Príbeh mystičky Rhody Wise

Príbeh ženy, matky, konvertitky a stigmatičky.

Ja, Rhoda Wise, manželka George Wise, bytom na Harrisburg Road., Canton, Ohio, týmto si dovoľujem opísať nasledujúce fakty, týkajúce sa môjho prípadu.

V roku 1932, keď som mala 44 rokov, mala som  v sebe 39 libier vážiaci nádor (viac než 17 kg). Bol mi lekármi odstránený pomocou operácie. Rez po operácii sa mi uzdravil veľmi pekne.

Jednu noc v decembri 1936, som si vážne zranila členok, keď som omylom vstúpila do otvoreného kanála (odtoku vody), pri obrubníku v tmavej, neosvetlenej ulici. Železný poklop na kanály bol poškodený. Nohu mi dali do dlahy a hrubej sadry, liečenie, ale nemalo žiadne dobré  výsledky. Moja noha zostala veľmi hlboko prehnutá dovnútra. Nedokázala som sa na ňu vôbec postaviť bez toho, aby som necítila obrovské bolesti. Mohla som sa pohybovať iba s barlami. Viacerí lekári, ktorí ma vyšetrili v tom čase, prišli k rovnakému záveru, že moje zranenie je trvalé, bez nádeje na zlepšenie.

V júni 1938 som znovu vstúpila  do Mercy Hospital, Canton, aby mi urobili nový odliatok sadry. Pri tejto príležitosti sestra zistila, že na mojej rane na bruchu, na reze po operácii sa vytvoril absces. Tento absces mi ihneď otvorili, ale čoskoro zistili, že na vnútornostiach pod rezom sa mi vytvorili zrasty.  Bola som operovaná pre tieto zrasty v júli a v auguste 1938, a znovu potom v januári 1939. Rana sa mi výsledkom všetkých týchto operácií vôbec neliečila, nezahojila. Približne týždeň po tretej operácii, črevá pod ranou sa mi perforovali,  čo spôsobovalo, že ich obsah sa mi vylieval do otvorenej rany v mojom bruchu. To vyžadovalo veľmi časté čistenie rany každý jeden deň.

Počas svojho dlhého pobytu v nemocnici, ja, protestantka, som sa začala zaujímať o modlitbu ruženca. Jedna zo zdravotných sestier ma učila, ako sa modliť túto modlitbu.

Čoskoro potom, som sa dopočula o živote Malej Terezky Ježiškovej z Lisieux, a stala som  sa jej veľmi oddanou ctiteľkou. Modlila som sa k nej novény, jednu za druhou. Cítila som, ako ma volá učenie katolíckej cirkvi po tom, čo mi Monsignor Habig, farár z kostola sv. Petra vysvetlil učenie katolíckej cirkvi. Na základe toho som vstúpila do katolíckej cirkvi 1. januára 1939.

Dňa 12. februára, mi lekár povedal, že pre mňa neexistuje rozhodne žiadna nádej na vyliečenie. V ten istý deň som si začala písať denník, po prvýkrát v mojom živote. Denník opisuje môj stav a udalosti, ktoré som prežívala každý deň. (Tento denník Rhody Wise je stále uchovávaný. Obsahuje detailné záznamy jej vízií, ku ktorým v jej živote neskôr došlo)

Pri príležitosti vysluhovania sviatosti birmovania, ktoré sa konalo v kostole sv. Petra v Cantone 7. marca 1939, biskup McFadden prišiel za mnou do nemocnice Mercy a udelil mi túto sviatosť na mojom nemocenskom lôžku.

Bola som prepustená z nemocnice 8. mája 1939, ako zdanlivo nevyliečiteľná. Lekár povedal mojim príbuzným a neskôr i mne, že mám rakovinu. Odviezli ma do môjho skromného domu a uložili do postele. Pridelili mi zdravotnú sestru, ktorá každý deň musela čistiť moju ranu na bruchu. Moje brucho sa drenážou infikovalo čo spôsobilo intenzívny zápal. Táto bolesť mi spôsobovala väčšiu úzkosť, než samotné rany.
Dňa 28. mája 1939 o 2:45 hod nad ránom, sa mi zjavil náš oslávený Pán, u mňa doma, pri mojej posteli v ktorej som ležala. V miestnosti, v ktorej bola tma, sa náhle všetko vyjasnilo, a keď som sa otočila v posteli uvidela som príčinu toho svetla. Uvidela som Ježiša, ako sedí na stoličke vedľa mojej postele. Veľmi zreteľne som videla stopy na jeho hlave, kde mu tŕňová koruna prebodla čelo. Bol nádherný, neviem ani opísať jeho dokonalú krásu. Bol odetý v zlatom odeve, ktorý odrážal každú farbu. Moja prvá myšlienka bola, že môj čas prišiel a povedal som mu; „Prišli ste pre mňa?“ Jeho odpoveď znela: „Nie. Tvoj čas ešte nenastal.“ Potom som sa ho opýtala na moju drahú zosnulú  mamičku a on ma uistil, že je v nebi. Pán mi potom oznámil, že sa vráti za 31 dní. Ako som natiahla ruku, aby som sa dotkla jeho žiarivého odevu, zmizol.
Dňa 28. júna 1939, sa mi Ježiš opäť zjavil o 2:45 hod nad ránom. V miestnosti sa náhle rozsvietilo a On stál vo dverách oblečený v bielom, a po jeho boku stála moja uctievaná svätá Terezka z Lisieux. Pán vyhlásil: „Som tu, ako som povedal.“ Sv. Terezka sa priblížila k mojej posteli a naznačila mi, aby som  odhrnula prikrývku a obväz z mojej rany. Potom položila ruku na moje brucho a povedala: „Som sv. Terezka. Bola si skúšaná v ohni a nenašla si pomoc. Viera však lieči všetky veci.“ Nedovolila mi znovu prikryť obväzom  ranu a vrátila sa späť  k  nášmu Pánovi a Ježiš povedal: „Ja prídem znova. Je tu ešte práca, ktorú treba urobiť.“ Potom zmizol, a ja som okamžite zaspala. Keď som sa prebudila o 5:00 hod ráno, vo veľkom ohromení som zistila, že moja rana na bruchu sa úplne uzavrela. Poškodenie pokožky, ktoré bolo rozšírené po celom bruchu bolo tiež úplne preč, a bolo nahradené zdravou kožou zafarbenou akoby bola opálená od slnka. Roztrhané črevá, boli tiež úplne uzdravené.

Obrovská bola moja radosť i radosť  mojich príbuzných a priateľov, a v tých dňoch  prichádzal veľký počet ľudí, ktorí prišli ku mne domov, aby ma mohli vidieť.

Teraz, keď moje brucho bolo úplne vyliečené, lekár ma objednal na výmenu sadry na mojej nohe  na 14. júla. Potrebovala som viac upevniť moju nohu, pretože pôvodná sadra ju nedokázala udržať, aby sa mi ešte viac neotáčala dovnútra a nedeformovala sa. Časom sa však ukázalo aj toto upevnenie ako príliš ľahké, aby udržalo moju nohu a 11. augusta mi nohu upevnili ešte silnejšie, čo mi spôsobilo veľa bolestí.

Dňa 15. augusta 1939 o 2:45 hod, som sa posadila na posteli a plakala od veľkej bolesti, ktorú mi  spôsobovalo veľmi tesné upevnenie mojej nohy, v miestnosti sa náhle znovu rozsvietilo a sv. Terezka stála pri mojej postele a povedala; „To je veľmi malá vec. Vstaň a choď. “ Ja som položila svoje nohy na zem a vstala, a keď som tak urobila, moja sadra, cez tridsať centimetrov dlhá, sa roztrhla odhora až dolu, a ja som z nej úplne ľahko vystúpila. Sv. Terezka mi potom povedala: „Choď teraz do kostola,“ a okamžite zmizla.
Ja, ktorá som  nechodila bez barlí viac ako dva a pol roka, zistila som, že moja noha bola opäť dokonale rovná a mohla som úplne voľne chodiť po dome. O 6:00 hod ráno ma vzali autom do Mercy Hospital, keď  som vystúpila z výťahu, išla som priamo do kaplnky, ktorá je vo vzdialenosti cca 60 yardov (približne 54 m)  bez najmenšej pomoci. Potom som tam zostala na sv. omši, po prvýkrát vo svojom živote. Bolo to na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Od toho času som mohla absolútne bez ťažkostí chodiť.

Dňa 29. decembra 1939 o 3:30 hod. sa náš Pán zjavil znovu u mňa, v mojej izbe. Okrem iného povedal: „Pomôžeš mnohým dušiam, prostredníctvom svojej oddanosti Najsvätejšiemu Srdcu a sv. Terezke.“ Potom požehnal všetky náboženské predmety, ktoré som mala pripravené pre jeho príchod. Sv. Terezka sa tiež zjavila pri Pánovi, a keď odchádzali, povedala mi: „Vrátim sa v deň mojich narodenín“.

Dodržala svoj sľub a objavila sa znovu na jej narodeniny, 2. januára o 4:10 hod nad ránom a odovzdala mi osobnú správu, povzbudzovala ma, aby som ju milovala a uctievala i naďalej, ale Pána Ježiša mám milovať a ctiť si vždy viac.

Jeden z lupienkov ruží s portrétom, ktorý Rhode zanechala sv. Terezka.

Dňa 8. januára 1940 o 1:30 hod sa mi zjavila sv. Terezka a na moju tvár a hrudník padlo sedem čerstvých okvetných lístkov z ruží. Terezka mi povedala, aby som ich nechala vyfotografovať. Keď som tak urobila, v plátkoch ruží bolo vidieť v obrazoch veľa snímok nášho Pána, sv. Terezky i ďalších svätcov.
Dňa 3. apríla 1940 o 2:40 hod sa mi náš Pán znovu zjavil a nadiktoval mi správu, ktorú som si zapísala. V nej mi okrem iného povedal: „Na tomto mieste sa udeje omnoho viac úžasných uzdravení ako to tvoje.“ Povedal, že sa udeje mnoho obrátení a vyhlásil: „Dlhšiu dobu sa neuvidíme. Predtým než prídem znova, udeje sa toho veľa.“

Doslov

V období medzi vyliečením a jej smrťou videla Rhoda nášho Pána a sv. Terezku dvadsaťkrát. Dva a pol roka trpela stigmami každý prvý piatok od dvanástej do tretej hodiny popoludní. Od tej doby až do smrti trpela neviditeľnými ranami.

Náš Pán sa jej zjavil poslednýkrát 28. júna 1948 desať dní pred smrťou hovoriac: „Povedz ľuďom, že len málo z nich sa modlí ruženec. Musia sa ho modliť za obrátenie Ruska.“ Nato jej ukázal jeho krvácajúce Najsvätejšie Srdce a Najsvätejšie Srdce Panny Márie.

Poznámky zo smútočnej reči poskytnuté ms. Habigom po pohrebnej omši pani Rhody Wise v kostole sv. Petra v Cantone, Ohio dňa 10. júla 1948.

„Podľa môjho úsudku bola Rhoda vo veľkej Božej obľube.“ Monsignor Habig povedal: „V centre hriešneho sveta je svätosť stále v úcte. Rhoda Wise bola skutočne svätou dušou so srdcom plným lásky k Bohu tak veľkým, že dokázala vydržať najväčšie utrpenie kvôli Nemu.“

„Predkladám môj skromný úsudok cirkvi, ale je to moje osobné presvedčenie, že všetky zjavenia nášho Pána a sv. Terezky, ktoré potvrdila, sú pravdivé a že bola veľkou obľúbenkyňou Boha.“

Po Rhodinej smrti poskytla jej dcéra Anna Mae dom návštevníkom. Keď v roku  1995 zomrela, bol dom darovaný poslednou vôľou matke Angelike a EWTN. Majetok bol prevedený Kláštoru Našej Kráľovnej anjelov v roku 2001. Dňa 1. januára 2017 bolo vlastníctvo majetku Rhody Wise prevedené na Rhoda Wise Shrine, Inc. (neziskovej organizácii).

Dňa 7. októrba 2016 sa začala beatifikácia Rhody Wise z podnetu diecézy Youngstown.

Služobníčka Božia, Rhoda Wise, oroduj za nás!

„Toto miesto má byť svätyňou a miestom, kde sa udejú uzdravenia zázračnejšie než to tvoje.“ (Naša Pani Rhode Wise dňa 3. apríla 1940).

Správkyňa svätyne Karen Sigler hovorí, že prvýkrát keď vošla do domu Rhody Wise 28. decembra 1982, cítila pokoj a mier „Cítila som sa, akoby som stála na svätej pôde,“ povedala. „Pane tvoja prítomnosť je tak silná.“
Anna Mae (dcéra Rhody a Georgea Wise) potrebovala pomoc so správou matkinho domu z ktorého sa stala svätyňa, a Karen Sigler jej pomáhala a od tej doby tam i zostala. Karen hovorí, že správy o uzdraveniach od návštevníkov a dokonca aj od ľudí, ktorí sa modlili novénu z webových stránok sú bežné. Niekoľko z nich bolo predložených k vyšetrovaniu.  Theresa Ungashick začala prichádzať do svätyne na začiatku r.1990, aby sa modlila, nakoniec začala pomáhať ako dobrovoľníčka. „Jej život v modlitbe bol pre mňa vzorom, ale najväčším prínosom pre mňa bol jej príklad, ako prijala Božiu vôľu vo svojom živote,“ povedala.“ Často som sa modlila iba na svoj úmysel, no teraz sa modlím  za lásku, hlbokú lásku k Bohu a k človeku.“ „Rhoda mi pomohla uvedomiť si, že je to v poriadku, ak nechcete pochopiť všetko.“ „V dôvere odovzdajte prázdnu stranu svojho života Bohu a on bude písať Váš život.“

 

Pre súkromnú potrebu:

Nebeský Otče, láska tvojho ukrižovaného Syna, nášho Pána Ježiša Krista, bola oporou v mnohých súženiach Rhody Wise a tvoja milosť ju učinila ženou silnou vo viere. Viedla iných k Najsvätejšiemu Srdcu Tvojho Syna Ježiša. Zbožne hlásala dennú modlitbu najsvätejšieho ruženca a malú cestu sv. Terezky z Lisieux. Jej modlitby boli vyslyšané. Viera posilnená. Daj, aby tieto požehnania neustávali, keď ju prosíme o príhovor v našich potrebách skrze Srdce Ježiša Krista, Tvojho Syna a nášho Pána. Amen.

 

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.