Krásna charizma otca Dolinda

Otca Dolinda Ruotolo (1882-1970) si Neapolčania pamätali ako kňaza s čiernou taškou, ktorý sa potuloval po uliciach mesta. V taške boli kamene. Nosením, o. Dolindo činil pokánie za Cirkev a trpiace duše v očistci.

Keď pršalo, o. Dolindo prechádzal cez mesto. Keď uvidel zmoknutého človeka bez dáždnika na ulici, pozval ho pod svoj dáždnik. Spoločná cesta sa stala príležitosťou na rozhovor, ktorý vzbudil dôveru a zmenil sa na spoveď. A keď boli hriechy skutočne ťažké, o. Dolindo objal kajúcnika a povedal: „Si dobrý človek, neviem, či by som mal odvahu takto priznať svoju vinu.“

“Ak chce človek konať pokánie, povedal maličký kňaz, nech začne s obetami každodenného života. Ak ste smädní, nepite ihneď, počkajte dve minúty. Obetujte tieto dve minúty Bohu. Ak cítite hlad, zastavte sa pred plným tanierom, počkajte dve minúty a ponúknite ich Bohu.”

Raz bola u otca Dolinda na spovedi budúca rehoľná sestra, ktorej spovedanie bolo založené na pokáraniach od predstavenej. Otec Dolindo jej daroval peniaze a prikázal jej, aby matke predstavenej kúpila dva údené neapolské syry a aby sa jej poďakovala za to, že svojim správaním spôsobila sestre utrpenie, ktoré mohla ponúknuť Bohu.

Otec Dolindo Ruotolo bojoval proti Satanovi, čítal v dušiach, mal dar kázať, slúžil chudobným. Predpovedal voľbu Poliaka za pápeža, osobne poznal Pátra Pia. Zanechal po sebe knihy, listy, meditácie, tisíce obrázkov, na ktoré zapísal Ježišove slová, ako aj modlitbu „Ježišu, postaraj sa o všetko!“, ktorá robí zázraky.
V kostole sv. Jozefa a Nepoškvrnenej Panny Márie Lurdskej v Neapole čítame: „Keď prídeš k môjmu hrobu, zaklop. Aj z vnútra hrobu ti odpoviem. Ver Bohu.”

Verní prichádzajú a klopú na čierny mramor. Sú si istí, že otec Dolindo ich bude počuť. Prikázal však klopať trikrát. V Mene Otca, Syna i Ducha Svätého, lebo vtedy sa klopanie stáva modlitbou priamo na nebo.

Vzrastom drobný kňaz sa narodil v predvečer sviatku Ružencovej Panny Márie. Volali ho aj „Starý muž od Panny Márie“, lebo sa nikdy neukázal inak ako s ružencom. Keď ju oslovil „Sladká Maminka“, otvoril vždy náruč doširoka. Pre nikoho nebolo žiadnym tajomstvom, že keď písal knihy – veľmi často pritom kľačiac na kolenách -, Božia Matka sedela vedľa neho. Cítil tiež prítomnosť Márie počas Eucharistie. Mnohokrát prítomní v kaplnke svedčili, že počas spevu medzi nimi nebola žiadna žena, ktorú by videli, ale za to bolo počuť jej hlas, ako spieva.

Zdroj: rodzinabogiemsilna, Obrázok: tamtiež