Málo známe siedme Fatimské zjavenie

Od 13. mája do 13. októbra: šesť fatimských zjavení. A siedme? Sama Panna Mária to oznámila slovami: „Vrátim sa sem po siedmy raz.“

Fatimské zjavenia

13. októbra slávime výročie posledného fatimského zjavenia. Ale naozaj, vôbec nie je posledné, ale šieste zo siedmich. Už počas prvého (v máji 1917) Mária povedala: „Prišla som vás požiadať, aby ste sem prišli po ďalších šesť mesiacov, trinásteho dňa v rovnakom čase. Potom vám poviem, kto som a čo chcem. Potom sa vrátim po siedmykrát.“

Keďže oslavujeme výročia „posledného“ zjavenia, čo to siedme? Stalo sa to? A ak áno, kedy?

Lucia, posledná z fatimských vizionárov

Od posledného zjavenia ubehli takmer štyri roky. Z troch vizionárov žije iba Lucia. František zomrel v apríli 1919 a Hyacinta vo februári 1920. Presne ako Panna Mária predpovedala.

Je 13. jún 1921. Do Fatimy opäť prišli davy pútnikov, aby sa modlili na mieste zjavení. Medzi týmito davmi je aj Filomena Miranda. Prišla sem na príkaz biskupa z Leirie, aby Luciu podľa predchádzajúcej dohody odviezla do Porta do internátnej školy, ktorú viedli sestry od Najsvätejšieho srdca sv. Doroty. Lucia strávi 4 roky v ich škole a potom sa pripojí k tomuto zboru. Zostane tam ďalších 22 a pol roka, keď (so zvláštnym povolením Pia XII.) opustí sestry a pripojí sa ku karmelitánkam v Coimbre, kde zostane až do smrti (13. februára 2005).

Zatiaľ má však 14 rokov a chystá sa odísť z rodinného domu. Spomínaná dohoda obsahuje aj podmienku, že Lucia sa už nikdy nevráti do svojej vlasti (a teda ani na miesta súvisiace so zjaveniami). Keďže pani Filomena chce po odvoze Lucie zostať s ňou tri dni v Leirii pred odchodom do Porta, matka dievčaťa protestuje a zaväzuje sa, že ju v určený deň odvezie do penziónu sestier.

Takto majú ešte tri dni pre seba. Posledné tri dni doma. Posledné tri dni s mamou.

Vo chvíli trápenia

V posledný deň (podľa spomienok s. Lucie to bolo 15. júna 1921) ráno Lucia išla na omšu do farského kostola. Išla sa rozlúčiť s miestom, ktoré sa spájalo s mnohými dôležitými spomienkami, ale aj preto, aby zverila Svätej Matke dilemy svojho srdca a bolesti spôsobené vidinou blízkeho odchodu. Samotná sestra Lucia vo svojich memoároch uviedla túto dramatickú modlitbu:

Videli ste môj boj, moju nerozhodnosť, moju ľútosť nad mojím súhlasom, neistotu … a túžbu odstúpiť od daného slova …

Dá sa takto žiť? nie! Poviem mame, že nechcem ísť … Kam ma chce biskup poslať.., neviem ako to bude, a navyše si dal podmienku, že sa už domov nevrátim. Znamená to, že už nikdy neuvidím svoju rodinu ani tieto požehnané miesta! Už nikdy nevkročím na túto požehnanú pôdu, aby som išla Boh vie kam?! A bez možnosti priamej korešpondencie s mamou! To nie je možné, nejdem!

Slzy na mieste zjavení

Popoludní sa vybrala na prechádzku a navštívila blízke miesta. Samozrejme sa dostala aj do Cova da Iria. Kľakla si na miesto, kde kedysi rástol malý dub, nad ktorým sa zjavila Krásna Pani a plakala… Bolo toho už priveľa.

K dilemám a obavám sa pridali aj výčitky svedomia… Pred štyrmi rokmi, počas prvého zjavenia, spolu s Františkom a Hyacintou povedala Panne Márii, že sa chce „obetovať Bohu, aby vydržala všetky utrpenia“. Prijme ich ako zadosťučinenie za hriechy a ako prosbu o obrátenie hriešnikov. František a Hyacinta odišli zasiahnutí chorobou, ktorej čelili. Teraz prišiel rad na ňu, aby trpela a najradšej by ustúpila. Ľútosť, hanba, zúfalstvo, trápenie. A potom…

Dotyk Panny Márie z Fatimy

A potom prišla Mária. Rukou sa dotkla Luciinho ramena, a keď dievča zdvihlo uslzené oči, uvidelo Pani rovnako ako pred štyrmi rokmi. Rozhovor bol krátky: „Idem sem už po siedmy krát. Choď, choď po ceste, ktorou ťa bude chcieť viesť biskup, to je Božia vôľa, “povedala Pani a zmizla.

A bolo to. Strach, neistota a zúfalstvo odišli, keď sa Lucia chytila ruky (nie hocijakej!). Teraz mohla Lucia povedať Bohu svoje „áno“. Spomenula si na Pannu Máriu Karmelskú a po prvý raz pocítila vo svojom srdci výzvu k rehoľnému životu. Za patrónku si zvolila Teréziu od Dieťaťa Ježiša. Odišla kam jej povedali.

Zjavenie pre každého z nás

Toto bolo siedme zjavenie vo Fatime, ktoré ohlásila samotná Panna Mária. Prišlo to v čase veľkého utrpenia pre vizionárku. Bolo veľmi krátke no jeho posolstvo bolo výstižné. Týkalo sa to konkrétneho výberu, rozhodnutia.

V istom zmysle toto siedme zjavenie čaká každého z nás – či už sa niekedy v živote ocitneme vo Fatime, alebo jednoducho vo chvíli úzkosti a neistoty vzývajme Máriu vo svojom vlastnom dome. Chce prísť ku každému, položiť nám ruku na rameno a povedať: „Dôveruj. Choď. Uver. Počúvaj Boží hlas a Jeho volanie.

„Urobte všetko, čo vám povie.“

Zdroj: Aleteia., Modlitba.sk, Obrázok: Tamtiež

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *