Z listu pátra Pia

List pátra Pia spovedníkovi:

 

Môj najdrahší otče! V piatok ráno som bol ešte v posteli, keď sa mi zjavil Ježiš. Bol veľmi smutný a strápený. Ukázal mi veľké množstvo kňazov: rehoľných i svetských, medzi nimi aj rôznych cirkevných hodnostárov. Niektorí celebrovali, iní sa pripravovali a ďalší odkladali posvätné rúcha. Ježišov pohľad plný úzkosti mi pôsobil veľkú bolesť a preto som sa chcel opýtať, prečo tak veľmi trpí? Nedostal som žiadnu odpoveď.

Jeho pohľad ma však zaviedol k predmetným kňazom. Ale krátko nato plný zdesenia a akoby bol unavený dívať sa na nich, odvrátil svoj pohľad a pozdvihol ho ku mne. S nesmiernou hrôzou som pozoroval dve slzy, ktoré mu stekali po tvári. Odvrátil sa od tohto zástupu kňazov s výrazom veľkej nevôle a zvolal: „Mäsiari!“

Obrátený ku mne povedal: „Syn môj! Nemysli si, že moja agónia trvala tri hodiny. Nie. Kvôli dušiam, ktoré som obdaroval najviac, bude moja agónia trvať až do konca sveta. Syn môj, počas agónie nie je možné snívať. Moja duša hľadá aj najmenšiu kvapôčku ľudského zľutovania… Ale beda! Nechávajú ma zaťaženého svojou ľahostajnosťou. Nevďačnosť a sen o mojich služobníkoch robia moju agóniu ešte ťaživejšou. Je strašné ako zle odpovedajú na moju lásku! To, čo ma skľučuje, je ich ľahostajnosť, ich pohŕdanie a ich nevera. Keby ma nezadržiavali anjeli a duše, ktoré sú do mňa zamilované, už toľkokrát som ich chcel zmiesť… Napíš to svojmu otcovi, rozprávaj mu, čo si v dnešné ráno odo mňa videl a počul. Povedz mu, aby tento tvoj list ukázal otcovi provinciálovi.“

Ježiš ešte pokračoval, ale to, čo mi povedal, nebudem nikdy schopný povedať žiadnemu stvoreniu na tomto svete.