätí hory, na strane obrátenej k Arábii, ale tak, že ho možno obísť.“

Viac zaujímavých svedectiev o videniach bl. Anny Kataríny Emmerichovej nájdete v našej knihe Relikvie svätých.