Svätá Rafqa z Libanonu a uzdravujúca nočná operácia

Možno to bude pre nás ťažké pochopiť, ale sv. Rafqa najčastejšie snívala o tom, že nesie kríž spolu s Ježišom. Jedného dňa v modlitbách požiadala Ježiša, aby jej poslal utrpenie. 

Svätá Rafqa, kanonizovaná a uctievaná Jánom Pavlom II.

Neobyčajný a krásny Libanon leží v mieste, ktorým prechádzajú tri kontinenty: Európa, Ázia a Afrika. Priťahuje pútnikov a turistov z celého sveta. Slávne cédre, stojace niekoľko tisíc rokov, sú krásnym symbolom tejto malebnej krajiny.

Starý Byblos, Týr a Sidon nám pripomínajú podobenstvá a situácie z evanjelií, Pieseň piesní. Učeník Pavla a Barnabáša, evanjelista Marek, založil prvú komunitu v Byblose, takže môžeme povedať, že kresťanstvo v týchto oblastiach existuje od čias Ježiša.

Ján Pavol II., s odkazom na tieto udalosti, zdôraznil, že Libanon je tiež Svätá zem. Bol to on, kto s veľkou láskou a odhodlaním ctil osobu skromnej rehoľníčky – vďaka nemu bola Rebecca Pietro Chobok Ar-Rajes alebo medzi ľuďmi známa jednoducho ako Rafqa vyhlásená za svätú.

Libanon je stále základom kresťanstva na Blízkom východe. Dnes je známy po celom svete. Svätý Charbel a svätá Rafqa nám pripomínajú silné cédrové stromy zakorenené v libanonskej krajine. Je mimoriadne, že príbehy a svedectvá o pomoci týchto úžsných svätých sú nielen od kresťanov, ale aj od nasledovníkov iných náboženstiev. A tiež svedčia ľudia, ktorí nie sú veriaci alebo ktorí sú stratení, hľadajúc zmysel svojho života.

Perla medzi libanonskými ženami

Väčšina z nás pozná príbehy o živote a zázrakoch Svätého Charbela a niekoľko miliónov veriacich ročne putuje do Annay, aby požiadali mimoriadneho svätca o pomoc v ich životných problémoch, a to nielen pokiaľ ide o zdravie. Svet však tiež čoraz viac objavuje sväticu s orientálnym menom Rafqa. Možno povedať, že je to perla medzi libanonskými príbehmi o odvážnych ženách.

Svätá Rafqa pochádzala z rodiny maronitov. Narodila sa v roku 1832 a jej život poznačený utrpením trval 82 rokov. Tajomstvo jej svätosti je jednoduchý, pokorný nábožný život . Rafqa bola mimoriadna žena plná milosti a lásky k Bohu a ľuďom.

Možno je pre nás ťažké pochopiť istú črtu jej spirituality, ale snívala o tom, že kríž nesie s Ježišom. Jedného dňa v modlitbách obzvlášť žiadala, aby jej Ježiš poslal utrpenie . Práve vtedy pocítila veľkú bolesť vo svojich očiach, ktorá explodovala v jej lebke. Postupne stratila zrak. Rafqa, ktorá mala do tohto momentu vynikajúce zdravie, bola náhle vážne postihnutá. Ona však poďakovala v modlitbe za tento dar utrpenia, ktorý trval mnoho rokov.

Na konci svojho života sa Rafqa presťahovala spolu s inými rehoľníčkami z kláštora sv. Šimona do nového kláštora svätého Jozefa v Jrabte, ktorý sa nachádza v blízkosti Byblosu. Nový kláštor malebne integrovaný do horskej krajiny, sa vďaka vytrvalosti a tvrdej práci rehoľníčok stal v krátkom čase rajom na zemi, dobre udržiavaným a kvitnúcim, ktorý teraz vyhľadávajú tisíce pútnikov potrebujúcich pomoc neobvyklých rehoľníčok.

Súcitná svätica

Rafka je mimoriadnym obhajcom trpiacich, ktorú mnohí dôverne prosia o príhovor a  úľavu v utrpeniach a chorobách.

Každoročne sú do kláštora sv. Jozefa v Jrabte posielané svedectvá a prosby ľudí, ktorí prosia o uzdravenie.

Jedným z takýchto ľudí je Violette Alagha Shehadeh, ktorá žije so svojou rodinou v Byblose, a ktorá požiadala Rafqu o pomoc a bola vypočutá. Pani Violette pochádza z Hadchitu, ktorý je v blízkosti známej Kadishy, malebného údolia na severe Libanonu, na ceste k rezervácii biblických cédrov. Ticho a nezvyčajná panoráma z neho robia ideálne miesto na meditáciu, modlitbu a sebareflexiu. Preto je po stáročia prístreškom pre kláštory a pustovne. V sýrskom jazyku (variácia aramejského jazyka) znamená Kaddish Sväté údolie. Pani Violette veľmi trpela pre vážne zranenie svojej čeľuste. Nemohla jesť, nemohla hovoriť a normálne fungovať bez silnej bolesti. V obrovskom utrpení sa s veľkou dôverou obrátila na svätú Rafqu. Raz v noci sa prebudila o tretej ráno a uvidela, že nad jej hlavou stojí rehoľníčka. Spoznala Rafqinu známu tvár.

Bola prekvapená, keď počula mechanické nástroje pracujúce v jej ústach a potom zaspala. Nasledujúce ráno cítila, že bola úplne vyliečená. Pani Violette išla priamo k svojmu lekárovi, ktorému povedala celý príbeh. Lekár počúval príbeh svojej pacientky, urobil röntgenový snímok a porovnal ho so snímkou, ktorá bola urobená skôr. Bol šokovaný, pretože snímka potvrdila  svedectvo pani Violetty, že bola úplne uzdravená!

Nezabúdajte na šiestu ranu, ktorú mal Pán Ježiš

Rafka povedala, že Boh môže robiť nekonečne viac, než si žiadame, prosíme alebo chápeme. Stredom jej života bola svätá omša, a aj keď už bola vo veľmi ťažkom stave a nemohla chodiť, plazila sa z cely do kaplnky, aby sa zúčastnila liturgie.

Počas celého svojho života opakovala: Nezabudnite na šiestu ranu, ktorú mal Ježiš na ramene! Rafqa vysvetlila, že rana na ramene, na ktorom Ježiš niesol ťažký kríž, bola obzvlášť bolestivá. Do dnešných dní sestry z kláštora sv. Jozefa, v ktorom sv. Rafqa žila, sa modlia 6 krát: Otče náš, Zdravas´ Mária a Sláva Otcu, po vzore mimoriadnej svätice, ako ich naučila.

Urcite je možné povedať, že Rafqina svätosť a jej mimoriadny život je krásnym svedectvom, že Libanon nesie posolstvo civilizácie kresťanskej lásky k celému Strednému východu a tiež pre svet, bez ohľadu na náboženstvo, pôvod alebo farbu pleti. Liečivá sila lásky a súcitu je pre každého.

Zdroj: aleteia.org