Život Cirkvi vo svete 28/2019

Obsah

Dva kartuziánske kláštory zatvárajú brány

Farský kostol zatvorili pre stály vandalizmus

Európa a ‚apostáza’ sama zo seba

Ľudia ako Jerzy Popiełuszko rušia vždy – aj dnes

Vatikánsky zbormajster dáva výpoveď

Kardinál Müller: Pravá reforma Cirkvi sa volá obnova v Kristovi

Horiace srdce. Pre „kaplána Meisnera“

Noviny: Pápež chce v r. 2020 navštíviť Argentínu

Pristátie na Mesiaci potvrdilo: „Človek nežije iba z chleba“

Britský premiér už nerozhoduje o menovaní biskupov

Taliansko: Sú to účinky horúčav?

Poľsko: Štátna komisia spracuje zneužívanie detí

Rusko: Cirkev už nebude žehnať zbrane hromadného ničenia

Holandsko: Katolícky kostol vyhorel do základov

Zázrak kardinála Newmana

„Oni majú zbrane, ale my máme Ježiša“

Poľsko: Odpor proti veľvyslankyni USA pre podporu gejov

Taliansko: Katolíci stoja jasne za Salvinim

Kanada: Premietnu film o konverzii Abby Johnsonovej

Biskup: Pápež chce diskusiu o reforme ako duchovnú cestu

Maďarsko: Spomienka na Otta von Habsburga

Pápež menuje do kongregácie ženy

Putin mal ‘veľmi dobrý rozhovor’ s pápežom

USA: Bohoslovec obetoval život za záchranu druhých

USA: Kňaz v dúhových farbách slávi omšu pre gejov

Kardinál Zen varuje pápeža a hovorí o „smrti pravej viery“

Oslavy sv. Cyrila a sv. Metoda na Velehrade

Dva kartuziánske kláštory zatvárajú brány

Grenoble, 12.7.2019 (kath.net) 025 319 – Vedenie Rádu kartuziánov rozhodlo, že ešte tento rok zatvoria jeden mužský a jeden ženský kláštor. Zásadné rozhodnutie padlo už pred niekoľkými rokmi, no teraz sa kvôli nedostatku novicov zrealizuje. Informuje o tom blog „Brunonis“.
Zatvorí sa jediný kartuziánsky kláštor v Portugalsku, Scala-Coeli a ženský kláštor mníšok v katastri Benifása v Španielsku. To je posledný ženský kartuziánsky kláštor v oblasti Španielska a Portugalska.
Po zatvorení kláštorov budú na svete už iba štyri ženské kláštory – dve vo Francúzsku, jeden v Taliansku a jeden v Južnej Kórey.

Farský kostol zatvorili pre stály vandalizmus

Mainz, 12.7.2019 (kath.ne/pbm) 025 318 – Už niekoľko týždňov pozoruje farár Christian Feuerstein pri večernom zamykaní kostola premiestnenie svietnikov, cigaretový popol v spovednici, pretekajúce nádoby svätenej vody, či zapálené sviece na oltári. Robilo mu to oprávnené starosti. Veď aj v minulosti bol Kostol sv. Remigia“ v nemeckom Mainzi častým cieľom vandalizmu.
Viackrát boli vylomené pokladničky, dokonca ukradli svietniky z bočných oltárov. Minulý štvrtok pozorovali pracovníci maliarskej firmy, ktorí renovovali sokel kostola, ako nejaký mladík vzal z kostola hrubú knihu. Išlo o „Ingelheimský Nový zákon“, projekt piatich farností pričom členovia farností opísali celý Nový zákon. Originál sa každý nový rok odovzdáva z farnosti do farnosti. Kópia je v každom kostole.
Maliari zlodeja oslovili, zavolali políciu a sledovali muža do blízkeho obchodu. Tam polícia muža zatkla. Okrem krádeže Biblie postavili neznámi sviece kostola na oltár a všetky zapálili. Na ďalší deň sa ukázalo, že aj svätená voda bola znečistená močom. Vďaka Bohu kostolník „s pocitom nevoľnosti“ toto znečistenie odstránil.
V nedeľu nastal ďalší prípad: Na kňazských hroboch pred kostolom ležali kufre a zdalo sa, že aj tam sa močilo. Farár sa teda rozhodol predbežne kostol zatvoriť, čo je mu veľmi ľúto:
„Chceli sme vlastne otvorený Boží dom, v ktorom ľudia nájdu miesto pokoja a modlitby. Žiaľ, otvorený kostol má aj svoju odvrátenú stránku, že sa stále znova stáva miestom znečistení a vandalizmu.“ A farár dodáva:
„Dúfame, že znova nastane pokoj a bezpečie a prosíme, aby všetci okoloidúci a veriaci dohliadali na kostol, aby sa takýmto prípadom zabránilo a včas sa odhalili.“

Európa a ‚apostáza’ sama zo seba

Z príhovoru Benedikta XVI. o EÚ v r. 2007

„Nakoniec sa kresťanom uprie právo zapájať sa do verejnej diskusie, či prinajlepšom sa ich prínos bude zhadzovať s obvinením, že chránia neoprávnené privilégiá. … Vy máte úlohu s Božou pomocou vybudovať »novú Európu«, ktorá je realistická, ale nie cynická, bohatá na ideály, ale bez naivných ilúzií a inšpiruje sa večnou a životodarnou pravdou Evanjelia.“

Rím, 11.7.2019 (kath.net/as) 025 317 – Sviatok sv. Benedikta z Nursie, patróna Európy. Pri príležitosti 50. výročia Rímskych dohôd podpísaných 25. marca 1957, sa konal kongres Komisie biskupských konferencií Európskeho spoločenstva (COMECE). Jeho účastníkov prijal 24. marca 2007 pápež Benedikt XVI. na audiencii.
Európa, kresťanské korene kontinentu a podstata kresťanského Západu tvorili jedno z jadier pontifikátu Benedikta XVI., ako to už bolo aj v myslení a pôsobení Jána Pavla II. V tej dobe „jubilea Európy“ a diskusie o „európskej ústave“, ktorá dokonca odmietla aj odvolávku na Boha, zohrali úlohu myšlienky pápežov. Neuspokojili sa s diaľkovou diagnózou vzhľadom na „vek“ kontinentu a únavu jeho obyvateľov, ale nárokovali si vysledovať dôvody šíriaceho sa zatemňovania viery v Boha. Robili to z hĺbky histórie a viery vychádzajúcim pohľadom na súčasnosť, ktorý sa pokúšal spoznať súčasnosť v jej nedostatkoch, aby sa otvoril horizont pre budúcnosť.

Benedikt XVI. účastníkom kongresu COMECE 24. marca 2007:

Krátené

… Podpísaním Rímskych dohôd 25. marca 1957 sa ukončila dôležitá etapa pre Európu. Po druhej svetovej vojne bola úplne schudobnená a chcela si vybudovať budúcnosť v mieri a hospodárskom i sociálnom blahobyte, bez zrušenia a popierania národných identít. …
Tento kontinent od marca pred 50 rokmi prekonal dlhú cestu, ktorá viedla k zmiereniu oboch »strán pľúc« – Východu a Západu spojených spoločnou históriou, ale svojvoľne rozdelených oponou nespravodlivostí. Hospodárska integrácia povzbudila politickú integráciu a napomohla namáhavé hľadanie inštitucionálnej štruktúry, primeranej pre Európsku úniu, ktorá … sa usiluje stať sa vo svete globálne konajúcim subjektom. …
Z demografického hľadiska musíme žiaľ konštatovať, že Európa sa vydala cestou, ktorá by mohla viesť k rozlúčke s históriou. To by mohlo ohroziť nielen hospodársky rast, ale vyvolať enormné ťažkosti v sociálnej súdržnosti a najmä napomáhať nebezpečný individualizmus, ktorý ignoruje dôsledky pre budúcnosť. Mohli by sme si takmer myslieť, že Európa stráca dôveru vo vlastnú budúcnosť. Okrem toho sa len namáhavo podporuje riadny prístup k zdrojom energie a investíciám aj ochrana životného prostredia v medzinárodnej, no i národnej oblasti. Ukazuje sa, že proces zjednocovania nezdieľajú všetci pod dojmom, že niektoré „kapitoly“ sa písali bez primeraného zohľadnenia očakávaní občanov.
Z toho všetkého jasne vyplýva, že si nemôžeme myslieť, že dokážeme budovať pravý „spoločný dom“, keď sa zanedbáva národom vlastná identita nášho kontinentu. Ide naozaj najprv o historickú, kultúrnu a morálnu identitu a až potom o geografickú, hospodársku, či politickú. Ide o identitu, ktorá pozostáva z celkových univerzálnych hodnôt, ku ktorých formovaniu kresťanstvo prispelo, teda prevzalo nielen historickú, ale zakladajúcu úlohu v Európe.
Tieto hodnoty, ktoré tvoria dušu kontinentu, musia v Európe tretieho tisícročia zostať zachované ako „kvas“ civilizácie. Ak by sa stratili – ako by mohol »starý kontinent« naďalej plniť funkciu »kvasu« pre celý svet?
Ak sa vlády únie chcú pri príležitosti 50. výročia Rímskych dohôd »priblížiť« svojim občanom – ako by mohli vylúčiť taký podstatný prvok európskej identity ako je kresťanstvo, s ktorým sa veľká väčšina občanov naďalej identifikuje?
Nie je to dôvod na prekvapenie, že dnešná Európa na jednej strane usiluje o prezentovanie sa ako hodnotovej spoločnosti a na druhej strane stále častejšie sa zdá popierať, že existujú univerzálne a absolútne hodnoty? Nevedie táto zvláštna forma ‚apostázy’ samej zo seba ešte predtým, než bude apostázou od Boha, Európu snáď k tomu, že bude pochybovať o vlastnej identite? Veď tak sa šíri presvedčenie, že ‚zvažovanie dobier’ je jedinou cestou morálneho rozlišovania a že všeobecné blaho je synonymom kompromisu. Kompromis môže byť legitímnym vyrovnaním rôznych jednotlivých záujmov, on sa však každý raz premení na všeobecné zlo, ak prináša dohody škodlivé pre povahu človeka.
Spoločenstvo, ktoré sa buduje bez úcty k dôstojnosti človeka a zabúda, že každý človek je stvorený na podobu Boha, nepostačí nakoniec nikomu ku blahu. Preto sa Európa musí nevyhnutne chrániť pred tak rozšíreným pragmatickým postojom, ktorý systematicky oprávňuje kompromis v podstatných ľudských hodnotách, akoby išlo o nevyhnutné prijatie údajného menšieho zla. …
Ak sa potom do tohto pragmatizmu zavedú laicistické a relativistické tendencie, nakoniec sa kresťanom uprie právo zapájať sa do verejnej diskusie, či prinajlepšom sa ich prínos bude zhadzovať s obvinením, že chránia neoprávnené privilégiá. … Európska únia – ak chce byť garantom právneho štátu a napomáhateľom univerzálnych hodnôt – musí uznať istú podstatu trvalej ľudskej povahy, ktorá je prameňom spoločných práv pre každého, vrátane tých, ktorí ju popierajú. Preto treba chrániť právo výhrady vo svedomí.
Milí priatelia, viem, aké je ťažké pre kresťanov túto pravdu o človeku odvážne brániť. Ale nech vás to neunaví a nestrácajte odvahu. Veď viete: Vy máte úlohu s Božou pomocou vybudovať »novú Európu«, ktorá je realistická, ale nie cynická, bohatá na ideály, ale bez naivných ilúzií a inšpiruje sa večnou a životodarnou pravdou Evanjelia. Buďte preto na európskej úrovni aktívne prítomní vo verejnej diskusii vo vedomí, že je integrujúcou súčasťou národnej diskusie a sprevádzajte toto nasadenie účinným konaním v kultúrnej oblasti. Nech vás nezlomí logika moci ako samoúčelu. Neustálym podnetom a oporou nech vám je napomenutie Krista:
„Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali (Mt 5,13).
Pán nech robí všetko vaše úsilie plodným a pomáha vám spoznávať pozitívne prvky v dnešnej spoločnosti a uplatňovať ich, ale aj odvážne kriticky poukazovať na všetko, čo je proti dôstojnosti človeka.
Som si istý, že Boh požehná veľkodušné úsilie tých, ktorí pôsobia v duchu služby, aby spoločne budovali spoločný európsky dom, kde má každý za cieľ kultúrny, spoločenský a politický prínos k spoločného blahu. … Ubezpečujem vás svojou modlitbou. Vzývam materinskú ochranu Márie, Matky vteleného Slova a udeľujem vám a vašim rodinám spoločenstvám zo srdca moje láskyplné požehnanie.

Ľudia ako Jerzy Popiełuszko rušia vždy – aj dnes

Kißlegg, 11.7.2019 (kath.net) 025 316 – Kto s načúvajúcim srdcom a citlivým duchom navštívi hrob mučeníka Jerzyho Popiełuszku a kostol vo Varšave, v ktorom tento mladý kňaz požehnane a neohrozene pôsobil, môže pocítiť niečo z človeka, ktorý z dôvery v Boha čerpal jasnosť, odvahu a lásku k pravde. Jeho matka Marianna, ktorá spoločne s jeho otcom a tisícami smútiacich ľudí musela odprevádzať svojho komunistami brutálne zavraždeného syna do hrobu, raz takmer triezvo povedala: „On nerobil nič iné, ako že ukazoval vieru.“ A presne to rušilo svet Poľska vyhlásený za svet bez Boha.
Ľudia, ktorí sa odvážne a súčasne priateľsky tak ako blahoslavený Jerzy hlásia k Ježišovi Kristovi a odporujú každému pokušeniu odpadu a relativizovaniu pravdy, sú vždy rušiví. A sú rušiví aj dnes. Nielen preto je fascinujúce precítiť život, pôsobenie a vieru tohto mimoriadneho duchovného pastiera, ktorý nerobil nič mimoriadne, len zostal verný tomu, že bol silný a dodával silu iným. Jeho „zločinom“ pre svet, ktorý sám seba vyzdvihuje na smerodajnú mieru a obáva sa pravdy, ktorá vyzýva k zodpovednosti, bolo žité poznanie, že „pravda a výlučne iba pravda je prvým predpokladom dôvery“.
Aj pri mučení a neustálom tvrdom prenasledovaní odmietal zradiť vieru a preto nezradil ani ľudí. Naopak. Práve kvôli svojmu rozhodnému zakotveniu v dôvere v Boha a v jeho láske k ľuďom sa stal vierohodným magnetom pre ľudí a silným apoštolom Pána s mocnou nádejou. A navyše bol láskyplný. Zlo sa vždy usiloval zadusiť v dobre, proti Zlému staval oveľa silnejšiu moc lásky a dobra. Tým posilňoval duše druhých, ale aj svoju vlastnú.

„Ľudí získavame otvoreným srdcom a nie zaťatou päsťou. Pravé poznanie, pravá múdrosť a pravá kultúra neznesú nijaké reťaze. (…) Kultúra znamená úprimný dialóg a výmenu myšlienok, úprimný spor názorov a nie hádky kverulantov z povolania, ktorí si slúžia médiami, aby na druhých pľuvali,“ povedal raz kňaz Jerzy. A inde uvádzal:
„Zachovať si dôstojnosť znamená zostať verný samému sebe v každej situácii života. To znamená stáť za pravdou, aj keby nás to malo stáť veľa, pretože vyslovená pravda je vzácna. Iba plevy sú zdarma.“

Tento svedok pravdy v r. 1984 lynčovaný štátnou bezpečnosťou dokázal celkom samozrejme spájať svoje katolícke kresťanstvo s rozhľadeným vlastenectvom. Poznal význam domoviny, po ktorej každý túži, aj význam jazyka a zvyklostí, hudby a umenia. Kŕčovité dištancovanie sa mu bolo cudzie. Aj v tom je Jerzy Popiełuszko, ktorého už dnes uctievajú v jeho vlasti ako svätca, sviežim posolstvom pre našu dobu. Červená niť, ktorá sa tiahla jeho životom až do posledného okamihu, bola láska ku Kristovi v jeho Cirkvi a k Bohom zjavenej pravde, ktorou sa živí pravdivosť a silná činorodosť.

„Pravda a odvaha sú veľmi dôležité hodnoty v živote každého človeka a zvlášť v živote kresťana. Žiť s pravdou znamená žiť v súlade so svedomím. Pravda je nesmrteľná, no lož zomiera rýchlou smrťou.“

Aké burcujúce slová do našej doby! Jerzy Popiełuszko sa z veľkej vnútornej slobody priznal k pravde – a žil povzbudzujúcim príkladom pre druhých to, čo sa sľubuje v Evanjeliu sv. Jána 8,32: Pravda nás skutočne oslobodí. Pre život. Pre svedectvo. Pre silu. Pre svetlo.

To všetko nájdeme v knihe Anny Meetschenovej, ktorá nám načrtla tohto takého jednoduchého človeka s otvoreným pohľadom a jasným rozumom a doslova ho nám postavila pred oči. Kto si myslí, že číta „iba“ biografiu, ten sa mýli. Kto však hľadá to, čo rozširuje horizont a živí ducha a dušu, ten nájde v knihe aj pre svoj život a svoju orientáciou veľa na zamyslenie a veľa vzácneho. V stretnutí s Jerzym Popiełuszkom sa nám jasne ukazuje, čo je vždy a jedine dôležité.

„Migrácia do Európy pre chudobu je mýtus“.

Berlín, 11.7.2018 (kath.net) 025 315 – „Veľakrát opakovaná migrácia do Európy pre chudobu je jasný mýtus.“ Vyhlásil to Reiner Klingholz, vedúci berlínskeho Inštitútu pre populáciu a rozvoj v interview pre „Spiegel“. Klingholz uverejnil tento týždeň s kolegami rozsiahlu štúdiu a v nej konštatuje, že migranti z Afriky sú vo veku 20-30 rokov, väčšinu muži a pomerne dobre vzdelaní a nie chudobní. Ľudia vo väčšine chudobných krajín Afriky si totiž vysťahovanie vôbec nemôžu dovoliť. Na to musia patriť ku strednej vrstve a mať potrebné peniaze. S rastúcim bohatstvom v Afrike rastie podľa Klingholza pravdepodobnosť, že ľudia emigrujú. Najvyššia pravdepodobnosť je v krajinách s príjmami 8000 až 13 000 dolárov ročne, čo sú krajiny ako Tunisko a Jordánsko.

Vatikánsky zbormajster dáva výpoveď

Vatikán, 11.7.2019 (kath.net/KAP) 025 314 – Vatikánsky zbormajster Massimo Palombella sa vzdal svojho úradu. Pápež František odstúpenie 51-ročného Taliana prijal, ako oznámil Vatikán v stredu.
„Kňaz ukončil svoju službu zbormajstra v minulých dňoch,“ oznámil Vatikán. Dôvody odstúpenia ako zvyčajne tlačová kancelária neuviedla.
V nedeľu sa vyskytli správy v médiách o údajnom „finančnom škandále“ okolo chóru. A uvádzalo sa, že rodičia sa sťažovali na neprimeraný štýl vedenia tohto Turínčana. Dirigent mal na mladších členov chór kričať a uraziť ich.
Prechodné vedenie „Pápežského chóru Sixtínskej kaplnky“ prevezme podľa vatikánskeho hovorcu Alessandra Gisottiho Brazílčan Marcos Pavan. Doteraz bol v rámci chóru zodpovedný za oddelenie „Pueri Cantores“.
O budúcej práci Palombellu má rozhodnúť jeho Rehoľa saleziánov. Odstúpenie nasledovalo so súhlasom vedenia rehole a vatikánskeho úradu pre liturgické slávenia. Tomuto úradu je chór priradený po reštrukturalizácii počiatkom roka. Niektorí to vysvetľujú ako krok k odňatiu moci Palombellovi. O odstúpení zbormajstra sa už dlhšie špekulovalo.
Don Palombella vysvätený za kňaza v r. 1996 bol zbormajstrom vo Vatikáne od r. 2010. Študoval teológiu, chorálovú hudbu a kompozíciu a prednáša na Vysokej škole saleziánov v Ríme hudbu a liturgiu.
Vatikánsky chór sa skladá z 20 dospelých a asi 35 mladistvých spevákov. Pôsobia na pápežských omšiach a koncertoch vo Vatikáne aj mimo neho a sú známi svojimi jasnými hlasmi. Vo Vatikáne spievala formácia „Cappella Sistina“ napríklad v r. 2013 spoločne s lipským chórom „Thomanerchor“.

Kardinál Müller: Pravá reforma Cirkvi sa volá obnova v Kristovi

Rím, 10.7.2019 (kath.net/jg) 025 313 – Pracovný dokument „Instrumentum laboris“ Synody biskupov o Amazónii je v mnohom projekciou európskeho teologického myslenia na Amazonský región. Povedal to kardinál Gerhard L. Müller, bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery, v interview s vatikánskym korešpondentom Edwardom Pentinom pre National Catholic Register.
Kardinál Müller varoval pred istým preceňovaním materiálu: „Je to základ diskusie a nie vieroučný dokument Cirkvi. Je napísaný z väčšej časti mužmi s nemeckými koreňmi a nie ľuďmi z oblasti Amazonky a odzrkadľuje európsku teologickú perspektívu, ktorej idey sa objavili už pred 30 rokmi.
Nie všetky tieto idey sú v zhode so základnými prvkami katolíckej teológie. To platí zvlášť pre chápanie náboženstva. Kresťanstvo sa chápe ako viera zjavená Bohom, viera vo vtelenie Božieho Slova v Ježišovi Kristovi. Katolícka viera nie je náboženstvom v zmysle prirodzeného z človeka vychádzajúceho vzťahu k transcendentnosti.“ Kardinál Müller to povedal očividne vzhľadom na veľké oceňovanie domorodých prírodných náboženstiev vyjadrené v „Instrumentum laboris“.
„Boh sa v Kristovi stal človekom a v jeho kríži vzal na seba utrpenie všetkých a tak nemožno zjavenie relativizovať ako výraz európskej kultúry.“
Teológiu oslobodenia, ktorú spomenul Edward Pentin, vidí kardinál Müller v širšom zmysle:
„Oslobodenie je skutočne zásadným prvkom katolíckej viery, pretože sme skrze Ježiša Krista oslobodení od bremena hriechov a tým od vzdialenia sa od Boha. Táto sloboda prináša so sebou aj uzdravenie svetských podmienok a dimenzií. Správne chápaná znamená aj to, že kresťania v spoločnosti preberajú zodpovednosť za integrálny rozvoj, ktorý nezohľadňuje iba materiálne aspekty, ale necháva priestor aj pre spoločenstvo s Bohom. Cirkev však nemožno zmeniť na mimovládnu organizáciu iba pre svetský rozvoj, aby ten tvoril stredobod viery.
Toto nebezpečenstvo vidí kardinál v smerovaní „Instrumentum laboris“, ktorého autori „nie sú veľkí teológovia a majú skôr praktický, ideologický prístup k otázkam“.

Celibát

„Celibát je v západnej latinskej tradícii Cirkvi hlboko zakorenený v spiritualite kňazstva. Nie je to externá disciplinárna otázka, ale podstatne sa dotýka kňazstva. Kríza kresťanstva v západnom svete nemá nič do činenia s celibátom, ale je to kríza viera a duchovného vedenia,“ pripomenul kardinál a poukázal na dekrét „Presbyterorum ordinis“ Druhého vatikánskeho koncilu.
Pentin tu oslovil aj veľký vplyv nemeckých teológov na Synodu biskupov o Amazonii. Kardinál Müller odpovedal:
„To nie je dobrý vplyv, pretože katolícka cirkev v Nemecku je na úpadku. Vedúce osobnosti cirkvi v Nemecku nevidia toho pravé príčiny, ale hovoria o sexuálnej morálke, o celibáte a kňazstve ženy. Nehovoria však o Bohu, Ježišovi Kristovi, o milosti, sviatostiach a viere, o nádeji a láske, teologických cnostiach a o zodpovednosti kresťanov a Cirkvi za vývoj spoločnosti, ktorá je silne poznačená legalizmom a zúfalstvom.“
Pre kardinála nie je náhoda, že „synodálna cesta“ nemeckých biskupov sa začala súčasne so Synodou o Amazonii. Oni nespoznali príčiny sexuálneho zneužívania, ktoré použili ako podnet začať synodálnu cestu a hovoria o veciach, ktoré s tým nemajú nič do činenia.
Príklad európskeho protestantizmu môže ukázať, kam taká cesta vedie. Jeho stav je ešte horší ako stav Katolíckej cirkvi, hoci protestanti majú ženatých pastorov a akceptujú aj homosexuálne „manželstvá“.
Biskupi majú apoštolské poslanie a nie poslanie politikov, ako zdôraznil kardinál a povedal:
„Pravá reforma Cirkvi má za cieľ obnovu v Kristovi a opätovné prebudenie apoštolskej horlivosti za večnú spásu ľudí.“

Horiace srdce. Pre „kaplána Meisnera“

Pred dvomi rokmi zomrel kolínsky kardinál Joachim Meisner. Paul Badde

Kolín, 10.7.2019 (kath.net/CNA Deutsch) 025 312 – Joachim Meisner bol požehnaný horiacim srdcom, no nie iba z Jeruzalema do Emauz, ale od detských liet. Keď nakoniec srdce starosťami puklo, Pán ho milostivo povolal k sebe. Dalo by sa o týchto starostiach veľa hovoriť, no toto srdce horelo predovšetkým radosťou a o tom by sa dnes malo ešte raz niečo povedať. Bola to radosť z nepochopiteľného vtelenia Boha, ktorá ho celý život dojímala a stále nanovo zapaľovala.
Posledný raz som videl kardinála Meisnera v januári 2016 s mojou ženou a dvomi priateľmi v jeho byte pred kolínskym dómom. Tam nám udrela do očí maľba s tromi chlapcami chórovými speváčikmi, ktorá v peknom ráme visela nad stolom, pri ktorom sme sedeli. Kardinál nás pozval, aby sme hovorili o rôznych filmoch o tajomstvách ruženca, ktoré sme plánovali natočiť vo Svätej zemi pre televíziu EWTN, hoci nám na to vlastne chýbali financie.
Peniaze chýbajú ešte aj teraz a jediný poklad, ktorý sme si odtiaľ priniesli, zostala preto fotografia obrazu, ktorá možno trvalejšie a lepšie rozpráva o najhlbšom tajomstve tohto Božieho muža, ktorý považoval za najvrúcnejšiu úlohu Cirkvi „chváliť Boha, klaňať sa Bohu a oslavovať Boha“.
Aj jeho táto maľba pred mnohými rokmi fascinovala, keď ako čerstvý kaplán z Heiligenstadtu navštívil svojho vrchného pastiera v Erfurte. A čo viac, úplne sa do neho zamiloval, keď ho vtedy v dome svojho biskupa po prvý raz uzrel. Kto obraz namaľoval, neviem. Ani kto bol ten biskup. Možno to spomenul, no zabudol som. Čo som však nezabudol bolo, že biskupovi nezostalo skryté nadšenie mladého Joachima Meisnera z motívu chvály Boha. Keď bol Meisner už sám biskupom v Berlíne, dostal sa tento obraz z pozostalostí jeho zomrelého biskupa v 80. rokoch okľukami k nemu so starým nápisom a venovaním na zadnej strane: „Pre kaplána Meisnera!“
Odvtedy ho obraz stále sprevádzal a nevadilo mu, keď som si ho odfotil. Nevadilo mu ani, že som ho pri tej príležitosti akosi „zabavil“ ako motív, z ktorého sme na Vianoce a na jeho posledné narodeniny! – vyprodukovali titulok pre Vatikánsky magazín. To ho iba potešilo, ako mi povedal po telefóne. A znova porozprával, čo majú títo traja chlapci alegorizovať.

Sú to tri temperamenty? Rôzne druhy tónov? Čo ozrejmuje ľavý chlapec, ktorý hľadí dolu s hlavou sklonenou? Čo ten stredný s očami upretými do neba? A čo pravý s pohľadom sklopeným do knihy? Dnes v nich vidím aj tri plamene, okolo horiaceho srdca kardinála Meisnera.
On mi ešte porozprával o obraze aj iné a dokázal by povedať iste oveľa viac. Ja nie. Je mi ľúto. Ja už viac neviem.
Z tohto stretnutia mi zostala teda iba táto fotografia a vďačnosť voči kardinálovi Joachimovi Meisnerovi – neohrozeného Božieho chlapca z chóru s mohutným hlasom, ktorého hlas ešte dlho bude zaznievať na nebi a na zemi. Bohu vďaka.

Noviny: Pápež chce v r. 2020 navštíviť Argentínu

Buenos Aires, 10.07.2019 (KAP) 025 311 – Pápež František oznámil želanie čoskoro navštíviť svoju vlasť Argentínu. „Rád by som na budúci rok navštívil Argentínu,“ citoval pápeža v stredu argentínsky denník „La Nacion“ (online). Veta padla podľa novín v rozhovore, ktorý viedol argentínsky žurnalista Joaquin Morales Sola minulý týždeň s Františkom vo Vatikáne.
Presný dátum sa má podľa Solu oznámiť ešte pred októbrovými voľbami argentínskeho prezidenta. Pravdepodobný termín cesty bude preto asi v druhej polovici roka 2020. Ako Sola ďalej povedal, František by mohol spojiť cestu do Južnej Ameriky s návštevou Uruguaja.
Pápež František svoju domovinu ešte od svojho zvolenia v r. v 2013 nenavštívil. V máji vyhlásil skupine argentínskych biskupov na návšteve ad limina vo Vatikáne, že sa chce vrátiť na návštevu do Argentíny. Podľa vatikánskeho portálu „Vatican News“ František vtedy však aj dodal: „V tejto chvíli sú priority u tých, ktorí na svete najviac trpia.“

Pristátie na Mesiaci potvrdilo: „Človek nežije iba z chleba“

Salzburg, 10.07.2019 (KAP) 025 310 – Program Apollo s pristátím na Mesiaci pred 50 rokmi – 21. júla 1969 – má aj implicitný náboženský aspekt. Povedal to vatikánsky astronóm páter Guy Consolmagno SJ v interview pre rakúske katolícke noviny.
„Cesta na Mesiac mala iste aj náboženskú stránku, aj keď to nemá nič do činenia s určitou cirkvou. Človek má hlad presahujúci to, aby sa udržal v teple a dosýta sa najedol. Človek nežije iba z chleba,“ poukázal americký jezuita – riaditeľ Vatikánskeho observatória – na príslušnú vetu vo Svätom písme.
Pristátie na Mesiaci je dôležitým symbolom toho, čo ľudstvo môže dosiahnuť, keď nechá bokom malicherné egá a spolupracuje, ako povedal páter Consolmagno. Skutočné výdobytky misií Apollo boli menej technickej či vedeckej povahy ako skôr „politickými“ výdobytkami v najlepšom zmysle slova. Pol milióna technikov a pracovníkov vtedy sledovalo cieľ, „pri ktorom nešlo predovšetkým o zisk alebo o moc“. Skôr sa oslovili sny, ktoré človeka odlišujú od iných bytostí: „Úsilie o objavy, získanie vedomostí, dobrodružstvo a odovzdávanie poznatkov.“
Program Apollo zmenil podľa astronóma pohľad na Zem a zdôraznil potrebu jej zachovania:
„Obrázok astronauta z Apollo 8 Billa Andersa znázorňujúci vychádzajúcu Zem ozrejmil iste viac ako každá prednáška, aká malá, vzácna a krásna je naša planéta v porovnaní so zvyškom vesmíru.“
Astronómia je veľkolepá metóda na pripomenutie toho, že tam vonku je vesmír, ktorý je o toľko väčší ako náš každodenný život. Vatikán preto spravuje observatórium, lebo tým sa ukazuje, ako Cirkev podporuje vedu, ako vysvetlil jezuita. „Pripomíname ne-astronómom, že veriaci ľudia už vždy hrali dôležitú úlohu vo vede.“
Najdôležitejší dôvod pre vatikánske observatórium je pre neho však to, aby sme lepšie spoznali Boha skrze to, čo stvoril.

„Neboli by nepriateľmi, ale našimi súrodencami“
Na otázku, či by podľa kresťanského chápania človeka ako „koruny tvorstva“ bolo „náboženským šokom“, keby sa niekde vo vesmíre našiel podobný život, vatikánsky astronóm odvetil:
„Podobou na obraz Boha sa nemyslí výzor človeka, ale ľudský rozum a slobodná vôľa. Ak by si teda taká bytosť bola vedomá seba samej a svojho okolia, ak by sa mohla slobodne rozhodovať medzi láskou a nenávisťou, ak by bola schopná pýtať sa na existenciu Boha a hľadať ho, ak by mala slobodu sa k Bohu obrátiť alebo nie – tak by taká bytosť podľa definície bola na Boží obraz,“ povedal jezuita. „A nebolo by dôležité, koľko má napr. chápadiel. Také bytosti by pre nás neboli nepriateľmi, ale súrodencami.“

Britský premiér už nerozhoduje o menovaní biskupov

Londýn, 10.7.2019 (KAP/KNA) 025 309 – Nástupca premiérky Terezy Mayovej už nebude rozhodovať o vysokých úradoch v Anglikánskej cirkvi. Ako informovali britské médiá v stredu, túto úpravu schválila generálna synoda cirkvi v utorok. Cirkev teda už nebude povinná premiérovi navrhovať dvoch kandidátov na vakantné biskupské a arcibiskupské stolce. Podľa úpravy z r. 1976 doteraz o týchto úradoch rozhodoval premiér a pritom mal aj právo odmietnuť oboch kandidátov. V minulosti napríklad premiérka Margaret Thatcherová ignorovala prednosť Anglikánskej cirkvi a v jednom prípade sa rozhodla pre kandidáta proti vôli cirkvi.
Novú úpravu navrhol bývalý premiér Gordon Brown, ktorý sa za to vyslovil už v r. 2007.

Taliansko: Sú to účinky horúčav?

Padova, 10.7.2019 (kath.net) 025 308 – V Taliansku musel farár v Padovskej diecéze po veľkých protestoch občanov odrieknuť omšu za kapitánku lode, ktorá nedávno ilegálne dopravila skupinu migrantov k brehom Európy.
Úmysel omše znel: „Za Carolu Racketeovú a všetky odvážne ženy a mužov“. Informuje o tom denník „Tiroler Tageszeitung“. Omša sa plánovala na piatok v severotalianskom Pieve Porto Morone pri Padove.
Po oznámení plánovanej omše sa do toho zapojil dokonca minister vnútra Matteo Salvini a na Facebook napísal:
„Farár plánuje omšu za odvážnu nemeckú pirátku Carolu. Sú to účinky horúčav?“ Úmysel farára ostro kritizovali aj iní politici.
Poľsko: Štátna komisia spracuje zneužívanie detí

Varšava, 9.7.2019 (KAP/KNA) 025 307 – Poľská vláda chce dať spracovať sexuálne zneužívanie detí v krajine štátnou komisiou. Traja z členov komisie majú byť zvolení v parlamente trojpätinovou väčšinou. Podľa poľských médií to oznámil Michal Dworczyk, riaditeľ kancelárie premiéra Mateusza Morawieckého v utorok. Ostatných členov majú určiť: premiér, prezident a národní referenti pre práva detí.
Komisia bude nezávislá od vlády, ako povedal Dworczyk. Rad ministrov chce svoj návrh zákona predložiť v parlamente ešte v júli.
Ako reakciu na škandál zneužívania v katolíckej cirkvi ohlásil premiér Morawiecki založenie komisie v máji. Nemá sa zaoberať iba prípadmi v katolíckej cirkvi, ale aj v iných cirkvách, ako aj v sektore školstva, kultúry a športu.
Dokumentárny film „Len to nikomu nepovedz“ o sexuálnom zneužívaní katolíckymi kňazmi a jeho zamlčovaní z mája vyvolal v celom Poľsku zdesenie. Poľskí biskupi potom v posolstve čítanom na omšiach pripustili zlyhania v ochrane detí.

Rusko: Cirkev už nebude žehnať zbrane hromadného ničenia

Moskva, 09.07.2019 (KAP/KNA) 025 306 – Ruská pravoslávna cirkev už nechce žehnať zbrane hromadného ničenia. O príslušnej úprave sa má rozhodnúť ešte v tomto lete, ako informovala služba „Ekumenická informácia“ nemeckej katolíckej agentúry KNA v utorok. Komisia najvyššej cirkevnej rady v Moskve totiž povolila návrh na zmenu úprav o žehnaní armády.
„Zbrane hromadného ničenia sa nemajú žehnať,“ zdôraznil biskup Savva Tutunov zo Zelenogradu, jeden z vikárov Moskovského patriarchátu. K praxi žehnania rakiet, tankov a iných veľkých zbraní povedal: „V tomto odporuje postoj komisie praktikám ostatných rokov. Osobné zbrane vojakov sa však ešte žehnať môžu, pretože ich vojaci nasadzujú na ochranu otčiny.“ A biskup dodal: „Komisia by mala odrážať stáročnú prax cirkvi, ktorá sa odzrkadľuje v liturgických a historických textoch, pretože sme museli premyslieť nové reality. S takýmito druhmi zbraní sme mali do činenia až od 20. storočia.“

Holandsko: Katolícky kostol vyhorel do základov

Utrecht, 9.7.2019 (KAP) 025 305 – V Holandsku vyhorel úplne do základov nový katolícky Kostol sv. Matky Terézie. Príčina požiaru Božieho domu v Hengelo na nemecko-holandských hraniciach zatiaľ nie je známa. Ako oznámili hasiči, osoby zranené neboli. Požiar zasiahol okrem kostola aj okolité byty. Kostol bol ešte nový a posvätený v roku 1998, aby nahradil tri staršie kostoly. Poskytoval miesto pre 300 veriacich.
„Je to strašné, nezostalo nič, nemôžem tomu uveriť,“ povedal farár Marc Oortman pre holandský vysielač „rtvOost“. Ešte v nedeľu slávil kňaz v kostole svätú omšu, o deň neskôr stál pred jeho ruinami. „Najdôležitejšie prirodzene je, že nikto nebol zranený, ani nezomrel, ale napriek tomu to bolí,“ povedal farár.
Viacerí veriaci, ktorí sú aktívni vo farnosti od postavenia kostola, prišli v pondelok ráno pred zničený kostol. „Všetko je preč, kríže, všetko! Je to strašné,“ povedala plačúca farníčka pred vyhoreným kostolom. Člen farskej rady Gerard Ellen informoval, že sa už zorganizovalo núdzové ubytovanie pre faru.

Zázrak kardinála Newmana

Chicago, 9.7.2019 (kath.net/jg) 025 304 – Kongregácia pre kauzy svätých uznala medicínsky nevysvetliteľné náhle uzdravenie tehotnej ženy z Chicaga ako zázrak na príhovor kardinála Newmana potrebný na jeho svätorečenie.
Uzdravenie na príhovor blahoslaveného Johna Henryho Newmana zachránilo život Melissy Villalobosovej (42) ako aj život jej nenarodeného dieťatka, ako informuje The Catholic Register.
V roku 2011 priniesol manžel Melissy domov obrázky kardinála Newmana. Ona zavesila kartičky v byte a začala sa modliť krátke modlitby k blahoslavenému Johnovi, akonáhle okolo nich prechádzala. Z toho vznikol stále viac stály dialóg s kardinálom Newman, ako porozprávala v interview pre Chicago Catholic.
O dva roky neskôr bola tehotná s piatym dieťaťom. Keď začala krvácať, lekár konštatoval, že placenta sa sčasti uvoľnila z maternice a objavila sa v nej dierka. To bola príčina krvácania. Lekár jej prikázal ležať, čo bolo ťažké dodržať, keďže už mala štyri deti vo veku 6, 5, 3 a jeden rok.
V máji 2013 musela znova na pohotovosť, keďže krvácanie sa zhoršilo. Lekári jej znova kázali ležať a poukázali na to, že jej hrozí spontánny potrat.
Melissa sa vrátila domov. Keď bol jej muž na služobnej ceste, mala znova silné krvácanie. Nechcela volať záchranku, lebo nemala komu zveriť deti. Pripravila raňajky a išla do kúpeľne, kde skolabovala. Chcela volať pomoc, ale nemala pri sebe telefón. Nechcela volať deti, lebo sa obávala, že by to ešte zhoršilo jej stav. A tak začala úpenlivo prosiť kardinála Newmana: „Prosím, kardinál Newman, daj, nech to krvácanie prestane!“ Keď vetu dokončila, krvácanie prestalo!
Vstala, poďakovala sa kardinálovi Newmanovi. Na to sa po kúpeľni rozšírila intenzívna vôňa ruží! Tu si uvedomila, že ona a jej nenarodené dieťatko sú zachránení, ako povedala Melissa.
Popoludní jej lekári potvrdili úplné uzdravenie! Dierka v placente sa zacelila. Koncom decembra 2013 porodila Melissa Villalobosová zdravú dcérku.
Vatikán tento zázrak uznal vo februári 2019. Svätorečenie sa kardinála Newmana sa bude konať 13. októbra.

„Oni majú zbrane, ale my máme Ježiša“

Mníchov-Viedeň, 9.7.2019 (kath.net/KIN) 025 303 – „V mojej diecéze je menej ako jedno percento obyvateľov, ktorí sú kresťanmi,“ informuje biskup Ambroise Ouédraogo (70) v rozhovore s nadáciou „Kirche in Not“. Je prvým biskupom Diecézy Maradi, jednej z dvoch diecéz v západoafrickom štáte Niger.
Asi 5000 katolíkov jeho diecézy žilo roky v bezpečí spolu s väčšinovými moslimami. „To sa zmenilo v roku 2015, keď karikatúry francúzskeho satirického časopisu Charlie Hebdo, kritizujúce islam, vyvolali vlnu násilia.“ Pri početných násilnostiach v celej krajine bolo za niekoľko hodín zabitých najmenej desať kresťanov a vyše 70 kostolov a kresťanských zariadení bolo zničených. Dotklo sa to 80 percent Božích domov v krajine.

Islamistické útoky pokračujú
„Ľudia majú naďalej strach pred islamistami,“ hovorí biskup Ouédraogo. „Stále znova dochádza k útokom na kresťanov.“ Pred dvomi týždňami podpálili v jeho diecéze protestantský kostol v Maradi extrémisti, ktorí tak protestovali proti zatknutiu imama. Zatkli ho, lebo sa v kázňach vyslovil proti návrhu zákona, ktorý stanovuje prísnejšie kontroly finančných zdrojov pri stavbe a prevádzke kultových miest. Napriek demonštráciám však parlament zákon schválil.
Osem kilometrov od miesta útoku v Maradi žije sestra Marie Catherine Kingbo so spoločenstvom „Služobníčky lásky“. Pre „Kirche in Not“ povedala: „Rátali sme s útokmi, ale nemysleli sme si, že ich vyvolá návrh zákona.“
Sestra Marie prišla do Nigeru pred 15 rokmi. Vtedy neboli nijaké medzináboženské napätia. To sa od základov zmenilo: „Teraz počúvam dokonca moslimov hovoriť, že je príliš veľa radikálnych mešít a koránových škôl!“
Jej farnosť a jej žiačky, ktoré učí, sú od strachu pred útokmi neustále pod policajnou ochranou. „To zlo, ktoré sa rozpútalo v Líbyi, Sýrii a iných štátoch severnej Afriky a Blízkeho Východu sa tu šíri ako zápalná látka“, sťažuje sa sestra.

Cirkevná práca prospieva aj moslimom
No nešíri sa iba zlo, ale aj dobro, ako je sestra Marie presvedčená. Jej rehoľné spoločenstvo realizuje veľa aktivít, ktoré prosievajú celej nigerskej spoločnosti. Sestry podporujú okrem iného ženy v núdzi. Každý rok organizujú stretnutia kresťanov a moslimov. V r. 2006 sa na medzináboženskej konferencii zúčastnilo 28 ľudí, v roku 2018 ich už bolo 350. Vzťahy s miestnymi moslimskými duchovnými a susedmi sú dobré. Preto pre sestru neprichádza do úvahy zo strachu pred extrémizmom obmedziť svoju prácu:
„My neodídeme. Oni majú zbrane, my máme Ježiša!“

Tak rozmýšľa aj biskup Ambroise. Ani on by nikdy nespochybnil spoluprácu ani dialóg s moslimami:
„Mnohí moslimovia považujú súčasnú situáciu za hlboko zahanbujúcu a prejavujú solidaritu s kresťanmi. Vyše 95 percent žiakov na katolíckych školách tvoria moslimovia. Aj charita má svoje projekty v oblastiach, kde žijú takmer výlučne moslimovia. Nerobíme tu rozdiely, A tak to aj zostane,“ zdôraznil biskup.

Poľsko: Odpor proti veľvyslankyni USA pre podporu gejov

Varšava, 8.7.2019 (LifeSiteNews) 025 302 – Veľvyslankyňa USA v Poľsku sa stretla s veľkým odporom na Twitteri, keď podporila homosexuálny „mesiac pride“ (jún) a pripomenula „50. výročie výtržnosti a demonštrácií proti diskriminácii sexuálnych menšín v roku 1969 v Stonewall Inn Greenwich Village v New Yorku, po ktorých vzniklo hnutie LGBTQ“. Georgette Mosbacherová to po poľsky napísala 28. júna a dodala: „Tieto udalosti nám pripomínajú dôležitosť rovnosti, slobody a tolerancie.“ Na tvít dala aj fotografiu s dúhovými vlajkami visiacimi z balkóna na americkom veľvyslanectve USA v Poľsku.

Prvá reakcia na jej tvít zdôrazňovala nezákonný a nehanebný úmysel hnutia LGBT „zničiť tradičnú rodinu a urobiť ľudí závislými od vlád“. V ďalších reakciách sa Mosbacherovej ľudia pýtali, či podporuje pedofíliu a uvádzali, že hnutie LGBT je teraz už o totalitarizme a používaní teroru na vynútenie výnimočného prístupu k menšine.
Ďalší tvít mal obrázok veľkej značky stop nad dúhou a iný ukazoval Mosbacherovej palec smerom dolu – a to je iba niekoľko z nesúhlasných reakcií ľudí. Niektoré fotografie poukazovali dokonca na škodlivé príklady sexualizácie detí.
Užívatelia Twittera tiež zaútočili na veľvyslankyňu slovami, že vôbec nepozná krajinu, kde slúži ako diplomatka a poukázali na to, že tento rok je tiež výročie protestov proti komunistom v Poznani v r. 1956!

Výtržnosti v r. 1969 v New Yorku 28. júna až 1. júla vyvolala skupina homosexuálov, ktorá bojovala proti polícii, keď tá tvrdo zasiahla v homosexuálnom bare a to sa považuje za formálny začiatok homosexuálneho hnutia.
Poznanské protesty známe ako poznanský jún, sa konali 28. júna 1956. Boli to prvé masívne protesty proti komunistickej vláde s robotníkmi demonštrujúcimi za lepšie pracovné podmienky. Ich protest polícia násilne potlačila.

„Nie, milá veľvyslankyňa USA v Poľsku. Dnes je 63. výročie krvavého potlačenia povstania v Poznani komunistickou vládou. To nás vedie uvedomiť si dôležitosť slobody, svedomia, náboženstva a prejavu. Ako aj zločiny ľavicovej totality,“ napísal istý užívateľ.

Homosexuálna aktivita nebola v Poľsku nikdy kriminalizovaná a jej legálnosť bola potvrdená už v r. 1932, ako zdôraznili niektorí Mosbacherovej a pýtali sa jej, či by nebolo zmysluplnejšie robiť kampaň pre práva LGBT v krajinách, ktoré to považujú za zločin?

Veľvyslankyňa napísala svoj tvít po petícii poľských aktivistov proti tzv. pochodom „pride“ v Poľsku. Až 53 veľvyslancov a predstaviteľov medzinárodných organizácií podpísalo otvorený list podporujúci „pochod gejov za rovnosť“ 8. júna a povzbudzujúci, aby si ľudia uvedomili požiadavky osôb LGBT v Poľsku.
Vo Varšave sa konal 8. júna najväčší pochod homosexuálov v strednej a východnej Európe, ako napísali noviny „New York Times“ za účasti diplomatov Kanady, USA a iných západných krajín, ktorí podporili „základné ľudské právo“, ako sa uvádza. Pochodu sa zúčastnil po prvý raz aj varšavský primátor Rafal Trzaskowski.
Väčšina poľských katolíkov prežíva nepokoj a napätie medzi obhajcami LGBT a tradičnými Poliakmi. „Manželstvo“ homosexuálov zostáva v Poľsku nezákonné. …

V apríli predseda vládnej strany Jarosław Kaczyński mal nedávno prejav o vlastenectve, v ktorom nazval LGBT a ideológie gender útokom na rodinu zo zahraničia a bránil poľskú tradíciu ako neodňateľnú kresťanskú kultúru. …

Taliansko: Katolíci stoja jasne za Salvinim

Rím, 8.7.2019 (kath.net) 025 301 – Taliani a predovšetkým katolíci nenasledujú v otázke migrácie pápeža, ale talianskeho ministra vnútra Mattea Salviniho. Napísal to „Spiegel Online“. Podľa najnovšej ankety inštitútu prieskumu verejnej mienky „Euromedia“ 36 percent voličov by volilo Salviniho a jeho stranu „Lega“, čo je viac ako predtým. V otázke utečencov stojí dokonca absolútna väčšina občanov za Salvinim. Aj u katolíckych voličov je predseda strany „Lega“ celkom jasne na prvom mieste.
Požiadavka pápeža Františka, otvoriť pre zvlášť ohrozených migrantov „bezpečné koridory“ však aj medzi katolíkmi sotva nachádza nejakú podporu, ako uvádzajú pracovníci inštitútu.
Talianski katolíci nemajú ani problém s tým, že sa Matteo Salvini občas ukazuje s ružencom v ruke.

Kanada: Premietnu film o konverzii Abby Johnsonovej

To, čo videla, všetko zmenilo

Počul som Pána, ako mi hovorí: ‘Nuž a prečo film nedistribuješ ty?’

Kanada, 8.7.2019 (LifeSiteNews) 025 300 – Film na tému ochrany nenarodeného života Unplanned (Neplánované), ktorý rozpráva skutočný príbeh konverzie aktivistky za ochranu nenarodeného života Abby Johnsonovej, ktorá prišla z potratového priemyslu, sa bude v Kanade nakoniec predsa premietať vďaka rozhodnutiu distribútorov filmu Cineplex aj Cinedicom.
Film Unplanned rozpráva skutočný príbeh Abby Johnsonovej, bývalej riaditeľky potratovej kliniky „Planned Parenthood“, ktorá sa zmenila a začala chrániť život v r. 2009. Abby odvtedy odhalila množstvo detailov o práci a fungovaní potratového priemyslu. Teraz vedie neziskovú organizáciu „And Then There Were None“ (A potom neboli žiadne) na pomoc ľuďom, ktorí opúšťajú potratový priemysel.
Film spustili v USA koncom marca a dosiahol zisk $18 miliónov dolárov. Bol medzi prvými desiatimi filmami ma rebríčku. Niektorí kanadskí distribútori však odmietli film prijať. No film sa bude predsa premietať v 24 kanadských sálach vďaka Cineplexu a Cinedicomu, ako informuje kanadská tlač. V otvorenom liste z pondelka riaditeľ Cineplexu Ellis Jacob vysvetlil, že film s horúcou témou by sa mal premietať a diskutovať o ňom a povedal:
„Keď som sa vrátil naspäť do Kanady v r. 1969, jednou z vecí, ktorú som miloval a stále milujem v živote je, že sa nebojíme našich diferencií – ale prijímame ich,“ napísal. „Kanada je krajina, ktorá verí v slobodu vyjadrovania a stojí za ňou a to ju iste nerobí vždy populárnou. V tomto prípade mnohí z nás budú musieť odsunúť osobné presvedčenia a pripomenúť si, že krajina, ktorá cenzuruje témy, názory a postoje, pretože sú odlišné od našich vlastných, nie je krajinou, v ktorej by hocikto z nás chcel žiť.“ …
Prezident Cinedicomu B.J. McKelvie, ktorý je aj pastor, sa zasa vyjadril:
„Film Unplanned sa určite zhoduje s mojimi hodnotami, ale každý má právo zvoliť si, či si film pozrie, alebo nie. Siahol som po filme amerických producentov po tom, čo som kráčal po hale a dumal o negatívnych informáciách o filme. Vtom som počul Pána, ako mi hovorí: ‘Nuž a prečo ho nedistribuješ ty?’ A to bolo niečo úplne iné!“

Biskup: Pápež chce diskusiu o reforme ako duchovnú cestu

Bonn, 08.07.2019 (KAP/KNA) 025 299 – Diecézny biskup bavorského Pasova, Štefan Oster (foto), vidí v liste pápeža Františka nemeckým katolíkom o „synodálnej ceste“ výzvu urobiť evanjelizáciu hlavným kritériom. Preto František píše, že spoločný proces si vyžaduje „pastoračné obrátenie“, ako uviedol biskup v pondelok uverejnenom liste veriacim svojej diecézy. Cesta má nanovo uvádzať do radosti byť kresťanom. Pápež okrem toho napomína, že rozhovor sa musí viesť z hľadiska myslenia a cítenia všeobecnej Cirkvi.
Oster pripomenul, že „synodálna cesta“ je reakciou na štúdiu Konferencie biskupov Nemecka o zneužívaní vydanú v septembri 2018. V súčasnosti sa intenzívne diskutuje o tom, ako takouto „synodálnou cestou“ kráčať, ako robiť rozhodnutia a s akou záväznosťou sa to má diať.
„František by výslovne chcel, aby sa do toho zahrnuli aj veriaci – a menuje konkrétne rady, farské spoločenstvá, účasť laikov,“ napísal biskup. Veriacich potom vyzval, aby si list prečítali. Nie je síce krátky, „ale autentický a hlboký“, ako dodal.
Po intenzívnych diskusiách rozhodli nemeckí biskupi na jar 2019 o „záväznej synodálnej ceste“. Pritom má ísť predovšetkým o témy ako moc v Cirkvi, cirkevná sexuálna morálka a životná forma kňazov. V spolupráci s katolíckymi laikmi a externými expertami si chcú biskupi vyjasniť svoje postoje k týmto otázkam. Škandál zneužívania uvrhol Cirkev do krízy dôvery a preto sa stále hlasnejšie ozývajú hlasy volajúce po reformách.

Maďarsko: Spomienka na Otta von Habsburga

„Otto von Habsburg vydával svedectvo o tom, že Európa nesmie popierať svoje kresťanské dedičstvo, pretože inak by sa vzdala svojej duše!“

Budapešť, 8.7.2019 (KAP) 025 298 – V maďarskom opátstve Pannonhalma si cez víkend pripomenuli syna cisára a európskeho politika Otta von Habsburga (1912-2011)pri príležitosti ôsmeho výročia jeho úmrtia. Ako napísali katolícke noviny „Magyar Kurir“ v pondelok, emeritný arciopát Asztrik Várszegi v modlitbe pripomenul v Pannonhalme uchovávanú „urnu srdca“ Habsburga.
„Habsburgom, ktorý bol tiež žiakom kláštorného gymnázia v Pannonhalme, si uctievame „veriaceho katolíka, vysoko kultivovaného európskeho politika a dobrého otca rodiny,“ povedal biskup Várszegi k výročiu úmrtia Habsburga 4. júla 2011.
Maďarský vicepremiér zodpovedný aj za náboženské záležitosti Zsolt Semjen ocenil v príhovore zásluhy bývalého prezidenta Paneurópskej únie. Pripomenul, že Otto Habsburg ako dlhoročný poslanec Európskeho parlamentu (1979-1999) už dlho pred vstupom Maďarska do EÚ v r. 2004 mal prejavy v maďarskom jazyku, aby tým vyjadril, že Maďarsko by bolo rado členom EÚ, keby krajina mohla o tom slobodne rozhodovať. Habsburg sa vyslovil za spoluprácu európskych národov a súčasne sa zasadzoval za autonómiu, ako zdôraznil Semjen a pripomenul:
„Habsburg vydával svedectvo o tom, že Európa nesmie popierať svoje kresťanské dedičstvo, pretože by sa inak vzdala svojej duše!“

Pápež menuje do kongregácie ženy

Vatikán, 8.7.2019 (KAP) 025 297 – Ako Vatikán oznámil, pápež František menoval sedem žien za členky „Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života“. Ide o generálne predstavené prevažne charitatívnych a misionársky aktívnych spoločenstiev. Doteraz patrili do kongregácie, ktorej prefektom je kardinál Joao Braz de Aviz, výlučne muži: 21 kardinálov, 15 biskupov, apoštolský prefekt a osem mužských rehoľných predstavených.
Predstavené, ktoré boli do kongregácie menované:
Kathleen Applerová, gen. predstavená Spoločenstva dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul, Yvonne Reungoatová, gen. predstavená Sestier dona Bosca, Francoise Massy, gen. predstavenú františkánok Máriiných misionárok, Luigia Coccia, gen. predstavená comboniánok, Simone Brambillová, gen. predstavená misionárok Consolata, M. Rita Calvo Sanzová, gen. predstavená Rehole spoločenstva Panny Márie a Oľga Križová, gen. prezidentka Sekulárneho inštitútu dobrovoľníčok dona Bosca.

Putin mal ‘veľmi dobrý rozhovor’ s pápežom

Pápež: „Hovorím našim kňazom, že nemožno byť skutočným kňazom bez poznania Dostojevského kníh a celej hĺbky jeho filozofie.“

Rím-Moskva, 7.7.2019 (kath.net/ KAP) 025 296 – Ruský prezident Vladimír Putin mal pri návšteve Vatikánu podľa vlastných slov „veľmi dobrý rozhovor“ s pápežom Františkom. Hovorili o viacerých medzinárodných témach, humanitárnych otázkach ako aj o rozvoji bilaterálnych vzťahov medzi Ruskom a Vatikánom, ako povedal Putin 4. júla v Ríme na spoločnej tlačovej konferencii s talianskym premiérom Giuseppem Contem.
„Je dôležité, aby Rusko a Vatikán zastávali zhodné postoje v tradičných hodnotám a napomáhaní medzináboženského a nad-civilizačného dialógu. Oslovili sme témy ako ochrana kresťanského obyvateľstva na Blízkom Východe a humanitárna pomoc pre Sýriu,“ povedal Putin.
Vatikán predtým v komuniké oznámil, že na hodinovom rozhovore Putina a pápeža Františka išlo o ochranu životného prostredia a celosvetové krízy, konkrétne o situáciu v Sýrii, vo Venezuele a na Ukrajine.
Podľa správy na internetovej stránke Kremľa Putin okrem toho pri večeri s premiérom Contem v Ríme oznámil, že pápež mu dovolil verejne povedať, že klasici – ruskí spisovatelia Fjodor Dostojevskij (1821-1881) a Leo Tolstoj (1828-1910) vždy ležali na jeho stole:
„Hovorím našim kňazom, že nemožno byť skutočným kňazom bez poznania Dostojevského kníh a celej hĺbky jeho filozofie,“ citoval Putin pápeža Františka.

Návšteva Ruska nebola témou stretnutia
Ruská pravoslávna cirkev stretnutie Putina s pápežom privítala: „Z hľadiska našej cirkvi je toto stretnutie významné a užitočné,“ napísal jej hovorca Vladimír Legoida podľa ruských médií na ruskej službe krátkych správ „Telegram“. Ako dôvod uviedol, že Vatikán a Rusko zastávajú v rade svetových politických otázok „podobné postoje“. Obom štátom sú dôležité tradičné hodnoty ako manželstvo i rodina a ochrana práv kresťanov v krajinách, kde sú prenasledovaní.
Cestu pápeža do Ruska ruská pravoslávna cirkev však naďalej odmieta: „V našej cirkvi sú mnohí biskupi, kňazi a veriaci, ktorí nie sú ochotní prijať ho,“ povedal sekretár pre zahraničie Moskovského patriarchátu metropolita Hilarion v júni. Patriarchát nechce, aby sa takými náladami vzťah medzi oboma cirkvami zhoršil. Namiesto toho chce „postupovať pomaly, bez náhlych krokov“. „Naše vzťahy sú na pozitívnej ceste,“ dodal metropolita.
Hovorca Kremľa Dimitrij Peskov v piatok potvrdil, že o ceste pápeža do Ruska sa nehovorilo. Putinov poradca Jurij Ušakov už pred návštevou Putina vo Vatikáne jasne povedal, že pozvanie pápeža do Moskvy nie je na programe. Ani Moskva ani Vatikán túto otázku nepredložia, ako povedal Ušakov žurnalistom v Moskve 3. júla. „Pápež František nie je iba hlavou štátu, ale aj hlavou Katolíckej cirkvi, preto možno o takomto pozvaní rozhodovať iba spoločne s predstaviteľmi Ruskej pravoslávnej cirkvi.“

USA: Bohoslovec obetoval život za záchranu druhých

„Kňazi musia byť pravými mužmi! Musia byť vždy pripravení – musia byť pastiermi, presadiť sa a ak je potrebné oddať aj svoj život!“

Santa Fe, 6.7.2019 (kath.net/jg) 025 295 – Bohoslovec, ktorý zomrel pri nehode autobusu v americkom Pueble (štát Colorado), očividne obetoval svoj život za druhých cestujúcich v autobuse. Priebeh nehody sa ešte vyšetruje, zásah Jasona Marshalla (foto) však zrejme zachránil životy ďalších 13 cestujúcich, ako informuje Catholic Herald.
Keď vodičovi autobusu náhle prišlo nevoľno, chytil Marshall volant, aby vozidlo opäť dostal pod kontrolu, ako informujú očití svedkovia. Jeho rýchly a rozhodný zásah očividne zabránil tomu, aby sa autobus prevrhol.
Autobus bol na ceste naspäť z katolíckej mládežníckej konferencie v Denveri (Colorado) do Santa Fé. Život Marshalla sa však už nepodarilo zachrániť.
Zásah 53-ročného seminaristu – s neskorým povolaním – nebol pre jeho rodinu a priateľov nijakým prekvapením:
„Jason nikdy neušiel, keď mohol pomôcť,“ povedala jeho matka Diane v interview.
Seminarista Matthew Gubenski, Marshallov kolega na Pápežskom kolégiu Josephinum v Columbuse (štát Ohio), si v interview pre CNA spomenul na tému, ktorá bola pre zomrelého vždy veľmi dôležitá:
„Marshall stále znova zdôrazňoval – „Kňazi musia byť pravými mužmi! Musia byť vždy pripravení – musia byť pastiermi, presadiť sa a ak je potrebné oddať aj svoj život! Presne toto Jason urobil,“ povedal Gubenski.

USA: Kňaz v dúhových farbách slávi omšu pre gejov

New York, 5.7.2019 (LifeSiteNews) 025 294 – Katolícky kňaz s dúhovou štólou slávil omšu „pride“ pre homosexuálov pri New Yorku v blízkosti historického baru homosexuálov Stonewall Inn, na spomienku 50. výročia výtržností proti polícii, po ktorých vzniklo hnutie „za práva gejov“.
Na stole, ktorý slúžil ako oltár, bola kytica kvetov v štýle dúhovej vlajky hnutia LGBT. Na plote okolo parku, ktorý bol navrhnutý ako Národný historický míľnik federálnej vlády, viali dúhové vlajky. V blízkosti boli pulty s dúhovými vlajkami, odevmi a príslušenstvom na predaj.
Video ukazuje bozkávajúcich sa mužov a fotografujúcich sa pred slávnym barom.
Omšu 27. júna slávil kňaz Gilbert Martinez, bývalý pastier Farnosti sv. Pavla apoštola, ktorá už dlho podporuje pro-homosexuálnu pastoráciu.
„Pride je momentom milosti, pretože po 50 rokoch sa celé more vecí zmenilo v tejto krajine … ale ešte treba prejsť dlhú cestu,“ vyhlásil kňaz v homílii. „Kristus nás dnes povolal sem na toto posvätné miesto, aby sme si pripomenuli obete tých, ktorí prišli pred nami. Pre 50 rokmi homosexuáli považovaní za najmenších z malých, tu stáli za svojou dôstojnosťou. A hoci boli bití políciou, neboli zlomení. Ich nádej, viery a hnev vytvorili revolúciu, v ktorej sa nachádzame. Zastavte sa a rozhliadnite, aby ste uvideli ich odkaz v tvárach okolo vás. Pozrite sa, čo Boh robí v našom svete.“ …

Kardinál Zen varuje pápeža a hovorí o „smrti pravej viery“

Hongkong, 5.7.2019 (LifeSiteNews) 025 293 – Kardinál Jozef Zen sa dôrazne vyslovil proti novému „pastoračnému dokumentu“ Vatikánu pre čínsku cirkev, ktorý uvádza dôvody, prečo by sa mali tajní kňazi registrovať v oficiálnej čínskej cirkvi. Deväť bodov proti tomu uviedol kardinál pápežovi Františkovi a kardinálovi Parolinovi pri nedávnej ceste do Ríma 1. júla.
„Text je podpísaný proti našej viere a uvádza sa, že jeho zmyslom je napomáhať dobro komunity, vhodnejšiu evanjelizáciu a zodpovedné riadenie cirkevného majetku. Toto všeobecné pravidlo je očividne proti všetkým základom morálnej teológie! Ak má platiť, oprávnilo by to dokonca apostázu!“ uviedol kardinál v kritickom príspevku na svojej webovej stránke 5. júla.
„Tento dokument radikálne zvrátil dolu hlavou to, čo je normálne a čo je abnormálne, čo je správne a čo je poľutovaniahodné. Tí, čo to písali, snáď dúfajú, že táto poľutovaniahodná menšina vymrie prirodzenou smrťou. A touto menšinou nemyslím iba tajných kňazov, ale aj mnohých bratov a sestry v oficiálnej komunite, ktorí pracovali s veľkou úpornosťou, aby dosiahli zmenu a dúfali v podporu Svätého stolca!“ uviedol kardinál a pokračoval:
„V nedeľu na poludnie 30. júna som odovzdal list pre pápeža strážam pri Dome sv. Marty a požiadal pápeža, aby mi dovolil dokument s ním prediskutovať. Keďže som nedostal odpoveď do pondelka 1. júla do 16. hodiny, napísal som ďalší list súkromnému sekretárovi pápeža s mojimi otázkami. Sekretár potvrdil, že pápež môj prvý list dostal.”
Kardinál Zen nakoniec dostal odpoveď zo Štátneho sekretariátu v utorok večer, 2. júla:
„Úradník uviedol, že pápež povedal, že moje otázky sa prediskutujú na Štátnom sekretariáte. Povedal som: ‚Tak potom je to stratené. Nemám dôveru, že stretnutie s kardinálom Parolinom bude mať nejaký dosah.’“
No v stredu dostal kardinál Zen pozvanie od pápeža Františka na obed s ním a kardinálom Parolinom, vatikánskym štátnym sekretárom. A píše:
„Je nezdvorilé diskutovať pri obede. Hovorili sme iba o situácii v Hongkongu. Dokument a moje otázky som mohol spomenúť iba v posledných minútach stretnutia. Pápež niekoľkokrát povedal: ‚Budem tejto veci venovať pozornosť.‘ To je jediná veta, ktorú som priniesol domov mojim ľuďom. Odovzdal som moje otázky aj štátnemu sekretárovi, ktorý pri obede nepovedal nič.“
„Keď sa ma bratia z Číny pýtali, čo majú robiť, vždy som im odpovedal: Rešpektujte voľbu iných a zostaňte pevní v presvedčení podľa svojho svedomia. Je to preto, že nemám autoritu nanucovať iným svoje názory v tom, čo je dobré alebo zlé. Ale nemá Svätý stolec túto autoritu a preto aj povinnosť vyjasňovať presne toto členom Cirkvi? A robia to „Pastoračné smernice?“ A kardinál dodáva:
„Nech Pán nedovolí naplnenie želaní tých, ktorí chcú smrť pravej viery v mojej drahej vlasti.“
Niektoré pochybnosti kardinála Zena o pastoračných smerniciach týkajúce sa registrácie kléru v Číne:
„V prvom rade je zvláštne, že dokument vydaný Svätým stolcom nemá uvedené oddelenie jeho vydania ani podpis zodpovedného. Dokument najprv vysvetľuje problém a všeobecné riešenie. Hlavným problémom je, že vláda odstúpila od sľubu rešpektovať katolícku náuku! Pri registrácii musia kňazi akceptovať princípy samostatného riadenia cirkvi v Číne.
V tejto zložitej situácii Svätý stolec uvádza, že nechce nútiť ľudí a má sa rešpektovať ich svedomie, no zabúda uviesť pritom tlak vlády. Na druhej strane konštatuje ako všeobecný princíp, že tajná cirkev nie je normálnou situáciou života Cirkvi – teda má sa z toho vymaniť. To protirečí listu Benedikta XVI. čínskym katolíkom, kde sa uvádza, že tí, ktorí sú horliví a úplne verní nástupcovi sv. Petra, cítia sa nútení k tajným vysviackam a pôsobení pod zemou. Áno, Bendikt uvádza, že tajná cirkev nie je normálna. No dodáva, že história ukazuje, že kňazi a veriaci musia často trpieť, aby si zachovali svoju pravú vieru a stavať sa na odpor zasahovania štátu do intimity cirkevného života.
„Páter Jeroom Heyndrickx a kardinál Parolin radi citujú iba prvú časť, no mne sa zdá, že aj tá druhá je dôležitá,“ píše Zen.
„Benediktov list jasne ukazuje, že nenormálnosť nie je voľbou tajnej cirkvi, ale že táto voľba je nevyhnutná! Práve situácia je nenormálna. Vari sa teraz táto situácia zmenila?“ …

Oslavy sv. Cyrila a sv. Metoda na Velehrade

Velehrad, 5.7.2019 (TS ČBK) 025 292 – Ako spomienku na niekoľko dôležitých výročí prežili českí a moravskí pútnici na Velehrade 5. júla Národnú cyrilometodejskú púť. Hlavným celebrantom svätej omše, na ktorej sa zúčastnilo asi 25 000 ľudí, bol apoštolský nuncius v Českej republike, arcibiskup Charles D. Balvo.

„Drahí bratia a sestry, vítam vás tu na Velehrade,“ oslovil veriacich zástupca pápeža česky. V úvodnom pozdrave pripomenul výročie 1150 let od smrti svätého Cyrila a 30. výročie svätorečenia Anežky Českej. Viditeľnou pripomienkou historickej kontinuity pritom pre prítomných bola prítomnosť Palladia Českej zeme – kovového reliéfu s vyobrazením Panny Márie a Ježiška, ktorý podľa tradície dostala svätá Ľudmila pri krste z rúk svätého Metoda na Velehrade.
V homílii apoštolský nuncius sa poďakoval za pozvanie na velehradskú púť a spomínal na nedeľné rodinné rituály svojho detstva – svätú omšu, spoločné raňajky a prechádzku. Rituály s dôležitými udalosťami charakteristickými pre život židovskej rodiny žila, ako povedal, aj Svätá rodina, čo dokazuje napríklad evanjeliový úryvok, v ktorom Ježiš predčítava v nazaretskej synagóge.
„Ježiš naozaj naplnil prísľub spásy, ktorý bol daný Božiemu ľudu ústami veľkých prorokov tým, že sám seba obetoval na kríži. Svojím krížom prináša radostnú správu Božej lásky nám, ktorí sme skľúčení svojimi slabosťami a pádmi. Vyhlasuje slobodu a prepustenie nám, ktorí sme zajatcami a väzňami hriechu. Vyhlasuje nám nielen milostivý rok, ale milostivý celý život, teda celý život v blízkosti Boha,“ uviedol arcibiskup Balvo.
S odkazom na druhé čítanie upozornil, že vyššie spomenuté posolstvo kresťania hlásali aj v náročných podmienkach prístavného mesta Korint:
„Svätý Pavol im hovorí, aby sa nenechali ovládnuť malomyseľnosťou, pretože nehlásajú seba, ale Ježiša Krista, svetlo, ktoré zažiarilo v temnotách nevedomosti a v srdciach veriacich. Poslanie zverenej Cirkvi vyžaduje oddanosť a sústredený záujem. Veriaci sú povolaní, aby dávali to najlepšie z toho, čím sú a čo majú a musia sa vyvarovať všetkého, čo ich rozptyľuje a odvádza ich pozornosť od Ježišovej osoby.“
Tí, ktorí toto Kristovo poslanie naplňujú, majú podľa nuncia aj materiálne a fyzické potreby.
„Za príklad si možno vziať vzdelávacie inštitúcie či zariadenia zdravotnej starostlivosti, ktoré potrebujú finančné prostriedky, aby mohli fungovať,“ povedal nuncius. „Je jasné, že duchovní a členovia Cirkvi sa niekedy neriadili poučením Pána Ježiša a nechali sa rozptýliť inými záujmami – politickou mocí, peniazmi, pohodlným životom, osobnými záujmami – ktoré vrhli tieň na integritu poslania.“
Evanjelium ďalej podľa kazateľa ukazuje, že apoštoli boli poslaní po dvoch a doplnil: „Nečakalo sa teda od nich, že budú vykonávať svoje poslanie úplne sami, ale v spoločenstve s ostatnými, s bratmi a sestrami patriacimi do Cirkvi.“
Po dvoch sa svojho poslania zhostili aj sv. Cyril so sv. Metodom. „Vydali zo seba to najlepšie a dedičstvo, ktoré nám zanechali, je úžasné: viera, modlitba, spevy, jazyk, tradícia a mnoho ďalšieho,“ upozornil nuncius. Dnešný svet sa podľa neho vyznačuje rovnakými ťažkosťami a výzvami, ktorým čelili prvé kresťanské komunity – je v ňom množstvo nespravodlivosti a zla a ponúka sa mnoho rôznych filozofií a náboženských smerov.
„My, tak ako svätí Cyril a Metod, sa zaväzujeme k tomu, že úplne vydáme to najlepšie, aby sme hlásali slovami a skutkami radostnú zvesť evanjelia Ježiša Krista. Svetu, ktorý hľadá cieľ a zmysel, ponúkame posolstvo viery, nádeje a predovšetkým lásky,“ ukončil kázeň arcibiskup Balvo.
Na záver svätej omše, ktorú spevom sprevádzal zbor miestneho Stojanovho gymnázia spoločne so zmiešaným zborom Svätopluk z Uherského Hradišťa, potom kardinál Dominik Duka odovzdal ocenenia Českej biskupskej konferencie vybraným osobnostiam.

Predtým ešte privítal zástupcu Biskupskej konferencie Slovenska, biskupa Andreja Imricha, ktorého príhovor ocenili prítomní úprimným potleskom.

Slávnostná svätá omša bola vyvrcholením dvojdňového programu Dní ľudí dobrej vôle, ktorý ponúkol množstvo tradičných aktivít pre všetky vekové kategórie. Ľudia behom neho si tento rok mohli uctiť Palladium českej zeme a zúčastniť sa žehnania nových sôch sv. Cyrila a Metoda vytvorených pre vstupné piliere pútnického areálu. Behom štvrtkového koncertu veriaci vybrali 1,6 mil. Kč na podporu nadačného fondu Adiuvare.

Naša letná príloha

Imam sa stáva Kristovým misionárom

Alexa Gaspari / VISION 2000

„Zrazu som počul hlas: ,Neboj sa človeka, ktorý môže zabiť iba tvoje telo, boj sa pred tým, ktorý ťa môže zabiť a tvoju dušu hodiť do večného pekla’.“

Viedeň, 6.7.2019 (kath.net/VISION2000) 025 291

Bol to krásny zaujímavý a veselý čas s tromi Indami, ktorých centrum „Immanuel Vision“ pozvalo do Viedne, aby vydávali svedectvo o svojom obrátení sa na kresťanstvo. Navštívili sme pamiatky aj Kláštor Heiligenkreuz. Spoločná viera, základ našich rozhovorov pri spoločných jedlách, pri káve a po ceste z nás rýchlo urobili priateľov! Aké pekné mať priateľov aj v Indii!

Mladý Ind Mário vyrozprával na Fare Altlerchenfeld príbeh svojho života.

„Pokoj s tebou,“ – tak by sa mali kresťania zdraviť, ako uvádza Mário Joseph svoje rozprávanie. A učí to prítomných po aramejsky: Šlomo lek culkun! Sympatický Ind hovorí naliehavo, no aj s humorom, čo uvoľňuje jeho drastický príbeh. Vzal totiž na seba veľa utrpenia, aby sa stal kresťanom.
Pomodlí sa Otčenáš po aramejsky a začne svoje rozprávanie:

„Pochádzam z tureckej moslimskej rodiny, som tretie zo šiestich detí. Narodil vyrastal som v Indii, v Kerale. Keď bola matka so mnou tehotná, ochorela na infekčnú chorobu. Lekári povedali, že dieťa neprežije, že má ísť na potrat inak by zomrela. A lieky pre ňu by ma zabili. Matka však v noci ujde z nemocnice a chce radšej umrieť, ako ma zabiť. Doma sa zamkne a modlí sa: „Nechaj mi moje dieťa. Ak mu dáš život, zasvätím ho tebe.“ To, že to vypočuje Trojjediný Boh však netuší!
„Už 23 rokov nemôžem vidieť svoju matku, lebo by mi rodina sťala hlavu. Modlite sa, aby som ju ešte raz uvidel.“
Keď mal osem rokov poslali ho do moslimskej arabskej školy: „Študoval som 10 rokov a stal som sa imamom. Kázal som, že Ježiš nie je Boh, lebo iba Alah je boh. Nie sú iní bohovia.“
Raz sa ho istý muž opýtal: „Keď hovoríš, že Ježiš nie je Boh, tak nám povedz, kto teda je Ježiš?“ Nuž to som nevedel. Hľadal som v Koráne odpoveď. Tam sa Ježiš spomína 25 krát, a Mohamed iba trikrát!
„Ježiš je Božie slovo a Boží Duch, dokázal stvoriť zo zeme život, uzdravovať chorých a kriesiť mŕtvych. Zomrel a vystúpil do neba.“ Ba píše sa tam dokonca aj to, že On žije aj dnes! Mladý muž je užasnutý a uvažuje: Ako je to s Božím slovom? Predtým než prehovorím, kde je to slovo, ktoré budem hovoriť? Môžu to zo mňa vyňať, odo mňa odlúčiť? Nie, nemožno to odo mňa izolovať. Moje slovo a ja sme jedno. A Mário vyvodzuje: „Teda Ježiš, ktorý je Božie slovo, je jedno s Bohom. Teda Ježiš je vlastne Boh!“
„Bol som zmätený a išiel som k svojmu učiteľovi: „Ako stvoril Boh vesmír?“ Odpoveď znela: „Skrze svoje slovo – tak ako v Biblii“. A Mário sa pýta: „Je to slovo Stvoriteľ alebo stvorenie?“ Ak je to slovo stvorenie, tak to by znamenalo – celé stvorenie je dielom niečoho stvoreného!
„Môj učiteľ bol tiež zmätený. A ja som si pomyslel: ‚Keby teraz povedal, že to slovo je Stvoriteľ, musel by sa obrátiť na kresťanstvo. Veď v Koráne stojí, že Ježiš je Božie slovo!“
Učiteľ neodpovedá, zato ho zbije a vyhodí von! Rodičom povie, že ich syn sa vyvíja na kresťana. Keď príde domov, aj otec ho zmláti a nedostane jesť. Aj matka ho pošle preč, rovnako „priatelia“. Tak začína pracovať v hoteli, aby si zarobil na jedlo.
„Raz som si v zúfalstve položil Korán na srdce a pýtal som sa Alaha: Zachránil si mi život. Prečo teraz trpím? Prečo ma už nikto nechce? Čo mám robiť? O prorokovi Mohamedovi sa nepíše, že je Božie slovo, ani že uzdravoval chorých a kriesil mŕtvych. Okrem toho zomrel a už nežije. Kto je teda väčší? Mohamed, ten mŕtvy, alebo Ježiš ten vzkriesený? Komu mám dôverovať? Mohamedovi alebo Ježišovi?“
Po modlitbe otvorí Mário Korán a číta: „Keď pochybuješ o Koráne, opýtaj sa tých, ktorí spisy (Tóru a Evanjelium) čítali pred tebou, alebo si ich prečítaj sám.“ „A tak som začal čítať Bibliu.“
Raz išiel Mário autobusom a vedľa neho sedela katolícka mníška. „Kládol som jej otázky a ona mi dala adresu, kde mi vraj všetko zodpovedajú. Bolo to ,Divine Retreat Centers’ – exercičné centrum najväčšie na svete.“ Tak tam išiel. Vtedy mal bradu a turban – vyzeral ako syn Obamu bín Ládina. O kresťanstve nemal tušenia. Najprv nereagoval na pokyny, no keď kňaz prečítal z Jn 1, 12: „Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno …“ musel si kľaknúť a so zodvihnutými rukami povedať: ‚Ježišu, potrebujem ťa. Aj ja sa chcem stať dieťaťom všemohúceho Boha. ‘
„To bola moja prvá kresťanská modlitba. My moslimovia totiž veríme to, čo je v Koráne: ,Vy ste všetci moji otroci a ja som váš majster. A keď ma nebudete nasledovať, potrestám vás.‘ Tu niet nijakej lásky medzi majstrom a otrokmi. Ale ja som nechcel byť otrokom.“
Tak sa Mário rozhodol – s Alahom je koniec. Obrátil sa na Ježiša, Boha, ktorý je jeho Otcom.
„Môj prvý krok bol nazvať Boha Otcom. Bol som ako v extáze, veľmi šťastný! Predstaviť si, že Stvoriteľ vesmíru je mojím Otcom a miluje ma, napĺňa ma pocitom šťastia, ktorý nemožno opísať, iba prežiť.“
Raz mu dal priateľ noviny, kde bol jeho obraz. „Tvoj otec ťa udal a hľadá ťa.“ A tu niekto zaklope a otec stojí pred ním. Udrie ho celou silou do tváre – má zlomený nos, prudko zletí na zem a leží na podlahe v bezvedomí. Zobudí sa doma. Nemá šaty, je spútaný. Do očí, nosa a úst mu nasypali čili! Kožu má zranenú a aj v ranách čili. Telo mu horí. Ťažko to pochopiť! Tri dni nedostáva jesť ani piť! Pery mu popraskajú a skúša piť kvapky krvi z dopukaných perí. Príde brat a močí mu do úst: „Vypi to a umri, už nie si moslim.“ Po 10 dňoch bez jedla a pitia je v delíriu, väčšinou v bezvedomí. Rodičia si myslia, že je mŕtvy. Otec mu skúša pulz, sníme mu putá. Mário otvorí oči a vidí otca s veľkým nožom:
„Keď teraz povieš, že Ježiš je Boh, na mieste ťa zabijem. Ak však povieš, že Alah je boh, nechám ťa žiť.“
„Vedel som, že otec to naozaj urobí. 18 krát stojí v Koráne, že každý, kto zavrhne Korán, zaslúži si smrť. Chcel som žiť a tak som sa rozhodol povedať: ,Alah je boh’, aby som prežil a potom zmizol.
No zrazu som počul hlas: ,Neboj sa človeka, ktorý môže zabiť iba tvoje telo, boj sa pred tým, ktorý ťa môže zabiť a tvoju dušu hodiť do večného pekla’.“
Na to sa Mário rozhodol radšej zomrieť a povedať: „Ježiš je Boh“. Keď otvoril ústa, zazrel intenzívny svetelný lúč, ktorý vyšiel od noža a prenikol mu rovno do mozgu a tam explodoval. Pôsobil ako mocný prával energie, ako úder blesku. „Odstrčil som otcovu ruku a zakričal: ,Ježiš!’ Otec od strachu s nožom v ruke spadol na zem a zranil sa nožom do hrude!“ Rodina ho previezla do nemocnice. Pritom zabudli zamknúť a Mário ušiel nabitý touto neuveriteľnou energiou. Taxikár, čo ho poznal, ho odviezol do exercičného centra, zaobstaral mu jedlo a nechcel peniaze. „V ten deň som zakúsil a pochopil, že Ježiš žije aj dnes.“
No v centre ho nemôžu prijať, sestrička hovorí: „Ak tu zostaneš, moslimovia všetko zničia.“ Tak sa vyberie na železničnú stanicu. Má veľký hlad, tri dni v odpadkoch hľadá jedlo, až kým ho polícia nevyženie. Vráti sa k centru, chytí sa plota a plače. Ide okolo hind a dám mu 100 rupií a adresu pastora. Ten ho srdečne prijme, keď mu všetko vysvetlí. Niet divu, že má potom rád protestantov. … Teraz žije u pastora, ktorý ho pošle do biblickej školy v Goa. Má sa stať jeho asistentom a pastorom. …
Priateľ mu však poradí odísť do Európy alebo USA, lebo jeho život je ohrozený. Potrebuje teda pas a kresťanské meno, lebo dovtedy sa volal Suleiman. Z lásky k Božej Matke prijme meno Mário. A pretože si veľmi ctí aj sv. Jozefa – nazve sa Joseph. No polícia sa pýta na jeho adresu a pýta sa na neho u rodiny. Otec sa rozhorčí, že nemá syna menom Mário Joseph. „My sme moslimská rodina!“ Keď mu ukážu fotografiu syna, obviní ho, že je špión pre Pakistan, lebo vie, že za to je trest smrti! Polícia uverí otcovi a Mária zatkne. Predtým, než má ísť pred sudcu, navštívi ho však muž, ktorý počúval jeho svedectvo v exercičnom centre. A ten mu chce vybaviť pas u ministra!

„Ako hind budeš na ceste do neba v obrovskej kolóne!“

Minister hind si ho predvolá a pýta sa ho, prečo vlastne chce prísť do neba iba s kresťanskou vierou, veď to môže aj ako hind. „Nechcem sa stať svätým moslimom,“ odvetí Mário. „Tak dostaneš trest smrti,“ povie minister. „Nebuď blázon, použi rozum. Môžeš sa robiť moslimom a vo vnútri zostať kresťanom. Povedz rodičom, že si dobrý moslim. Keď sa budú modliť k Alahovi, ty sa budeš v srdci modliť k Ježišovi.“
Mário odmieta a hovorí:
„Môžeme od jedného bodu k inému letieť, ísť vlakom alebo autom. Ja by som chcel letieť. Ty ako hind, budeš ešte dlho trčať v kolónach.“ „Ako to?“ pýta sa minister užasnutý. A Mário na to:
„Ako hind budeš v obrovskej kolóne. Veď veríš, že musíš v druhom živote trpieť, keď v tomto živote robíš chyby, pretože sa znova narodíš, stále znova. Tvoja cesta je teda veľmi dlhá, ak vôbec prídeš do neba – jeden namáhavý život za druhým.
U kresťanov nie sú nijaké kolóny. Ježiš, Boží Syn, vzal na seba na kríži všetky hriechy, zmyl ich, teda kolóny odstránil“
To sa zdalo ministrovi akosi pochopiteľné a postaral sa, aby žalobu stiahli a Mário dostal svoj pas! S pasom sa vrátil do centra – okná boli rozbité, nikde študenta. Predstavený reaguje zdesene: „Len ty sem nechoď! Po tom, čo ťa polícia odviedla, tvrdilo sa, že je tu výcvik teroristov.“ Na to ľudia všetko zničili.
„Bol som zničený! Kam sa podieť?“ Vyhľadá teda muža, ktorý mu vybavil pas. A Mário s vďačnosťou rozpráva:
„Ten muž sa volá Edvin a je to najúžasnejší muž, akého poznám. Má iba jednu spálňu pre celú rodinu. No trval na tom, aby som tam spal a jeho rodina sa presťahovala na chodbu!“
A znova zasiahol do Máriovho život Boh. Istého dňa mal vo sne videnie: Videl kňaza, ktorého poznal. Keď sa sen opakuje, vyhľadá jeho adresu. S arabskou Bibliou pod pazuchou odcestuje do Mumbaja, aby sa s ním stretol. Kňaz je tam riaditeľom exercičného centra a povie mu, že deň predtým mal aj jeho pracovník sen: Muž s arabskou Bibliou príde ku kňazovi! Božie vedenie je očividné a Mário Joseph zostáva celý rok v centre. Tam ho konečne 14. marca 1998 pokrstia a prijmú do Katolíckej cirkvi. „Aleluja! Boh ma zaviedol naspäť do Katolíckej cirkvi,“ teší sa Mário.
Nový pokrstený sa teraz chce stať kňazom, vstúpi do rehole a absolvuje štúdium filozofie. Na štúdium teológie má ísť do Ríma. Veľká radosť! Istý kňaz prichádza predtým extra z Ríma, aby sa so študentom pozhováral. Zrazu mu kňaz položí dva prsty pod krk a povie: „Prehltni!“ Pritom nahmatá jasne uzlík. „Nemusí to byť rakovina, no každá rakovina vytvára uzlík,“ hovorí kňaz. Pred cestou do Ríma to treba vyoperovať. Tri dni po operácii je jasné – Mário má rakovinu. Informuje kongregáciu v Ríme a tá mu odriekne.
Na tomto mieste rozprávania je Mário očividne dojatý. Odmietnutie ho tvrdo zasiahne a na druhej strane musí prekonať ďalšie operácie a ožarovanie. Na ušetrenie výdajov predčasne opustí nemocnicu a ide naspäť do centra. Na krku má veľký obväz a potrebuje drenáž.
Ide si po vodu a stretne dievča, ktoré sa ho pýta, prečo už nechodí na prednášky. Keď odvinie obväz, dievča je zhrozené a on jej rozpráva, čo prekonal. „Nemáš nikoho, kto by ti nosil vodu?“ pýta sa ho. „Nie, som sám,“ znie odpoveď. A tak sa dievča začne o neho starať a nosí mu jedlá. Pri ďalších slovách sa Mário úplne rozžiari: „Stala sa mojou ženou, matkou mojich detí.“ Rozľahne sa radostný potlesk poslucháčov!

Najprv Mária bolelo, že sa nestal kňazom, no teraz má viac slobody pre kázne, cesty, misionársku prácu, ako by možno mal ako kňaz. Hovorí desiatimi jazykmi, čo mu pomáha v mnohých krajinách sveta vydávať svedectvo a hlásať Evanjelium! Z rakoviny sa mimochodom úplne uzdravil.
Či sa hnevá na svojho otca, pýtajú sa poslucháči. „Otec zrejme konal podobne ako Abrahám,“ hovorí Mário. „Aj ten si myslel, že musí obetovať svojho syna.“ Z tohto hľadiska dokáže otcovi odpustiť. „Môj otec miluje boha viac ako mňa, to ma teší. Ja som predsa tiež ochotný za Boha zomrieť!“ A my žasneme nad jeho odpoveďou!
Na záver rozprávania sa Mário obráti na prítomné matky:
„Mali by ste nevyhnutne od malička deťom klásť na srdce Trojjediného Boha. On je náš Otec, náš Záchranca a Pomocník v každej núdzi a ťažkostiach. Keď toto robíš pre svoje deti a vnukov, keď im rozprávaš o Bohu, keď deti a mládež od malička počúvajú Božie slovo, dotýkajú sa ho a ukladajú si ho do srdca, tak ako by sme to mali robiť my všetci, tak budeme mať mnohých svätcov v nasledujúcich generáciách . To si Boh želá. A preto som prišiel.“

Katechézy Mária Josepha, jeho dôležité prednášky a jeho svedectvo možno nájsť na You tube a na www. apologetika.

* * * * * * *

K DUCHU SVÄTÉMU: Pane, zošli svojho Ducha a obnovíš tvárnosť zeme! Pane, obnov svoje prvé Turíce. Ježišu, udeľ všetkým milovaným kňazom dar rozlišovania duchov, obdaruj ich všetkými svojimi darmi, rozmnož ich lásku, urob z nich neohrozených apoštolov a pravých svätých medzi ľuďmi.
Duchu Svätý, Bože lásky, príď ako mocný vietor do našich katedrál, do večeradiel, do najbohatších domov práve tak, ako do najpokornejších príbytkov. Naplň celú Zem svojím svetlom, svojou útechou a svojou láskou! … Príď a povzbuď ľudí v tejto dobe takej plnej úzkostí, osvetli neistú budúcnosť mnohých, upevni tých, ktorí ešte váhajú na Božích cestách.
Duchu svetla, rozptýľ všetky temnoty zeme, uveď blúdiace ovce do Božieho ovčinca, pretrhni oblaky prikrývajúce tvoje tajomné svetlo. … Naplň všetky srdcia svojimi premnohými a vzácnymi darmi, ó božský plod obety Kalvárie, … (Krátené: Marthe Robinová, Turíce 26. mája.1939)

K FATIMSKEJ PANNE MÁRII:
Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, s hlbokou úctou sa ti klaniame, Obetujeme ti najsvätejšie Telo, krv, dušu a božstvo nášho Pána Ježiša Krista, prítomného vo svätostánku. Pre jeho nekonečné zásluhy ťa prosíme, odpusť nám všetky hriechy. A nielen nám, ale aj všetkým našim priateľom i nepriateľom.
Pokorne ťa prosíme, odpusť nám všetky urážky, ktorých sa ti denne od nás dostáva. Odpusť nám aj tie, ktorými sme urazili Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, ktoré ťa tak veľmi miluje.
Jej prostredníctvom ti obetujeme naše modlitby, obety a všetky dobré skutky ako náhradu za neprávosti, spáchané proti jej Nepoškvrnenému Srdcu.
Obetujeme ich tiež za našu mládež, jej rodičov a vychovávateľov. Prijmi ich aj za obrátenie hriešnikov, pohanov a našich bratov žijúcich v blude.
Vrúcne ťa prosíme, daj nám svätých kňazov, biskupov a apoštolov. Zveľaďuj a chráň svoje dielo, aby sme jednotne a horlivo pracovali za rozšírení Božieho kráľovstva na zemi. Nech sa vždy stane tvoja svätá vôľa.
Odovzdávame sa ti, obetujeme a zasväcujeme v spojení s Nepoškvrneným Srdcom Panny Márie.
Dopraj nám všetky milosti. Daj, aby sme ťa lepšie poznali a z lásky ti slúžili. Zmiluj sa nad dušami v očistci.
Nakoniec ti vrúcne ďakujeme, za všetko, čím si obdaril našu dušu a naše telo.
Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, buď nám spásou. Kráľovná presvätého ruženca, oroduj za nás. Amen.
(S povolením cirk. vrchnosti Nitra č.1285/46)

Sv. MICHAL ARCHANJEL,
bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

SLÁVNE KNIEŽA NEBESKÝCH VOJSK, svätý Michal archanjel,
chráň nás v boji a hroznom zápase, ktorý vedieme proti kniežatstvám a mocnostiam, proti vládcom tohto temného sveta a proti zlým duchom.
Príď na pomoc ľuďom, ktorých všemohúci Boh stvoril nesmrteľných na svoj obraz a podobu a ktorých draho vykúpil z moci satana.
Bojuj dnes Pánov boj s légiami svätých anjelov, tak ako si kedysi bojoval proti Luciferovi, vodcovi pyšných duchov a všetkých odbojných anjelov, ktorí boli proti tebe bezmocní a už nebolo pre nich miesta v nebi.
Učiň, aby anjel odpadlík, ktorý sa zmenil na anjela temnosti, a ešte sa stále plazí po zemi, aby nás zničil, bol zvrhnutý do priepasti spolu so svojimi nasledovníkmi. Dnes tento prvý nepriateľ ľudstva a vrah od počiatku znova nadobudol sebadôveru. Prestrojený za anjela sveta chodí so zástupmi skazených duchov, napáda zem a vyhladzuje meno Boha a Krista, plieni, zabíja a posiela do večnej záhuby duše, ktorým bola určená koruna večného života.
Tento skazený had je ako nečistý prúd, ktorý vlieva do ľudí so zvrátenou mysľou a spustnutým srdcom jed svojej zloby, ducha klamstva, bezbožnosti a rúhania a smrteľný dych nečistoty, neresti a ohavnosti. Títo prefíkaní nepriatelia ľudstva zaplavujú blenom a palinou Cirkev, nepoškvrnenú Baránkovu nevestu, a dotýkajú sa jej posvätných pokladov.
Ponáhľaj sa, nepremožiteľné knieža, na pomoc Božiemu ľudu proti vpádom zatratených duchov a dožič mu víťazstvo. Amen.

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom. Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista. Amen.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *