Mária-z.

Nikto predsa nečaká, žeby z dna hrobu biele ruže vykvitnúť snáď mohli Pane, ale aj ten, ktorý prestal čakať, môže dúfať,

Možno vieš, a preto mlčíš… Že túžim a že chcem, iba počúvať Jeho hlas… Že nikdy nedovolím, aby vyklíčilo to malinké semienko

… lebo, ty mojou ružou bielou – si, preto do papiera vrývam tieto slová. Že, pokým len budem žiť, vždy

Prší a mokne nám do duší a nik o tom ani netuší, že niekto chce a túži, aby uprostred zimy rozkvitol záhon bielych ruží…

Ježišu, vďaka Ti za svätú vieru, skrz ktorú istotu mám, že v Najsvätejšej sviatosti nie je chlieb obyčajný, ale Ty sám.

Z husto popísaných riadkov knihy z ruky mnícha? Sama L á s k a, Nádej, do srdca mi vdýchla. …Láska hľadajúca Lásku hľadajúcu, našla

Môj drahý Ježišu! Ja viem a cítim, že sa o mňa staráš, a že ma máš rád. Preto, mi odpusť jednu z mojich ľudských

Pane, buď si celkom istý, že hoci nám píšeš ľúbostné listy, iba to, že súdiš nás prísne sme si vedomí…

… že, Ty by si nechcel byť v mojej koži? A Ježiš – Boh, stal sa človekom, aby človek, mohol byť B

Bože, Tvoja láska nepozná obmedzenia, ani žiadne hranice. Preto Ti z vďaky ponúkam svoje ruky, svoju reč i svoje srdce. A moja duša