Zjavenia a proroctvá Najsvätejšej Panny Márie Dobrého diela v Quito

Najsvätejšia Matka sa niekoľkokrát zjavila predstavenej sestier Nepoškvrneného počatia v Quite, hlavnom meste Ekvádoru, matke Mariane Františke de Jesús Torres y Berriochoa (1563-1635). Historické pramene o týchto zjaveniach sa nám zachovali nasledujúcim spôsobom: z dôvodov tak neobvyklých udalostí duchovný vodca a tiež biskup v Quite ju žiadali v mene poslušnosti o spísanie vlastného životopisu. Tento text bol schválený biskupom Pedrom de Oviedo, desiatym biskupom ordinára v Quite. Po smrti matky Mariany jej spovedník a duchovný otec P. Michael Romero OFM spísal jej autobiografiu, spolu s životopismi všetkých spoluzakladateliek kláštora. Sú zachované vo veľkých matrikách pod titulom El Cuadernon. Na základe týchto faktov P. Manueal Souza Pereira, provinciál otcov františkánov v Quite, napísal roku 1790 knihu s názvom „Zázračný život matky Mariany de Jesús Torres, španielskej rehoľníčky, jednej zo zakladateliek Kráľovského kláštora Nepoškvrneného Počatia v meste sv. Františka de Quito.“

Toto dielo bolo preložené v roku 1988 do anglického jazyka Marian Therese Horvathovou, ktorá vo svojej knihe „Naša Pani Dobrého diela – proroctvo pre našu dobu“ opisuje zjavenie Matky Božej v Quite.

Vizionárka, Božia služobníčka Mariana de Jesús Torres

Mariana Františka sa narodila v Španielsku roku 1563 ako prvé dieťa v horlivej katolíckej rodine. Pre svoju hlbokú zbožnosť jej bolo dovolené ísť k prvému svätému prijímaniu už 8. decembra 1572, keď mala deväť rokov. Počas prijímania Mariana dostala milosť povolania a tiež vnútorné utvrdenie, že bude určená na misie. V roku 1577 opustila spolu so svojou tetou Máriou de Jesús Taboada a štyrmi ďalšími rehoľníčkami Španielsko, aby založili kláštor v hlavnom meste Ekvádoru. Tam začala svoj rehoľný život, ktorý prebiehal podľa vtedajších zvykov v atmosfére tvrdého umŕtvovanie. Matky zakladateľky boli priamo fascinované dokonalým zachovávaním rehoľných regulí aj cvičením sa v čnostiach. Mladé novicky spolu s inými sestrami ju zo žiarlivosti prenasledovali a šírili ohováranie a nactiutŕhanie. Dvakrát takmer zomrela, ale znovu sa vrátila k životu. Po smrti prvej matky predstavenej roka 1593 sa stala abatyšou. Bolo to v čase, keď v Quite vypukla revolúcia, ktorej vplyv mal doľahnúť aj na kláštorné poriadky.

Práve v ten čas istá rehoľná sestra menom La Capitana za pomoci niektorých duchovných vytvorila spis proti predstavenej a spolu s ďalšími sestrami sa domáhala zmiernenie rádových regulí a uvoľnenie od vedenia duchovných otcov františkánov, ktorých považovali za prehnane horlivých až necitlivých rehoľníkov. V tejto ťažkej situácii sa matka Mariana spoliehala na modlitbu, ktorá ju posilňovala. V tomto neutešenom čase prežíva prvé zjavenie Matky Božej, ktorá jej oznámila:

„Ja som María del Buen Suceso, Kráľovná neba i Zeme. Prišla som, aby som potešila tvoje utrápené srdce! Satan skúša zničiť Božie dielo, posluhuje si mojimi nevernými dcérami – no, nedosiahne ciele, pretože ja som Matkou Dobrého diela a chcem byť známa pod týmto menom pre zachovanie môjho kláštora i jeho obyvateľov!“

Krátko po tomto zjavení spoločenstvo vybralo novú predstavenú, pod ktorej vedením regule poriadku boli uvoľnené; prísne mlčanie bolo zrušené. Sestra Mariana skúšala presvedčiť novú predstavenú o nebezpečenstve plynúcom z takéhoto postupu, čo však vyvolalo u jej odporkýň ešte väčší hnev a nepriateľstvo. Nasledovalo ďalšie nenávistné ťaženie proti nej, a čo horšie, generálny vikár pristúpil aj na to, že sestru Marianu nechal uväzniť z dôvodov neposlušnosti. Dobré sestry, otrasené takou nespravodlivosťou ohromne trpeli a nakoniec, keď dali najavo svoj nesúhlas, bolo ich dvadsať päť uväznených taktiež. V priebehu nasledujúcich piatich rokov bola sestra Mariana trikrát na dlhší čas uväznená. V tej dobe dostala veľa zvláštnych milostí. Mala tiež vízie Matky Božej, ktorá jej ukázala budúcnosť kláštora a tiež Ekvádoru.

V jednom zo zjavení prikázala, aby bola zhotovená socha Matky Božej Dobrého diela a umiestnená na čestnom mieste  kláštora, na znamenie toho, že ona je Pani tohto domu.

„Do mojej pravice dajte berlu opátky (pastorále) a tiež kľúče, ako symbol a znamenie toho, že kláštor je mojím vlastníctvom.“

Časom nová matka predstavená uznala nesprávnosť svojho postupu voči sestrám zakladateľkám, prepustila ich a rezignovala zo svojho úradu. Následne biskup v Quite nariadil vykonať vyšetrovanie vo veci žaloby proti sestrám. Keď sa ukázalo, že všetko vzniklo skrze ohováranie a lož, prikázal uväzniť hlavného aktéra všetkých zmätkov, sestru La Capitano. Tá však svoju vinu nepriznala, odmietla prijímať stravu a začala javiť známky pomätenosti. Vtedy žiadala matka Mariana biskupa o povolenie premiestniť rebelujúcu sestru do kláštornej nemocnice, kde sa o ňu sama starala, hoci výmenou za svoju vľúdnosť a lásku zakúsila len urážky a zlorečenie. V obavách o spásu tejto sestry prosila horlivo matka Mariana Pána Ježiša za záchranu jej duše. Vtedy dostala vnuknutie, že jej prosba bude vyslyšaná, ak dá súhlas, aby päť rokov duchovne prežila v utrpení pekelných trestov. Okamžite s touto ponukou súhlasila. Onedlho sa sestra La Capitana vrátila späť do normálneho života komunity. Vykonala generálnu spoveď a stala sa vzorom pokory a zbožnosti do konca svojho života. Zomrela za rok po smrti matky Mariany. Po dobu piatich rokov však matka Mariana musela plniť svoj obetný sľub, ku ktorému sa zaviazala. Denne zakúsila to, čo v pekle pociťujú duše zatratených. Boh, ktorého tak milovala, sa od nej odvrátil.

Vízie profanácie svätých sviatostí

Dňa 20. januára 1610 sa jej opäť zjavila Matka Božia a povedala okrem iného: „Vedz, že koniec devätnásteho, a zvlášť potom 20.storočia bude v znamení explózie náruživosti a dôjde k úplnému zničeniu morálky. Pretože satan vtedy bude celkovo panovať skrze slobodomurárske sekty. Aby k tomu mohlo dôjsť, sústredí sa najmä na deti. Beda deťom v týchto časoch! Bude ťažké prijať sviatosť krstu i birmovania. Podmanením si osôb, majúcich moc rozhodovania, bude diabol usilovať o zničenie sviatosti pokánia, a bohužiaľ rovnako tak i sviatosti Eucharistie. Ako veľmi ma zarmucuje, že tí musím oznámiť tieto tak ohavné svätokrádeže! Ako skrytú, tak i verejnú; páchanú so zámerom celkovej profanácie Najsvätejšej sviatosti oltárnej. V týchto časoch nepriatelia Ježiša Krista, zvedení diablom budú kradnúť z kostolov konsekrované hostie, aby znesvätili ich božskú podstatu. Môj Najsvätejší Syn vidí seba samého hodeného na zem a pošliapaného poškvrnenými nohami.“

Matka Božia ďalej hovorila o zľahčovaní sviatosti posledného pomazania, z dôvodu ktorého sa nedostane mnohým dušiam v rozhodujúcich okamihoch smrti potrebnej milosti a útechy. Sviatosť manželstva symbolizujúca zväzok Krista s jeho Cirkvou bude predmetom útokov a rafinovaného rozkladu v tom najhoršom zmysle slova. Slobodomurárstvo, ktoré v tomto čase bude riadiť vlády, ustanoví nespravodlivé zákony, majúce za cieľ zničiť túto sviatosť. To umožní každému viesť neviazaný život v ťažkom hriechu a zároveň spôsobí vzrast počtu detí narodených v nelegálnych zväzkoch mimo Cirkev. Kresťanský duch rýchlo upadne, drahocenné svetlo viery pohasne do tej miery, že nastane takmer úplné skazenie mravov. Následky nemorálnej výchovy sa onedlho prejavia a spôsobia nedostatok kňazských aj rehoľných povolaní. Sviatosť kňazstva bude zosmiešňovaná, hanobená a bude ňou pohŕdané. Diabol bude prenasledovať služobníkov Pána všemožným spôsobom a svojou ukrutnou a ľstivou prešibanosťou odvedie mnohých od zasväteného povolania. Demoralizovaní duchovní, ktorí pohoršia kresťanský ľud, vyvolajú nenávisť vlažných veriacich a tí spolu s nepriateľmi rímskej apoštolskej Cirkvi sa obrátia proti všetkým kňazom. Tento zdanlivý triumf satana spôsobí ohromné ​​utrpenie dobrým pastierom Cirkvi. Okrem toho v onom nešťastnom čase prepukne nezastaviteľná záplava nečistoty, ktorá vženie zvyšok ľudí do hriechu a následne stiahne nespočetné ľahkomyseľné duše do večného zatratenie. Nebude možné nájsť nevinnosť u detí, ostýchavosť u dievčat. V týchto chvíľach najväčších potrieb Cirkvi tí, ktorí majú hovoriť, budú mlčať. Na konci zjavenia Matka Božia opäť prikázala zhotoviť sochu k jej cti.

Zázračná socha Matky Božej Dobrého diela

V roku 1607 pápež Pavol V. pomenoval Panna Dobrého diela zázračnú sochu, ktorú našli dvaja španielski bratia rádu najmenších bratov (paulínov), ktorý sa venuje službe chorým. Po smrti jeho zakladateľa brata Bernandina de Obregóna, bol za jeho nástupcu zvolený Gabriel de Fontaned. V sprievode Guillerma de Rigosa vyrazil nový superior do Ríma, aby pápeža požiadal o oficiálne schválenie svojho rádu. Keď prechádzali mestom Traigueras (v Katalánsku), zasiahla ich taká hrozná búrka, že sa obávali o svoj život. Vo svojom strachu sa modlili k Panne Márii prosiac o prístrešie a pomoc v núdzi. Vtedy uzreli jemné svetlo vo vzdialených horách, opustili cestu a vyliezli smerom k nemu. Našli jaskyňu, ktorá bola akoby z lešteného kameňa a s kvetinovou vôňou. V nej bola veľmi krásna socha Panny Márie, nesúca svojho božského Syna na svojej ľavej ruke, so žezlom v jej pravici a so vzácnou korunou na hlave. Šaty mala jednoduché, ale elegantné. Padli na kolená, aby si túto krásnu sochu uctili a premýšľali, ako sa mohla dostať na takéto vzdialené miesto. Ďalší deň cestovali do najbližších osád, aby to preskúmali. Žiadny z obyvateľov, dokonca ani tí najstarší, ktorí poznali históriu každého a všetkého v tejto oblasti, nikdy nepočuli o tejto jaskyni alebo soche. Tak sa bratia stali majiteľmi svätej sochy, ktorej ponúkli svoju najvrúcnejšiu vďaku a vyvolili si ju za svoju zvláštnu patrónku. S touto priateľskou a mocnou spoločníčkou pokračovali na svojej ceste do Ríma.

Keď tam prišli, Najvyššiemu Veľkňazovi povedali, čo sa stalo. Pápež Pavol V. nielen uznal nadprirodzenú povahu tohto objavu, ale po potvrdení nového rádu, vložil ho pod ochranu tej istej Panny Márie, ktorej dal meno Panna Dobrého diela. Sochu umiestnili v Kráľovskej nemocnici v Madride. Čoskoro sa preslávila početnými milosťami, ktoré prostredníctvom nej nebo zoslalo. V roku 1641 kráľ Filip III. nariadil postaviť nádhernú svätyňu na námestí Puerta del Sol v Madride. Keď sa s odstupom času úcta šírila, boli vytvorené kópie tejto sochy. Tie sa umiestňovali na rôznych miestach, niekedy aj s inými invokáciami. V súčasnej dobe existuje množstvo lokalít v Španielsku, kde sa uctieva tento obrázok: Orduña, La Puebla de Gordon, Tudela, Abla a iné.

Netrvalo dlho a táto invokácia sa cez oceán dostala aj do Nového sveta. Blahoslavená Panna uznala za hodné vyvoliť si kláštor Nepoškvrneného počatia v Quite a veľmi zvláštnym spôsobom v ňom našla záľubu. V zjavení matke Mariane de Jesus Torres sa jej zjavila Blahoslavená Panna a žiadala, aby socha, ktorá mala byť podľa nej vytvorená, sa uctievala pod menom Panna Mária Dobrého diela. Socha mala byť vytvorená podľa toho, čo videla počas zjavenia – s Ježiškom v ľavej ruke a berlou opátky a kľúčmi od kláštora v jej pravici. Mala byť umiestnená nad kreslom predstavenej na hornom chóre, pretože Ona túžila byť predstavenou kláštora až do konca čias. A tak sa Panna Dobrého diela z Quita zobrazuje s berlou v pravej ruke a nie so žezlom, aké drží v Madride.

Ihneď po zjavení prosila matka Mariana biskupa v Quite, aby čo najrýchlejšie zaujal stanovisko k prosbám Najsvätejšej Panny Márie. Po jeho súhlase poverila jej zhotovením umelca Francisca del Castilla, ktorý nielenže bol znamenitým rezbárom, ale aj človekom veľkých cností, spojených s hlbokou mariánskou úctou. Keď sa jeho práca chýlila ku koncu, zistil, že na to, aby namaľoval tvár Madony, potrebuje kvalitnejšie farby, ktoré možno zohnať len v Európe. Sľúbil navrátiť sa do Quita pred 16. januárom 1611 a dokončiť dielo. Avšak v noci pred jeho príchodom zistili v kláštore, že došlo k nevysvetliteľnému javu. Tvár sochy bola zázračným spôsobom už namaľovaná. Toho dňa zavčas rána prišli sestry na rannú modlitbu a s úžasom uzreli kaplnku naplnenú blankytne modrým svetlom vychádzajúcim zo sochy. Rezbár, ktorý sa dostavil, aby dokončil prácu, zaskočene zvolal: „Niečo tak prekrásneho nemohli stvoriť ruky smrteľníka – to je anjelské dielo!“ Francisco de Castillo pod prísahou potvrdil autentickosť zázraku. Pod výpoveďou, ktorú podpísal, je vidieť tiež podpis biskupa z Quita, ktorý zakrátko nariadil pripraviť sa skrze novénu na slávnosť. V nadšenej atmosfére 2. februára 1611 posvätil sochu Matky Božej Dobrého diela. V slávnostnej procesii ju vyniesli na chór kláštorného kostola a umiestnili na zvlášť zhotovenom tróne. Každý rok 2. februára je opäť v procesii prenášaná z chóru na hlavný oltár počas novény v sviatok Matky Božej Dobrého diela. V posledných rokoch vystavujú sochu tiež v priebehu mariánskeho mesiaca máj aj mesiaca svätého ruženca v októbri.

Hlavné zjavenie: Zhasnutie večného svetla a jeho význam

Koniec svojho života strávila matka Mariana v stálom umŕtvovaní a pokání. Chcela sa stať obeťou za 20. storočie, ako si to priala Panna Mária. Najzávažnejšie zjavenie mala zrána 2. februára 1634, kedy počas modlitby pred svätostánkom zhaslo náhle večné svetlo, ktoré svietilo pred oltárom. Keď ho chcela znovu zapáliť, zjavila sa jej Matka Božia a povedala: „Pripravuj svoju dušu, aby ešte čistejšia mohla vstúpiť do nebeskej radosti, k svojmu Pánovi. Ó, keby smrteľníci a zvlášť zbožné duše vedeli, čím je nebo a videnie Boha, žili by úplne inak; neodmietali by žiadnu obeť, len aby o túto možnosť neprišli.

Zhasnutie večného svetla, ktoré si videla, má viac významov:

Prvý z nich je, že na konci devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia v krajinách, ktoré budú toho času už samostatnými štátmi, budú mať prevahu rôzne herézy. Vtedy pod ich vládou zhasne v dušiach cenné svetlo viery z dôvodu úplného zatmenia mravov. Nastanú veľké morálne i materiálne pohromy. Malá skupina ľudí, ktorá zachová poklad viery i cnosti, bude prežívať nevýslovné utrpenie a dlhé mučeníctvo. Aby vyslobodili ľud zo zajatia týchto heréz, tí, ktorých môj Najsvätejšej Syn povolal na vykonanie obnovy, potrebujú pevnú vôľu, vytrvalosť, odvahu a dôveru v Boha. Nadíde okamih, kedy sa všetko bude javiť ako stratené a prosby verných nevypočuté. Stane sa tak preto, aby bola preverená viera a dôvera spravodlivých. Potom nastane šťastný počiatok celkovej obrody.

Druhý význam zhasnutia svetla symbolizuje spoločenstvá, ktoré spustnú stratené v bezodnom oceáne horkosti a zmätkov, topiace sa v oných temných vodách nešťastia. Koľko naozajstných povolaní zostane zmarených zlou formáciou aj neschopnosťou duchovného vedenia!

Tretím dôvodom, prečo zhaslo večné svetlo, je atmosféra týchto časov presýtená duchom nečistoty, ktorá ako ohavná povodeň zaplaví všetky verejné miesta do tej miery, že ťažko bude ešte nájsť panenskú dušu.

Štvrtou príčinou sú slobodomurárske sekty, ktoré sa infiltrujú do všetkých spoločenských vrstiev a s diabolskou prefíkanosťou rozšíria svoje bludy v rodinách, aby zničili predovšetkým morálku. V týchto nešťastných časoch zlo udrie nebývalou silou na detskú nevinnosť. Následkom toho budú nové kňazské povolania stratené. Avšak aj vtedy sa nájdu rehoľné spoločnosti, ktoré podoprú Cirkev spolu so svätými kňazmi a všetkými krásnymi dušami, ktoré budú horlivo pracovať s nezištným zápalom na spáse duší. Bezbožní povedú proti nim urputný boj, zasypávajúc ich ohováraním, urážkami a sužovaním, so zámerom znechutiť ich a odvrátiť od plnenia ich predsavzatí. Oni ale ako pevné stĺpy, ktoré sa nepoddávajú, postavia sa tomu všetkému čelom v duchu pokory a obety, vyzbrojení mocou nekonečných zásluh môjho božského Syna, milujúceho ich nesmiernou láskou z hĺbky svojho Najsvätejšieho Srdca. Tak prenáramne bude Cirkev trpieť v tejto temnej noci, kedy bude chýbať prelát a otec bdejúci s láskou, miernosťou, silou i obozretnosťou a kedy mnohí urážajúc Ducha Svätého vystavia svoje duše veľkému nebezpečenstvu. Usilovne sa modli, volaj neúnavne a prelievaj neustále horké slzy v kútiku srdca a úpenlivo pros nášho nebeského Otca, aby z lásky k eucharistickému Srdcu môjho Najsvätejšieho Syna, pre Jeho najdrahšiu krv v hojnosti preliatu, ako aj hlbokú horkosť a bôľ jeho múk a smrti sa zľutoval nad svojimi služobníkmi, aby urobil koniec týmto strašným dňom a tiež aby zoslal Cirkvi preláta, ktorý obnoví kňazského ducha. Tohto milovaného syna môj Božský Syn aj ja vyzbrojíme osobitnou láskou a naplníme mimoriadnymi schopnosti: pokorou srdca, vnímavosťou pre Božie pokyny, silou k obrane práv Cirkvi, miernym a súcitným srdcom, aby sa ujal ako druhý Kristus veľkých i malých,  nebude podceňovať ani tých najúbohejších, ktorí ho budú prosiť o svetlo aj radu v ich pochybách a ťažkostiach. Do jeho rúk bude vložená váha svätyne, aby všetko bolo urobené s tou poctou a mierou, aká len ku cti a chvále Bohu náleží. Pred príchodom tohto preláta stanú sa srdcia mnohých Bohu zasvätených osôb chladnými. Budú páchajú všemožné zločiny, prinášajúc so sebou všetky druhy trestov: kriminalitu, konflikty, apostázie, hlad i epidémie. To všetko sa pričiní o stratu nebývalého počtu duší. Skôr než sa rozoženú mračná, ktoré bránia Cirkvi tešiť sa z jasného dňa jej slobody, vypukne strašná vojna, v ktorej potečie krv verných i vlažných kňazov a rehoľníkov. Hrôza tejto noci vystúpi do tej miery, že ľudia budú v presvedčení, že moc zla dosiahla svoj triumf. Vtedy udrie moja hodina. Zvrhnem pyšného, ​​prekliateho satana, rozdrvím ho svojimi nohami a vhodím do pekelnej priepasti. Následkom toho bude svätá Cirkev i zem zbavená jeho ukrutnej tyranie.

Piatym dôvodom, prečo zhasla lampa v kláštore, je to, že osoby majúce v Cirkvi vplyv sa budú s ľahostajnosťou pozerať na jej rozklad, prenasledovanie verných služobníkov a úspechy diabla. Nepoužijú v zhode s Božou vôľu svoju moc k vojne so zlom či obnove viery. A tak ľudia postupne zľahostajnejú v prosbách Boha, prijmú ducha zla a poddajú sa dychtivo všetkým spôsobom hriechu. Moja drahá dcéra, keby si musela žiť v tejto strašnej dobe, zomrela by si bolesťou, keď by si videla, ako sa napĺňa to, čo som ti zjavila. Avšak láska môjho Najsvätejšieho Syna k zemi je tak veľká, že chceme, aby tvoje obete a dobré skutky sa od tejto chvíle zaslúžili o skrátenie dĺžky tejto najtemnejšej katastrofy.

Zjavenie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho o kríze v Cirkvi

V posledných desiatich mesiacoch života matka Mariana trpela stále častejšie chorobami . Bola vzorom pre celú spoločnosť, obetovala všetko svoje utrpenie za Cirkev, obzvlášť za Cirkev dvadsiateho storočia. Matka Božia sa jej zjavila ešte niekoľkokrát. Jedného dňa dostala milosť vízie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Bolo obtočený malými prenikavými tŕňmi, ktoré ho ukrutne zraňovali. Pán Ježiš vyložil ich význam: „Vedz, že tie tŕne znázorňujú ťažké aj ľahké hriechy mojich kňazov a rehoľníkov, ktorých povolávam zo sveta a privádzam do kláštorov. To ich nevďačnosť a ľahostajnosť tak nesmierne zraňuje moje Srdce. Prichádza doba, kedy moja náuka bude známa učeným aj prostým, bude sa písať veľa knižiek s duchovným obsahom, avšak praktizovať toto učenie a cnosť sa odhodlá len niekoľko duší. Svätci budú vzácnosťou. Preto moji kňazi a rehoľníci upadnú do úplnej ľahostajnosti. Ich ochabnutosť zahasí oheň Božej milosti. Toto počínanie nepredstaviteľne zraňuje moje milujúci Srdce, ako malé tŕne, ktoré vidíš. Vedz tiež, že Božia spravodlivosť zošle strašné tresty na celé národy, nielen za hriechy ľudí, ale predovšetkým za previnenie Mne zasvätených osôb. Keďže tí sú povolaní, aby skrze dokonalosť svojho stavu boli soľou zeme, majstrami pravdy, zadržiavajúce Boží hnev. Oni však odvrhujú svoje Bohom dané poslanie, ponižujú úrad, ktorý majú zastupovať do tej miery, že v očiach Božích ešte znásobujú tvrdosť trestov.

Posledné zjavenie Matky Božej Dobrého diela

V jednom z posledných zjavení 8. decembra 1634 predpovedala Panna Mária matke Mariane jej blízku smrť. Opäť s dôrazom hovorila, ako závažná je sviatosť Eucharistie aj spoveď, a tiež o veľkej zodpovednosti kňazov. Predpovedala rôzne udalosti, ktoré majú nastať v devätnástom storočí, hovorila tiež o úlohe kláštorov, v ktorých čistota a umŕtvovanie budú zachované: „Očistia onú atmosféru skazenú tými, ktorí sa oddajú najohyzdnejším hriechom a náruživosti.“ Na prosbu matky Mariany, aby jej meno zostalo zamlčané, Panna Mária odpovedala, že až po troch storočiach tajomného mlčania toto zjavenie a tiež jej meno bude znova odhalené. Nakoniec upozornila, že úcta k nej „bude obzvlášť v dvadsiatom storočí prinášať podivuhodné, skoré plody v duchovnej oblasti, lebo je Božou vôľou, aby sa zachovalo tvoje meno, ako aj tvoj život pre vek, kedy nastane všeobecné zničenie morálky a cenné svetlo viery takmer zhasne.“ Jedným z najpozoruhodnejších faktov jej života bol mysticko-fyzikálny jav: jej niekoľko úmrtí a oživení. Zdokumentované záznamy kláštornych a diecéznych archívov ukazujú, že táto skutočne svätá rehoľníčka zomrela trikrát. Jej prvá smrť nastala v roku 1582. Stála pred [Božou] súdnou stolicou, kde bola posúdená ako bez úhony a dostala na výber: zostať v nebeskej sláve v nebi alebo sa vrátiť na zem a trpieť ako zadosťučiňujúca obeta za hriechy 20. storočia. Ona si vybrala to druhé. Jej druhá smrť nastala na Veľký piatok 1588 po zjavení, kde sa jej premietali hrozné zneužívania a herézy, ktoré mali existovať v Cirkvi v našej dobe. Bola vzkriesená o dva dni neskôr počas rána Veľkonočnej nedele. Po prijatí sviatostí matka Mariana 16. januára 1635 zomrela. Okamžite nasledovali mnohé zázraky uskutočnené na jej príhovor. V roku 1906 v priebehu opráv kláštora bola otvorená jej rakva a v nej našli neporušené telo matky Mariany. Dnes sa uchováva na nižšom poschodí kláštorného konventu.

 

Pre tých, ktorí pochybujú o pravdivosti zjavení Panny Márie Dobrého diela a o nádhernom živote Božej služobníčky Matky Mariany de Jesus Torres, uvádzame výňatky z predslovu knihy „Prorocké posolstvo služobníčky Božej Matky Mariany Franciscy de Jesus Torres , ktorú napísal postulátor kauzy jej blahorečenia, Msgr. Luis E. Cadena a Almeida.  Cieľom jeho práce je preukázať, že mnohé proroctvá Panny Márie k Matke Márii boli naplnené, dokonca aj do detailov. Kniha má IMPRIMATUR generálneho vikára arcidiecézy Gabriela Diaz Cueva.
http://www.traditioninaction.org/OLGS/A015olgsAlmeida.htm

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *