Životné príbehy

Dlho som váhala, ale nakoniec som sa rozhodla, že Vám napíšem svoje osobné svedectvo…. Môj „príbeh“ nie je z radu

Tento list chcem venovať všetkým, ktorí si mysleli a myslia že ich Boh opustil, chcem ho venovať všetkým , ktorí

Soňa Kolláriková, Stužková slávnosť 24.10.2003 PaSA  Turčianske Teplice Kto vlastne si, mami? Si tá, ktorá dovolila, aby som sa narodila.

František a Františka. Ale nielen v mene bola zhoda. Boli obaja statoční a dôverovali si. František bol mierumilovný, pokojný a rozvážny. Jeho usilovná manželka

Je  tomu už asi tridsať rokov, čo sme sa spoznali. Bývali sme na tom istom sídlisku a narodili sme sa v tom

Cesta v prímestskom autobuse príjemne ubiehala, vychutnávala som samotu uprostred množstva a tešila som sa, že môžem nechať myšlienky len tak

Ešte sa na ňu dobre pamätám. Všimla som si ju v kaplnke, nikdy tam nechýbala. Biela, bielučká, nachýlená k zemi, malá a drobná,

Tonku poznám od študentských čias. Vydala sa za kamaráta môjho manžela, tak naše priateľstvo prerástlo aj do našich rodín. Po skončení

Chcem sa s Vami podeliť ako mi dal Boh spoznať, že túži, aby som sa viac spoliehala na Neho. Nedávno som  počula

Drahí veriaci, teraz zrejme očakávate krásny príbeh so šťastným koncom. Žiaľ, nie vždy je tomu tak. Môj príbeh nie je