Jasličková pobožnosť – Holič, A.D. 1999

pieseň

Starček Rok:

Deti – dcéry moje milé, kde ste? Poďte že ku mne.

Jar, Leto, Jeseň (3 dcéry = ročné obdobia pribehnú ľahkým krokom postupne): Áno, otecko Rok, tu sme. Čo si prosíš?

Rok : Sadnite si tuto, ku mne – Jar (ukáže rukou kam), Leto, Jeseň. A kde je moja posledná dcéra Zima?

Jeseň : Veď vieš, že ešte pracuje!

Rok : Á, celkom by som zabudol! Samé už vidíte, že som starý a moja vláda sa každým dňom blíži ku koncu. Preto chcem počuť od vás, čo ste na svojich cestách zažili. Som zvedavý ako budú na mňa ľudia spomínať.

Jar, dcéra moja najstaršia, začni Ty! Povedz čo sa zaujímavé odohralo, keď si sa prechádzala po lúkach, lesoch i záhradách a všetko si prebúdzala k životu. Čo si videla, čo si počula?………

Jar : Áno, otec. Rada Ti poviem a aj vám, sestry moje. Tohto roku, ako každý iný, sme so slnkom prebúdzali všetkých zimných spachtošov k životu (ukáže prstom na jarné kvietky, zvieratká, ktoré sa budia). To je vždy veľká lopota! To ste ich mali vidieť, keď sa preberali! Radosť pozerať, tie farby a vône, zvuky a spev od výmyslu sveta.

Ale (dôrazne vysloviť) zaujímavá a skutočne nezvyčajná vec sa odohrala v jednom dome. Doteraz nechápem, čo vlastne mala znamenať. A chcem vás, otec, poprosiť o vysvetlenie.

Leto, Jeseň, Zima: Aká vec, čo sa ti prihodilo?

Rok : Tak rozprávaj, pozorne ťa počúvame.

Jar : V malom mestečku – Nazaret bývajú ľudia, ktorých som si veľmi obľúbila. Žijú skromne. Sú srdeční a stále veselí, ba predstavte si, že aj keď pracujú, tak si spievajú. Vždy som sa pri nich dobre cítila. Títo ľudia majú dcéru menom Mária. A ona? Od malička rada pomáhala a slúžila tým, ktorí potrebovali pomoc. Niekto najskôr pracuje, potom spieva a napokon sa modlí. Ale pre ňu je každá práca spevom aj modlitbou zároveň.

Mária : spieva sólo p i e s e ň AKÚ LÁSKU V SRDCI MAŤ , akej láske prednosť dať, ktorá láska pokoj mi dá, ktorá vôňu žitia má? Kde si láska ozajstná, ktorú náš svet nepozná, Ty si všade vôkol nás, no mnohí nevedia Ťa nájsť.

/: Stále hľadám, hľadám len, Božiu lásku stretnúť chcem, Láska Božia, kde si len, príď preto prosím k ľuďom sem! :/

Mária bola zasnúbená s tesárom Jozefom, mužom podľa mňa spravodlivým a milujúcim.
Jedného dňa jej rodičia boli na poli. Mária zostala doma a myslím že práve prišívala záplaty. V pamäti sa jej vynorili spomienky na detstvo. Ona, vtedy ešte malé dievčatko, držala sa maminej ruky a pozorne ju počúvala.

Matka Anna : Mária, dcéra moja. Svet, v ktorom žiješ je ponorený v trápeniach ako kameň vo vode. Kamkoľvek pôjdeš, uvidíš ako ľudia trpia. Nikto tomu neunikne. Utrpenie druhých ťa bude bolieť viac ako tvoje vlastné. Viem, že by si im chcela pomôcť. Snaž sa vidieť však aj to, čo sa nezjavuje našim ľudským očiam.
Ak Boh dovolí, aby všetci trpeli, nie je to preto, že chce toto utrpenie!!!
Svet opustil Boha Otca ako neposlušné dieťa. Ale Boh sa ho nezriekol. Chce svet zachrániť. Túži, aby človek pochopil svoju chybu, aby si pripomenul lásku Otca. Sľúbil, že pošle NIEKOHO, kto nás to naučí. Pamätaj na to, Mária, že každá!!! izraelská žena môže byť matkou toho SĽÚBENEHO či dnes, zajtra alebo za sto rokov.

dievča Mária : Nemôžeme urobiť niečo, aby sa to stalo skôr?

Matka: Človek predsa nemôže urýchliť boží čas. On najlepšie vie, kedy je tá správna chvíľa.

dievča Mária: A nemôžeme mu niečo darovať, obetovať, aby sme ho uprosili?

Matka : A čo ty by si mu chcela dať, dievčatko moje? Máš niečo čo by si nedostala?

Jar. Tieto slová akoby počula dospelá Mária aj teraz. Preto pokorne zašepkala:

Mária: Pane, celá sa Ti zasväcujem. Odovzdávam Ti to, čo môže aj tak chudobné dievča ako ja, obetovať svojmu Stvoriteľovi.

Jar : V tej chvíli okolie naplnilo nezvyčajné svetlo a zo svetla sa vynorila postava. Mária zostala prekvapená. Zvláštny hosť oslovil:

Anjel : Buď pozdravená Mária, milosti si plná a Pán je s tebou!

Jar : Ona sa zarazila nad touto rečou a rozmýšľala čo je to za pozdrav.

Anjel : Neboj sa Mária, našla si milosť u Boha. Hľa, počneš a porodíš Syna a dáš Mu meno Ježiš. On bude veľký a Synom Najvyššieho sa bude volať (anjel skloní s úctou hlavu). Pán mu dá trón Jeho Otca Dávida a bude naveky kraľovať nad rodom Jakubovým.

Mária : Ako sa to stane, veď ja nemám muža?

Anjel : Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni, a preto aj Dieťa bude sa volať Svätým. Bude to Boží Syn (úklon). Boh Ti chce dať znamenie – tvoja teta Alžbeta porodí syna, aj keď je už stará a hovorili o nej, že je neplodná. Lebo Bohu (pomaly a dôrazne) nič nie je nemožné!!!! A On sa ťa pýta, či súhlasíš.

Mária : Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.

p i e s e ň
1. KRÁSNY PLÁN MAL S NAMI PÁN kým sme v sebe niesli život svieži keď stvoril s láskou ten svet nádherný. Rozhodol to celkom sám, v správnom čase príde na svet Ježiš a nádejou ho premení.

Ref: A tu sa začala sláva Máriiných dní, keď svojho Syna Boh dáva nám hoci sme zlí a slovo telom sa stáva – Boh nekonečný, o tomto tajomstve Pána znie spev anjelský.

2. Láskavý je ozaj Pán tým, že ľuďom dáva ženu – matku, keď spasiť túži ten svet zblúdený. Rozhodol, že cez ňu k nám príde ten, čo dá mu za svet splátku a víťazstvom ho premení.

Rok : Dcéra moja. Naozaj, to bola výnimočná vec. Teraz už viem, že ten nezvyčajný Máriin hosť bol posol z neba – anjel nášho Nebeského Otca. Ďakujem ti, že si nám o tom porozprávala. No teraz si oddýchni a počúvaj, čo nám rozpovie tvoja sestra Leto.

Leto : Áno, otec, už sa nemôžem dočkať, lebo aj ja som so záľubou hľadela na túto rodinu. Všetko sa vtedy zelenelo. Ovce sa popásali na šťavnatej tráve, obilie sa vlnilo na poliach, včely usilovne zbierali peľ. Iba v Jozefovej dielni bolo akosi smutno. Je tesár. Šikovný majster, ktorého ľudia majú radi pre jeho skromnosť, pracovitosť a rozvahu. Nevidela som nikoho, žeby od neho odchádzal namrzený. Naopak, každý si pochvaľoval dobre vykonanú prácu. Ale v tom čase bol Jozef veľmi smutný. Čosi ho trápilo. Neskôr som sa dozvedela, že sa má ženiť s pannou menom Mária. No čím viac sa blížil ten deň, bol Jozef zamyslenejší. Až prišiel jeden večer, kedy som počula tieto jeho slová:

Jozef: Buď blahoslavený Pán môj a Boh môj. Ty ma poznáš, Ty o mne vieš všetko. Ty vieš ako túžim plniť iba Tvoju vôľu, poctivo pracovať, pomáhať ľuďom. A Ty vieš aj to ako mám Máriu, moju snúbenicu, rád, ako ju rád počúvam, keď sa rozpráva alebo spieva, a keď sa usmieva akoby druhé slnko vyšlo. Ty sám najlepšie vieš ako si vážim jej dobrotu, srdečnosť, jej radosť i ochotu, skromnosť. Len to jedno nemôžem pochopiť. Má sa Mária, matka budúceho dieťaťa, stať mojou manželkou? Daj mi prosím Ťa vedieť aká je tvoja vôľa? Ak áno, zoberiem si ju, a ak nie, v tichosti ju prepustím. Pane, buď so mnou, spolieham sa na Teba. Nech je požehnané Tvoje Meno!(ukloní sa)

Leto: Jozef zaspal. A tu sa to práve stalo. Vo sne sa mu Pán prihovoril cez anjela.

Anjel : Jozef, syn Dávidov, neboj sa Máriu prijať za svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo je z Ducha Svätého. Porodí Syna a Ty mu dáš meno Ježiš, lebo On vyslobodí svoj ľud z hriechov.

Jozef : (prebudí sa zo sna a povie) Nech sa stane vôľa Nášho Nebeského Otca.

Leto : A mali ste to vidieť ako Jozef v ten deň ožil. Zdalo sa mi, že aj ten hoblík si pospevuje.

p i e s e ň
1. /: CHCEM PANE CHVÁLIŤ ŤA každý deň vždy viac. :/ Chcem hľadať tvoju tvár, budovať Ti v sebe chrám, chcem Teba chváliť.

R: Vtáky v oblakoch len Tebe spievajú, stromy na poliach Tebe mávajú.

A ja Ti spievať chcem, ruky pozdvihnem na Tvoju slávu.
2. /: Len Tebe slúžiť chcem každý deň vždy viac. :/ Chcem hľadať ….

3. /: Chcem k Tebe lásku mať každý deň vždy viac. :/

Rok: Čo sa dialo ďalej?

Leto: Už neviem, lebo nadišiel čas mojej sestry Jesene.

Jeseň : Mária sa vrátila od svojej tety Alžbety z hôr a Jozefovi už nič nebránilo, aby si ju zobral za manželku. Svadba bola skromná. Trvala celý deň a celú noc ako býva u Židov zvykom. Pár týždňov po nej prišiel do Nazareta kráľov posol s týmto oznamom:

Bubeník : Na známosť sa všetkým dáva mimoriadne dôležitá správa. Náš vznešený cisár Augustus vydal rozkaz sčítať všetok ľud. Preto sa každý musí dať zapísať v tom meste, z ktorého pochádza. Na sčítanie bude dohliadať náš veľkomožný miestodržiteľ Qvirínius. Kto tento rozkaz nesplní, bude prísne potrestaný.

Jozef : Mária, dnes v meste hlásili cisárovo nariadenie, počula si ho?

Mária: Áno, Jozef, počula.

Jozef: Pretože náš rod pochádza z Betlehema, tu v Nazarete nás nezapíšu. Musíme sa vydať na cestu. Vyrazíme o tri dni. Priprav, prosím Ťa potrebné jedlo, o ostatné sa už postarám.

Mária : Áno, Jozef.

Jeseň: Jozef s Máriou sa vybrali na cestu. A bola by som zvedavá, ako sa im vodilo a či šťastne dorazili, lebo v tom čase na kraj sadala už naša sestra zima.

Jar: Ale tá tu ešte stále nie je!

Zima: (pribehne a volá) Oteéc! Sestry moje! (zadychčane rozpráva) Ukážem vám čo ste ešte nikdy nevideli! Veľký KRÁĽ sa narodil. Rýchlo! Poďte!

Rok: Dcéra moja! Sme radi, že ťa vidíme. Počkaj chvíľu, oddýchni si a najprv nám povedz o akom kráľovi to vravíš.

Zima : To bolo tak. Pripravovala som si lúky, lesy, záhrady a aj zvieratá na poriadnu zimu a práve v tom čase akoby nastalo sťahovanie národov. Ľudia putovali z jedného mesta do druhého. Zistila som, že cisár Augustus vydal rozkaz na sčítanie ľudu. To bolo šomrania na cisára. Prečo si to práve teraz vymyslel? Prečo práve v tom meste, z ktorého pochádzame a nie tam, kde bývame?

Medzi nimi putovali i na prvý pohľad celkom obyčajní ľudia. Jozef z Nazareta a jeho manželka Mária. Ľutovala som ich. Mali pred sebou dlhú cestu, až do Betlehema. Navyše, žena čakala dieťa. Na rozdiel od iných vôbec nešomrali, hoci aj mesto Beltlehem ich nemilo prekvapilo. Počúvajte!

p i e s e ň
1 . JOZEF A MÁRIA K BETLÉMU KRÁČAJÚ, čoskoro noc bude nocľah však nemajú.

/: Tu je dom, možno že, pustia nás do dverí. Klopú a čakajú, ktože im otvorí.:/

2. Niekto už otvára, „Choďte preč!“, kričí pán. Nemáme miesta dosť, sotva sa vyspím sám.

/: Ďalej zas putujú, inde sa opýtať, nikde ich nevzali v chlieve len budú spať. :/

Zima : Bolo mi ich veľmi ľúto. Nocľah sa našiel iba v maštali. Pomyslela som si – Mária to už iste nevydrží, musí byť znechutená a Jozef bude určite hromžiť na všetkých, že nemajú súcit s Máriou. Ale oni? Hoc boli veľmi unavení, neponosovali sa. Lež chválili Boha za všetko, čo im dal. Boli naplnení tajomným pokojom, akoby očakávali niečo nezvyčajné. No a to je práve to, prečo vás volám. O polnoci sa rozžiarila neznáma hviezda a krajom sa niesol anjelský spev.

p i e s e ň
1. NA OBLOHE ŽIARI HVIEZDA , nad betlemskou krajinou ľuďom dobrej vôle pokoj zvestuje tou novinou.

Ref: /: Gloria in excelsis Deo!:/

2. Na pastvinách polnoc trúbia, pastieri hneď vstávajte. Na oblohe žiari hviezda, k Betlému ponáhľajte!

Zima : Nečakané svetlo vyľakalo pastierov, ktorí bdeli pri stádach. Preto sa hneď vydali na cestu.

p i e s e ň (spievajú postupne pomocníci Jari, Leta, Jesene a Zimy)

Jarné sa pýtajú: 1 . KAMŽE SA NÁHLITE PASTIEROVIA? Čo je to za hviezda, keď noc tmavá?

Pastieri odpovedajú /:Ideme k Betlému, k dieťatku malému, ideme mu spievať, nechže búva.:/

Letné – 2. Kto vám to oznámil v nočnej chvíli, keď ste i ovečky opustili?

/:Spievali anjeli na nebi veselo, že sa nám narodil Ježiš milý. :/

Jesenné – 3. Kto vám to oznámil, povedzte nám, keď všetky dary mu nesiete tam?

/: To Dieťa – Boží Syn prišlo nás z našich vín vykúpiť, zachrániť, On je náš Kráľ! :/

Zimné – 4. Ó, milí pastieri, či smieme ísť Dieťatku v jasličkách sa pokloniť?

/: Poďte a srdcia mu dajte otvorené, navždy tak s Ježišom môžete byť. :/

Pastierik (ukáže na celý kostol rukou a zvolá): Deti, všetky deti tu v kostole, poďte s nami ku jasličkám podarovať mu dáku tú pesničku, či básničku, čo kto má, to dá.

Rok : Veru tak. Sám Boh nám poslal sľúbeného Spasiteľa. Poďme sa mu všetci tiež pokloniť.

b á s n i č k y d e t í (čo sa doma naučia) + medzi tým detské vianočné piesne

Dieťa : Aha, ešte niekto prichádza!

p i e s e ň
1. IDÚ TRAJA KRÁLI NOČNOU TMOU , milióny hviezd, len jedna hviezda nad hlavou – ňou nechali sa viesť.

2. No a tam v slame, v jasliach v Betléme malé Dieťa spí, že kráľom kráľov kraľuje – viem to dobre ja aj ty, láske, pokoju nás naučí uvadap tap tudup.

3. A ľudia dobrej vôle spievajú s anjelmi glória až srdce poteší a šťastná je aj Mária, Dieťa drží v náručí, láske, pokoju nás naučí uvadap tap tudup.

(Traja králi idú za hviezdou, ktorú nesie ……………………… a podídu až tesne pred maštaľku)

Baltazár : Hviezda akoby stála práve na touto maštaľou?! (začudovane)

Gašpar : To akurát v maštali sa stane čosi mimoriadne. Nedajte sa vysmiať!

Melichar : Len podíďme ešte bližšie a uvidíme.(presviedča ostatných a ukazuje smerom k jasličkám.

Gašpar + Baltazár : Pastieri???

Melichar : Ten nový Kráľ Izraela prišiel práve kvôli pastierom, kvôli nim sa narodil v maštali.

Baltazár : Tak poďme všetci, čo na neho čakáme a zaspievajme mu:

spoločná p i e s e ň + poklona a ukončenie s p. kaplánom.

(Poznámka : pomocníci jari, leta, jesene a zimy – ľubovoľný počet detí rozdelíme do skupiniek podľa ročných období, napr po 5. Sú preoblečené tak aby charakterizovali svoje obdobie – pomáhali sme si výkesmi farbami , adď. Pri rozprávaní udalostí svojho obdobia ktorému patria vstúpia na scénu a dotvárajú atmosféru. Na konci pri poklone mal možnosť sa každý realizovať, napr. básničkami, pozri nižšie…)

Anjel už dospieval slávnostné glória
Matička synáčka do plienok povila.
Zima Mu, trasie sa chúďatko v jasličkách,
oslíka dych málo teplí Ho na líčkach.

Počul to pastierik, radostne utekal
ovečku doniesol, na gajdy gajdoval.
Ježiško maľunký, teplá je halienka,
Usmej sa trošičku, dám Ti ju do vienka.

Ježiško, ja som tiež čakala teba, aby si čoskoro zostúpil z neba. Prišiel si práve dnes, priniesol dary… Pozri len, ako mi srdiečko žiari ako tie sviečočky na našom stromku, alebo hviezdičky na nebi vonku… žiari mi radosťou – vidíš doň iste – aké je veselé, radostné čisté.

Za dary ďakujem, ale i prosím, vyslyš tie túžby, čo v srdci nosím: udržuj v zdraví otecka, mamu, bračekov, sestričky i mňa tiež samú, aby sme vospolok v pokoji žili, požehnaj všetkých nás, Ježiško milý!

Odkiaľ si ku nám prišlo – odkiaľ, Dieťa?
Z planéty inej, či z iného sveta?
V tom detskom tielku ťažko poznáme Ťa, Láska Ty večná, nekonečná, svätá!

Hovor o svojom svete, Dieťa, hovor! Srdcia zavreté svojej láske otvor! Zburcuj Zem vlažnú, bezcitnú a smutnú, kým na nej ľudia tento noci usnú: že i ných svetov prišiel ku nám človek zvestovať lásky budúci novovek, že raz precitne aj naša planéta a vzbĺkne láskou, – láskou k tebe, Dieťa.

Láskou ku všetkým tejto zeme deťom. V jednu noc svätú, v čase jednom svätom prídeš k nám znovu, znovu prídeš Dieťa, a my vyznáme, že milujeme Ťa.

Jezuliatko, čo rozdávaš dary vždy s plným priehrštím, dovoľ, aby sme Ti aj my niečo dali: My Kladieme Ti k jasličkám nádeje a túžby – srdcia svoje – svoje duše, úsilia a služby….

Svoje túžby i radosti, aj spoločné smútky, jak slabosti, tak sklamania, i hrdinské skutky…
Hviezda tvoja, Jezuliatko, osvetľuje z neba všetkých rovno – či už veria, či neveria v Teba…

Tak nás pritúľ k svojmu srdcu, bo sme tvoji všetci, sú Vianoce, stali sa dnes neslýchané veci…

Sniežik padá – štípe mráz, pod srieňom spia stromy,
anjel k jasliam volá nás, aj na vežiach zvony:
„Dietky, milé detičky, Boh Spasiteľ je tu, okrášlené jedličky hlásia radosť svetu…

Že Boh z neba prišiel k nám: vykúpiť nás – spasiť,
by sme mohli k výšinám k Nemu raz sa hlásiť…

Viera živá ku Nemu na cestu nám svieti, smelo staňme si k Nemu, jeden, druhý, tretí…
Srdcia naše i duše iba Jemu patria, s Ním sa spojme najužšie všetci: sestry, bratia!

Na nebesiach, nad Betlémom svieti krásna hviezdička
a v Beléme zas uspáva Jezuliatko Matička.
Pri jasličkách zbor anjelov spevom Pána velebí,
ohlasy ich šťastných piesní v diaľ sa nesú po zemi.

Aj pastieri prichádzali Jezuliatko pozdraviť,
darčeky mu prinášali, chceli sa s ním pobaviť.
My tiež tebe dar nesieme, srdce naše celučké,
prijmi darček ten chudobný, Jezuliatko maľučké.

Hviezda spásy znovu zažiarila jasom, betlehemské nivy
strnuli znova, anjelský zbor spieva rozjasaným hlasom a do sŕdc sa vlieva pokoj, radosť nová…..
Všetci, čo veríme, plesajme, tešme sa: sám Boh k nám prichádza ako krehké Dieťa.
Najcennejšiu bytosť nesú nám nebesia, hviezdy na oblohe plným leskom svietia.

Ježiško, my chlapci malí, prišli sme sem z blízka, z diali
pokloniť sa zbožne Tebe, nahradiť Ti vzácne nebe. Chudobný tu v biede ležíš, to však ľudskou vinou Ježiš. Bys´netrpel chladom, zimou, ani našou detskou vinou, srdcia teplé prinášame, ver nám, že ťa radi máme.

Milovať ťa chceme a nikdy neprestať, by si nás nemusel v živote potrestať. Učiť sa o tebe vždy radi budeme, ba i do kostola za tebou pôjdeme. Zlého sa vyhýbať tu, doma i v škole, duše naše sýtiť pri anjelskom stole. Ježiško, požehnaj predsavzatia naše, aby sme žili tak, ako tvoj rozkaz káže.

Mária, Jozef, jasličky, v nich ježiško maličký.
Vystiera k nám rúčky svoje, rozdáva radosti mnohé.
Spevom sa napĺňa maštalôčka, od smiechu mu žiaria očká.

Ty si bol Ježiško hore, my žijeme zas tu dolu. Máš takú vôľu, aby sme boli spolu. Prečo je to tak, kto to vie? Nech nám to rozpovie! Ježiško, povedz nám to, nech to vieme. „To je preto tak, bo vás s Otcom milujeme.“

Bude, že nám bude, Ježiško je na zemskej hrude.
Hviezda stojí nad stromami, Ježiško je medzi nami.
Príde aj pred náš dom, už je za Betlehemom.
To bude radosti, pre domácich i hostí. Bude ako nebolo – šťastie všade naokolo.

Zavítaj k nám do rodiny, aby sme sa všetci radi mali. Boh Otec nám ťa daroval, aby si nás všetkých spasil a raz v nebi privítal.

Ježiško môj, ja ťa ľúbim, ty to iste o mne vieš.
Však v srdiečku svojom cítim, že odo mňa niečo chceš.
Chcem sa modliť, dávať pozor na seba.

Čo koho do toho, že Ježiška ľúbim, keď pôjdem na jarmok cukríky mu kúpim. Cukríky, jabĺčka, to je pre Ježiška, aby sa potešil v tých malých jasličkách.

K Tebe sa modlíme Ježiško milý: vždy v dobrom vytrvať dopraj nám sily. Ó ty dobrý Ježiško, tešíš všetkých smutných, daj nám mnoho milostí pre dušu tak nutných.

My dievčatá svoj dar ti tiež dáme, bo chudobný ležíš na studenej slame. Pre teba, Ježiško, hosť náš z neba milý, naše rúčky malé tento darček vili.

Miesto fialôčky – poslušnosť a skromnosť, miesto nezábudky – modlitbu, úprimnosť. Namiesto ľalie – čistotu spanilú, miesto konvalinky – vrúcnosť ušľachtilú.

Hľa tieto darčeky do vienka splietame, Tebe ich Ježiško do jasieľ vkladáme. Pozdvihni, Ježiško, bucľatú rúčku, požehnaj nám srdcia i našu dušu.

Ako uvítať Ťa mám, Ježiško maličký? Do jasličiek čo Ti dám? Viem to! V srdci svojom jasličky Ti prichystám. Oddám sa ti celý, celkom celučký, Rád mám Ťa, si môj Boh a Pán.

Si ešte ako ja maľučký, keď sa zobudíš, príď ku deťom, čo ťa čakajú, srdiečka Ti darujú.

Piesne:

Jarné sa pýtajú: 1 . KAMŽE SA NÁHLITE PASTIEROVIA? Čo je to za hviezda, keď noc tmavá?

Pastieri odpovedajú /:Ideme k Betlému, k dieťatku malému,
ideme mu spievať, nechže búva.:/

Letné – 2. Kto vám to oznámil v nočnej chvíli, keď ste i ovečky opustili?

Pastieri: /:Spievali anjeli na nebi veselo, že sa nám narodil Ježiš milý. :/

Jesenné – 3. Kto vám to oznámil, povedzte nám, keď všetky dary mu nesiete tam?

Pastieri: /: To Dieťa – Boží Syn prišlo nás z našich vín vykúpiť, zachrániť, On je náš Kráľ! :/

Zimné – 4. Ó, milí pastieri, či smieme ísť Dieťatku v jasličkách sa pokloniť?

Pastieri: /: Poďte a srdcia mu dajte otvorené, navždy tak s Ježišom môžete byť. :/

1. IDÚ TRAJA KRÁLI NOČNOU TMOU , milióny hviezd,
len jedna hviezda nad hlavou – ňou nechali sa viesť.

2. No a tam v slame, v jasliach v Betléme malé Dieťa spí, že kráľom kráľov kraľuje – viem to dobre ja aj ty, láske, pokoju nás naučí uvadap tap tudup.

3.A ľudia dobrej vôle spievajú s anjelmi glória až srdce oteší a šťastná je aj Mária, Dieťa drží v náručí, láske, pokoju nás naučí uvadap tap tudup.

1 . JOZEF A MÁRIA K BETLÉMU KRÁČAJÚ,

čoskoro noc bude nocľah však nemajú.

/: Tu je dom, možno že, pustia nás do dverí. Klopú a čakajú, ktože im otvorí.:/

2. Niekto už otvára, „Choďte preč!“, kričí pán. Nemáme miesta dosť, sotva sa vyspím sám.

/: Ďalej zas putujú, inde sa opýtať, nikde ich nevzali v chlieve len budú spať. :/

1. NA OBLOHE ŽIARI HVIEZDA , nad betlemskou krajinou ľuďom dobrej vôle pokoj zvestuje tou novinou.

Ref: /: Gloria in excelsis Deo!:/

2. Na pastvinách polnoc trúbia, pastieri hneď vstávajte.

3. Na oblohe žiari hviezda, k Betlému ponáhľajte!

1. KRÁSNY PLÁN MAL S NAMI PÁN kým sme v sebe niesli život svieži keď stvoril s láskou ten svet nádherný. Rozhodol to celkom sám, v správnom čase príde na svet Ježiš a nádejou ho premení.

Ref: A tu sa začala sláva Máriiných dní, keď svojho Syna Boh dáva nám hoci sme zlí a slovo telom sa stáva – Boh nekonečný, o tomto tajomstve Pána znie spev anjelský.

2.Láskavý je ozaj Pán tým, že ľuďom dáva ženu – matku, keď spasiť túži ten svet zblúdený. Rozhodol, že cez ňu k nám príde ten, čo dá mu za svet splátku a víťazstvom ho premení.

1. /: CHCEM PANE CHVÁLIŤ ŤA každý deň vždy viac. :/

Chcem hľadať tvoju tvár, budovať Ti v sebe chrám, chcem Teba chváliť.

R: Vtáky v oblakoch len Tebe spievajú, stromy na poliach Tebe mávajú. A ja Ti spievať chcem, ruky pozdvihnem na Tvoju slávu.

2. /: Len Tebe slúžiť chcem každý deň vždy viac. :/ Chcem hľadať …

3. /: Chcem k Tebe lásku mať každý deň vždy viac. :/ Chcem hľadať… sólo AKÚ LÁSKU V SRDCI MAŤ , akej láske prednosť dať, ktorá láska pokoj mi dá, ktorá vôňu žitia má?

Kde si láska ozajstná, ktorú náš svet nepozná, Ty si všade vôkol nás, no mnohí nevedia Ťa nájsť.

/:Stále hľadám, hľadám len, Božiu lásku stretnúť chcem,

Láska Božia, kde si len, príď preto prosím k ľuďom sem! :/

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *