Neviditeľný život rehoľníka

Na sviatok sv. Františka z Assisi, ráno v Kláštore sv. Františka v Krakove vo veku 93 rokov odišiel do rúk Pána br. Jozef Eugeniusz Balaban, známy ako brat ruženca. Tento mních bol 70 rokov kláštorným záhradníkom, ktorý vyrábal ružence zo semien.

Jozef Eugeniusz Bałaban sa narodil 8. februára 1929 v Trześniówe na Podkarpatsku. O františkánoch sa dozvedel od „rytiera Nepoškvrnenej“. Poháňaný svojím povolaním sa hlásil do Niepokalanówa.

„Mama hovorievala: Kam to ideš? Nemôžeš ísť k jezuitom, bližšie k Starej Wieśi? No ja som nechcel. Chcel som slúžiť u františkánov. Rodičia mi nerobili žiadne prekážky. Odviezli ma aj na stanicu v Iwoniczi,“ povedal neskôr svojmu spolubratovi . V Niepokalanówe sa br. Józef zaoberal razbou medailí.

Po polročnej skúsenosti v kláštore sv. Maximiliána prišiel mních do Krakova a od roku 1982 až do konca života v tomto roku Jozef žil a slúžil v Krakove.

Väčšinou pracoval v záhrade, v Krakove aj na bráne ako vrátnik. Tam vo svojom voľnom čase vyrábal ružence zo semien lacrimusu, ktoré sám pestoval. Táto rastlina je v rôznych regiónoch našej krajiny známa ako slzy Jóbove, Kristove slzy či slzy Panny Márie.

„Teraz, keď sedím pri bráne a nikto nevolá, za chvíľu by som zaspal. Neviem, či sú to také roky, alebo sa blíži môj koniec. A tak robím niečo užitočné. Nerád sedím nadarmo,“ povedal vždy brat Jozef.

Ružence nie sú filozofia

Na otázku, kde sa naučil robiť ružence, mních odpovedal, že to „nie je filozofia“. „Príďte, uvidíte a urobte. Máte nástroje a ruky a pustite sa do toho,“ argumentoval. Prvé semená mu do Krakova priniesli milosrdné sestry. Odvtedy si rastlinu sám zasial.

Je ťažké spočítať, koľko ružencov bolo vyrobených pod prstami brata Jozefa. „Jeden diakon ho raz spomenul vo svojej homílii. Zbadal ho, ako niečo sadil do záhonov, za ním klusali dva kosy a vyberali korisť. A môj brat sial ďalej, ani ich neodháňal, presvedčený, že áno, niečo zjedia, ale všetko nezožerú. Nakoniec človek seje, ale Pán dáva rast a dobrú úrodu,“ spomína páter v článku o bratovi Józefovi.

„Toto nie sú obyčajné koráliky. Skrývajú mimoriadnu históriu, pracovitosť a vášeň rehoľníka, ktorý slúži Bohu a ľuďom jednoduchým životom. A to všetko sa odohráva na mieste, na ktoré si pamätal knieža Boleslav, ktorý podľa magdeburského práva založil Krakov. Jeho pozostatky ukrývajú dodnes františkánske hradby. To je však len predohra k jedinému a najdôležitejšiemu príbehu, ktorý ožije, keď sa človek začne sústrediť a verne pohybovať prstami po ďalších korálikoch: príbeh Ježiša a Márie,“ – zdôrazňuje mních.

Brat Jozef bol známy svojou veselou povahou, pokorou a františkánskou jednoduchosťou. Zomrel na sviatok sv. Františka z Assisi, v mesiaci venovanom ružencu.

Zdroj: Aleteia, Obrázok: tamtiež