Zázraky a milosti udelené na príhovor sv. Gemmy Galgani

Fyzické uzdravenia

Mária Menicucciová z Vitorchiana v provincii Rím trpela veľkou bolesťou v chorobe, ktorú chirurgovia označili ako akútnu formu synovitídy (zápal synoviálnej blany steny kĺbu), o ktorej hovorili, že je nevyliečiteľná. Mária sa začala modliť novénu k sv. Gemme a jej relikvie si priložila na koleno. V posledný deň novény, keď boli obväzy odstránené, bolo zistené, že koleno je dokonale zdravé. „Gemma počula moju modlitbu,“ napísala Mária priateľovi.“ Ja som vyliečená, ako vidíš v priloženom lekárskom potvrdení. Ja som radosťou úplne bez seba.“ Tento zázrak bol zahrnutý do procesu blahorečenia, ktorý sa konal v roku 1909 v biskupskej kúrii v Bagnorei.

Filomena Bini z Pisi trpela malígnym ochorením žalúdka, ktoré lekári vyhlásili za zhubné, rakovinové. Mala sedemdesiatdva rokov a lekári povedali, že nie je možné urobiť nič. Na chorú ženu, ktorá nespala dlhý čas kvôli intenzívnej bolesti, ktorá pretrvávala, bola priložená relikvia sv. Gemmy. Žena okamžite zaspala a nezobudila sa až do samého rána a pri prebudení zistila, že je dokonale vyliečená. Lekár bol šokovaný, keď zistil, že všetky stopy choroby zmizli. „Je to zázrak, ktorý Boh urobil,“ zvolal a neskôr potvrdil i odbornými vyšetreniami.

Isolina Serafini z Vicopelago neďaleko Luccy trpela akútnou meningitídou od decembra 1906 do októbra 1907. Vo svojich utrpeniach sa obrátila na sv. Gemu: „Ak ma vyliečiš svätá Gemma, bude to dôkaz, že si svätá a že si v nebi a ja to okamžite všetkým oznámim.“ Žena si v dôvere ľahla a zaspala zdravým spánkom spravodlivých a od tej chvíle zmizli všetky stopy jej choroby.

Mladá dievčina, Giovanna Bortolozzi, v Miidchenheime vo Švajčiarsku, trpela veľkým nádorom na ruke. Lekár ju mal operovať za tri dni, ale zdravotná sestra, ktorá bola zodpovedná za starostlivosť o dievča, ju ubezpečila, že ju Gemma vylieči. Priviazala relikviu sv. Gemmy okolo paže dievčiny a začala sa modliť novénu. Keď doktor (protestant) prišiel vykonať operáciu, zistil, že nádor úplne zmizol. „Je to zázrak,“ zvolal. Chudobná dievčina sa čoskoro vrátila k svojej práci plná vďačnosti k svojej nebeskej ochrankyni.

Mladý chlapec Gioocchino Nuccio z Palerma bol nebezpečne chorý tuberkulóznou peritonitídou a nefritídou a bol v nemocnici od novembra 1911 do 12. februára 1912, keď bez nádeje na zotavenie, bol poslaný domov, aby zomrel medzi svojou rodinou. Večer 16. februára bol umiestnený obraz sv. Gemmy na umierajúceho chlapca, ktorý už stratil vedomie. Asi o 22-hej hodine večer sa dieťa prebralo z agónie k vedomiu a za chvíľu zaspalo pokojným spánkom. Ráno bolo zistené, že je úplne vyliečené, a skutočne chlapec vstal a išiel na prechádzku do mesta, na úžas všetkých. Odvtedy sa u chlapca neprejavili najmenšie stopy choroby, čo dokazujú dvaja lekári Cannata a Caronia, svojimi odbornými posudkami.

Salezián, Don Thommaso, svedčí, že po intenzívnej a trvalej bolesti v chrbtici, ktorá často zabránila tomu, aby sa mohol postaviť už viac ako dvanásť rokov, začal novénu k sv. Gemme a po dvoch dňoch bol vyliečený. „Zdá sa,“ píše v svedectve, „že som sa vrátil zo smrti do života.“

Angela Pantalei zo Sigilla pri Perugii bola vážne chorá žalúdočným vredom a jej stav bol taký kritický, že doktor povedal, že má len pár hodín života. Sviatosť posledného pomazania bola udelená a jej príbuzní čakali na koniec, keď jedna zo sestier Constanza Severini, povedala, aby sa obrátili s prosbou o príhovor sv. Gemmy za jej uzdravenie. Dala obrázok sv. Gemmy umierajúcej dievčine, ktorá sa ihneď cítila lepšie akonáhle ju uvidela a vzala do rúk jej podobu. Dievča bolo vyliečené a za pár dní sa vrátila do svojich bežných povinností.

Luigi Busignaniho, stavebného inžiniera zachvátila akútna apendicitída, ktorá mu spôsobila obrovské utrpenie, takže nemohol spať vo dne, ani v noci. Bol prijatý urýchlene do nemocnice, kde po vyšetrení chirurg vyhlásil, že operácia je nutná, ak má byť jeho život zachránený. Starý priateľ mu odporúčal, aby sa modlil k sv. Gemme, ktorá bola známa úžasnými zázrakmi. Začal z vďačnosti dokonca písať o sv. Gemme knihu a sám v tejto knihe opisuje svoju skúsenosť: „Cítil som, že nová sila vstupuje do každého vlákna v celom mojom tele a neviditeľná ruka ma doslova nútila vyskočiť z postele … Bol som dokonale vyliečený.“

Duchovné uzdravenia

V Pietrapaole, v provincii Cosenza, istá žena veľmi trpela pre jedného hriešnika, ktorý už niekoľko rokov nepristupoval k sviatostiam a úplne opustil Pána Boha. Dva roky sa žena modlila bez výsledku, potom počula o zázrakoch na príhovor sv. Gemmy a začala modlitbu jej novény a ôsmy deň bola udelená milosť a hriešnik sa vrátil k Bohu.

Z Menzingenu vo Švajčiarsku sestra Francesca píše o konverzii mladého Nemca, ktorý už desať rokov nepristupoval k sviatostiam. Prostredníctvom príhovoru sv. Gemmy vykonal spoveď a prijal sv. prijímanie v svätyni Einsiedeln a vždy nosí pri sebe relikvie sv. Gemmy a modlí sa prostredníctvom jej príhovoru, aby dokázal vytrvať žiť správnym spôsobom.

Istá matka bola veľmi rozrušená, že jej syn, už pätnásť rokov, nemohol pristúpiť k prvému svätému prijímaniu kvôli odporu jej manžela. Modlila sa k sv. Gemme o príhovor v tejto veci a otec spontánne dal synovi konečne svoj súhlas.

Z Bruselu otec Raynaldus píše: „Vedel som o osobe, ktorá viedla zbožný život, ale zrazu opustila zbožný život, sv.omšu a sviatosti a začala žiť neviazaným životom. Napísal som prosbu na malý papier o tomto chudobnom hriešnikovi a dal ho za rám obrazu sv. Gemmy a ten istý deň sa táto duša vrátila zo smrti do života a teraz nikdy neprejde deň bez toho, aby prijala sväté prijímanie.

Z Lyonu žena menom Filomena Bonnabaudová, zdravotná sestra, bola zavolaná k chorému mužovi a pri vstupe do pacientovej izby bola prekvapená, keď videla lístok nad jeho posteľou, na ktorom bolo napísané veľkými písmenami: „Nechcem, aby boli kňazi okolo mojej postele.“ Cítila ťažkosti, keď mala pomôcť v posledných chvíľach človeku s takýmito dispozíciami a zamýšľala sa vzdať tohto prípadu, ale jej spovedník jej poradil, aby pri ňom zostala a dal jej fotografiu sv. Gemmy, aby ju umiestnila do nemocnice do izby pacienta, kde ju nikto nebude vidieť. Po dvoch dňoch umierajúci požiadal o kňaza, v hlbokom zármutku a bolesti zo svojich hriechov prijal sviatosti a o päť dní neskôr zomrel v obdivuhodných dispozíciách.

Passionista, ktorý pôsobil v Argentíne v roku 1912, svedčí o nasledujúcej skúsenosti z misie v Ju Juy v diecéze Salta, Argentína. Navštívil nemocnicu S. Rocco, kde slúžili aj niektoré talianske sestry z Ortu, a tam našiel talianskeho muža z Benátok, ktorý, hoci zomieral, odmietol zmierenie s Bohom. Posmieval sa pri každom pokuse o svoju nápravu, aby sa zmenil a prijal sviatosti a vždy iba povedal: „Dostal som prvé prijímanie od Pia X, keď bol jednoduchý kňaz, ale v pätnástich rokoch som stratil svoju vieru a nechcel som počuť viac o Bohu, takže ma nechajte na pokoji.“ Misijný kňaz odišiel od muža a zrazu ho premkla myšlienka o tom, že umiestnil relikviu sv. Gemmy pod vankúš hriešnika bez toho, aby si bol vedomý ako a prečo to urobil.  Neprešla ani štvrťhodina, kým chorý muž zavolal sestru a povedal, že sa chce okamžite spovedať. Urobil tak s veľkou horlivosťou a aby učinil pokánie za škandál, ktorý spôsobil v nemocnici, prosil o slávnostné prijatie Svätého Viatika a o dva dni neskôr zomrel v mieri a pokoji.

Profesor Francesco Aquilanti, z Kráľovskej univerzity v Ríme napísal 21. novembra 1931: „S týmto vyhlásením mám v úmysle poskytnúť verejnú poctu služobníčke Božej, Gemme Galgani.“ Na konci júla 1931 som bol vystavený nervovému vyčerpaniu a hlbokej depresii, čiastočne preto, že som bol informovaný, že trpím cukrovkou do takej miery, že som sa obával, že by som stratil svoj zrak. Moja rodina a ja, najmä moja matka, sme sa poradili s vynikajúcim kňazom, s ktorými sme sa stretli počas pobytu v meste Vitorchiano. Prosil som o príhovor sv. Gemmy a položil som si jej relikviu na čelo a po niekoľkých dňoch som pocítil výrazné zlepšenie a o niekoľko mesiacov som schopný povedať, že kríza, depresie a nervové vypätie i strach úplne odišli.