Kto uverí mi? Svedectvá z rovnomennej knihy
|
Aj keď som bola veriacou katolíčkou, šla som na potrat, lebo som si myslela, že mám právo rozhodnúť sa sama. Prečo som sa nerozhodovala pred Bohom? Moje boľavé svedomia a ubolená duša ma sprevádzali celý môj život. Je to rana, ktorá sa nedá nikdy zahojiť, je to horšie ako rakovina. Tým chcem všetky ženy a dievčatá poprosiť: „Nerobte to!… Je to vražda, nedá sa ničím ospravedlniť a len Pán Boh milosrdný rozhodne, čo s nami bude. Ako sa postavíme pred jeho tvár? Aj keď som sa vyspovedala z tohto činu, veľmi sa bojím Božieho trestu, ale nech sa stane Božia vôľa. Čo on rozhodne, všetko prijímam. Anna Mária z Košíc
Hoci som veriaca, aj ja som podstúpila umelý potrat. Mala som vtedy už dve dcéry, 5-ročnú a 3-ročnú. O 10 rokov neskôr som znovu otehotnela, ale už som potrat nespáchala. Už by som to nedokázala, veď tých 10 rokov bolo plných smútku za mojim prvým strateným dieťatkom. Trvá to už 30 rokov a je to hrozný pocit. Keď som sa preto rozhodla, neviem, kde som mala rozum. Nemôžem sa s tým zmieriť. Najradšej by som sa z toho spovedala pri každej svätej spovedi. Teraz sa modlím, aby sa ani jedna mamička nerozhodla pre takéto riešenie, lebo je to bolesť na celý život, na celý život Matka z Bernolákova
Vďaka Bohu, nebola som na interrupcii, ale s jednou matkou som sa stretla tesne po zákroku. Keďže sme sa manželom márne čakali na dieťatko, poslali ma na vyšetrenie do Košíc. Keď som bola v čakacej miestnosti, práve sa z narkózy prebrala asi 30-ročná mamička. Ešte s len preberala a už veľmi plakala. Nevedela som, čo jej je, len som ju utešovala, nech sa netrápi, že bolesti prejdú. Pozrela sa na mňa a opýtala sa ma, či idem na potrat. Odpovedala som jej, že nie. Ona mi na to povedala: “Ja som si teraz jedno zabila.“ A veľmi sa rozplakala. Dovtedy som si myslela, že všetky ženy, ktoré boli po potrate, budem nenávidieť. Nenávidieť za to, že napr. ja nemôžem mať deti a ony mohli mať dieťa a dali si ho zabiť. Ale v tom momente mi jej bolo veľmi ľúto. Mala som chuť ju objať. Len som jej povedala, aby sa nebála, že všetko bude dobré. Ak to ľutuje, Boh jej určite odpustí. Odpovedala mi: „Boh mi možno odpustí, ale ja si nikdy neodpustím.“ Znovu sa rozplakala. Ľudmila z Prešova
Ak by som mohla vrátiť roky môjho života, nikdy by som nešla na potrat. Je to veľmi prefíkané klamstvo diabla pod názvom „slobodné rozhodnutie ženy“ – byť ako Boh, rozhodovať o ľudskom živote. Mama Betka
Obraciam sa na všetky mamičky s týmto odkazom: „Neodmietajte Boží dar – dieťa! Vaše svedomie vám to bude viackrát denne pripomínať až do konca života!“ Nešťastná žena z Nitry
|
|
|
17.3.2009
|
Pekný deň prajem, bohužiaľ aj ja mám túto udalosť. Bolo to pred 30timi rokmi. Chodil som do školy a vyrastal som v nefunkčnej rodine. Keď sa to stalo, povedal som to rodičom, ktorí mi povedali, že musí isť priateľka na potrat. Ona bola tak isto z nefunkčnej rodiny, kde je povedali rovnako. Otec bol každý deň pod vplyvom alkoholu a ja som mal 21. Bol čas socializmu, otec rozhodoval o všetkom a museli sme poslúchať a plniť čo povedel. Inak nás vychovávala ulica. Vieru sme nemali žiadnu. Informacie som mal o tom, že to nič nieje, že to je človek až keď sa narodí. Priateľka išla pred komisiu, tuším s tetou. Oľutoval som to viac ako milión krát ale nedá sa to už napraviť. Aj teraz hodci mám po 50tke, má to stále máta a som muž (nemyslím podľa rozhodovania ale podľa fyzického stavu). Ako to musí mátať ju. Píšem to preto ak by si to prečítal čo len jeden človek a ak by to zachránilo čo len 1 ľudský život, tak by som bol nesmierne šťastný. Správne je min 2 ľudské životy, rodiča a dieťaťa. Vyslovujem úprimnú ľutosť nad tým čo som spravil a aj nad sebe podobnými. V tom čase som si absolútne neuvedomoval dosledky. Prosím Boha o odpustenie. Andrej
Som rozvedena nebolo to lahke obdobie. Nasla som si priatela a deti to zle znasali. Chem povedat ze moja dcera otehotnela v 15rokoch. sli sme ku doktorke a tam som videla uz 6tyždnove vnucatko. zaliali ma slzy a necitila som zem pod nohami nemohla som najst stolicku potrebovala som si sadnut. aj dcera plakala. Ale som hned povedala že to dieta donosi. Aj ked lekarka povedala že mame cas do 12 tyždna na rozmislenie povedala som nie. Jasne že otec dieta ju posielal na potrat a vela zlych veci bolo. Bolo to tažke obdobie . o 4mesiace som zistila že som v pozehnanom stave aj ja. Nase deti su len 4mesiace rozdielom vekom od seba. Odstahovala som sa aj z detmi . moja vnucka ma už jeden rok a 5mesiacou. Moj syn rok a mesiac. Dcera zije z otcom dietatka. hned ako sa narodila vnučka sa zacal zaujmat o nu a prosil o odpustenie. Ja som sa vydala a cakame z dcerou opet skoro narovnako deticky. len po mesiaci. Take nieco može zariadit len Pan Boh. Zprveho manželsva mam 4 deti. A teraz čakam 6dietatko. Je pravda že ak by nemala moju podporu a pomoc isto by urbyla hlupost. A ženy ktore nemaju podporu lahko podlahnu tomuto potratu. Aj nas ohovarali a ukazovali aka som mama. že vsetko je moja vina rozvedena a žijuca z inym mužom. Ale nedovolila som zabyt vnucatko a Pan boh ma bude sudit. Pan Boh sa postara o všetko. Iba tolko som chcela povedat . Panna Maria poveda nebojte sa mat deti. Bojte sa ich nemat . Toto som pocula tento hlas.