Násťročná

Drahí veriaci, teraz zrejme očakávate krásny príbeh so šťastným koncom. Žiaľ, nie vždy je tomu tak. Môj príbeh nie je zložitý.

Narodila som sa v rodine katolíkov, ktorí brali duchovné veci ako povinnosť. Nikdy som si nevšimla u mojich blízkych nejaký extra záujem o Bože veci, a tak som to brala i ja. Život bol dosť komplikovaný aj bez toho, aby som si vyčítala každý maličký hriech. Žila som ako dnešní mladí, sem-tam diskotéka, občas alkohol, divoké párty. No jedného letného dňa sa všetko zmenilo. Po prekonaní dosť ťažkého obdobia som si užívala prázdniny u jedinej skutočne veriacej časti mojej rodiny. Neboli to katolíci, no mnohí by si z nich mohli brať príklad. A práve u nich sa môj život zmenil. Krásneho, horúceho večera som si nechtiac vypočula rozhovor starej mamy s bratrancom. Vtedy som si uvedomila, že Boh je tu AJ PRE MŇA, že on je skutočný. Nasledujúce dni boli nevysvetliteľne krásne a pokojné, no neskôr prišli skúšky a pokúšania. Snažila som sa zo všetkých síl a aj sa mi darilo, nemôžem povedať, že by sa mi všetko vydarilo, ale mala som svetlo…neviem, čo sa stalo. Zrazu to šlo dolu kopcom a ja som to nedokázala zastaviť. Napriek varovaniam babičky a jej modlitieb som došla až do štádia, keď som to už nechcela zmeniť. A to bol deň mojej prehry. Rezignovala som, po krásnom polroku mojej viery som sa opäť vrátila k môjmu pôvodnému životu. Nie je to už ale také isté. Nezahrávam sa s vlastným životom, nepijem alkohol, nefajčím. Napriek tomu rastiem vo svojej pýche a egoizme. Pochybujem o veciach v ktoré som tak veľmi verila…
Neustále sa pýtam, prečo sa to všetko muselo stať? Prečo som uverila, keď som následne spadla do rovnakého bahna, možno ešte väčšieho, lebo pýcha a egoizmus sú omnoho nebezpečnejšie ako cigarety. A prečo tu vlastne píšem? Lebo jediná vec, ktorá mi zostala je nádej. Nádej, že to všetko nebolo zbytočné. A preto, v celej mojej hriešnosti, so všetkým svojím egoizmom sa pred tebou skláňam Bože a vravím, NECH SA STANE VOĽA TVOJA! Ak ma chceš, zmeň ma, ja to nedokážem…

blúdiaca násťročná, 27.3.2009

Tento mail som napísala, aby ste si uvedomili, aké šťastie máte, lebo Vy máte svetlo sveta. A že je aj mnoho mladých, blúdiacich, ktorí možno nikdy nedôjdu do cieľa. A tiež, že aj mnohí neveriaci veria, dúfajú, že aj keď sa oni modliť nedokážu, urobíte to Vy a tým možno dáte ich životu nádej a zmysel. Ďakujem pekne za uverejnenie môjho e-mailu.
Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *