26. nedeľa cez rok C

Beda bestarostným na Sione a bezpečným na vrchu Samárie,
Sedíte na pohovkách zo slonoviny, vyvaľujete sa na lôžkach, jete baránky zo stáda
a teľce z prostriedku čriedy. Vyspevujú si pri zvuku harfy, vymýšľajú si hudobné nástroje ako Dávid.
Pijú víno z krčahov, natierajú sa najlepším olejom, ale pre podlomenie Jozefa sa netrápia.
Preto pôjdu teraz do zajatia na čele zajatcov, prestane hulákanie tých, sa vyvaľujú.
Am 6,1a.4-7

 

Izraelský národ si v Amosovej dobe rád prisudzoval označenie „dom Jozefov“ (viď Am 5,6). Hrdo sa hlásil k svojmu praotcovi, ktorý to v Egypte dotiahol až na správcu faraónovho majetku. Ľudia však už zabudli na to, že Jozefa predali do egyptského otroctva jeho vlastní bratia. Titul „dom Jozefov“ by ich totiž mal zaväzovať predovšetkým k starostlivosti o tých, ktorí trpia núdzu (porov. Gen 41,46-49.53-57), oni však robia pravý opak. Prorok Amos nešetrí iróniou. Nazýva spevy Izraelitov hulákaním a pripomína im, akí sú smiešni oproti Dávidovi, ktorého by chceli napodobňovať. Dávid sa nehanbil robiť pokánie a prosiť o odpustenie, keď sa dopustil bezprávia (viď 2 Sam 12,1-14). Oni sa však ešte bezstarostne vyvaľujú vo svojej neprávosti.
Ani Ježiš nešetrí iróniou. Ukazuje svojim poslucháčom, že každý, kto sa pokúša utíšiť hlad svojho srdca po pravej láske bohatstvom, prepychom a pohodlím, je rovnako smiešny, ako boháč, ktorý chce uhasiť svoj nepredstaviteľný smäd tak, že si nechá zvlažiť jazyk koncom prsta namočeným vo vode

 

BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna
FSP